„V Tatranskom národnom parku (TANAP) existoval pozemok, ktorý bol každý jeden rok prenajímaný za 30-tisíc eur. Vyberalo sa na ňom parkovné,“ uviedol nedávno šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). „My sme sa rozhodli, vzhľadom na to, že aj predošlá vláda nechala národné parky v strate viac ako 30 miliónov eur ročne, že pre ne (národné parky) budeme hľadať každú jednu podnikateľskú príležitosť,“ pokračoval. Dotknutému súkromníkovi preto jednoducho nepredĺžili zmluvu.
„A začali sme vyberať parkovné vo vlastnej réžii. Za tri mesiace sme vyzbierali, na tomto jednom pozemku, 178-tisíc eur,“ prezradil Taraba. Zároveň položil rečnícku otázku. „Kto zo Slovákov by nevedel podnikať štýlom, že si za 30-tisíc prenajme nejakú lúku a ročne na nej vyzbiera, úplne v kľude, milión eur?“ Zdôraznil, že takto to trvalo dlhé roky.
„Takto takzvaní tí zelení, tí odborníci, spravovali majetky národných parkov. Aby všetci naokolo boli vysmiati a národné parky ostali absolútne chudobné,“ podčiarkol minister. „Chcem teda všetkých ubezpečiť – v najbližšom období bude veľa kriku, lebo ideme urobiť zásadný poriadok s parkovným na území národného parku. A to nielen v TANAPe, ale aj ostatných národných parkoch,“ hovorí. Podľa neho to prinesie obrovské peniaze do rúk ochrany prírody.
„Zároveň aj to, čo každý očakáva – že bude kde parkovať a nebudú len zápchy. TANAP si parkovné bude manažovať na plochách, ktoré sú dnes využívané súkromníkmi alebo vôbec. Aj to bol zámer, aby sa za parkoviská mohli vyberať nekresťanské peniaze,“ poznamenal.
Turistka: Je to nenažranosť
Rezort životného prostredia ani TANAP na doplňujúce otázky od Pravdy nereagovali. Spomínané parkovisko, ktoré už niekoľko mesiacov prevádzkuje štát, sme ale našli bez problémov. Tatranci nás k nemu ochotne „navigovali“. Boli sme zvedaví nielen na to, ako vyzerá, ale tiež na cenu parkovného. Nachádza sa v lokalite Biela Voda, pri hlavnom ťahu smerom od Tatranskej Lomnice na Kežmarské Žľaby.
Hodinová taxa tam možná nie je, zaviedli len celodennú sadzbu. Tá predstavuje 15 eur. Uhradiť je to možné, s pomocou smartfónu, cez QR kód alebo webovú adresu uvedenú na tamojšej tabuľke. Na platbu je možné použiť len kartu, takže tí menej technicky zdatní či turisti bez internetového pripojenia zostanú zrejme bezradní.
Jeden z miestnych nám prezradil, že predtým mal tento pozemok, deväť rokov, v prenájme podnikateľ z neďalekej dediny. „Zmestilo sa tam 55 áut, teraz približne 180. Štát to rozšíril, takže aj jeho príjem je, samozrejme, vyšší,“ rozrečnil sa muž, ktorý sa nám predstavil jednoducho – ako Tatranec. „Faktom je, že na tom dobre zarábal. Teraz má asi hlavu v smútku,“ uzavrel.
V čase našej návštevy vládlo upršané počasie, problém s kapacitou teda parkovisko Biela Voda nemalo. Nedá sa však povedať, že by bolo poloprázdne. Mnohým turistom dážď neprekáža, takže sme niekoľkých stretli. Medzi nimi viacerých Poliakov, ale aj veľkú skupinu Slovákov. Ako hodnotia situáciu s parkovaním v Tatrách?
„Je to katastrofálne, som poriadne naštvaná,“ reagovala žena v stredných rokoch. Meno nám neprezradila, chcela zostať v anonymite. Jej „parťáci“ takisto, no očividne jej pritakávali. „Pýtať 15 eur za deň je nanažranosť. Keby sa o to aspoň poriadne starali, ale nikto to tu nestráži. Ráno, keď sme prišli, tu bol iba nejaký dôchodca, asi brigádnik, ktorý to tu akože usmerňoval,“ priblížila žena situáciu, v ktorej sa ocitli pred štartom na túru. „Momentálne tu, ako vidíte, žiadny pracovník nie je,“ rozhliadla sa po okolí.
„Keby získané peniaze aspoň investovali do zlepšovania tohto parkoviska – no terén, na ktorom stojíme, je len vysypaný štrkom a na niektorých miestách sú jamy, mláky. Toalety sú tu len prenosné,“ podotkla znechutene. „Podobne to vyzerá v celých Tatrách. Predražené parkovné, no služby úbohé. Je teda jedno, či to prevádzkuje štát, alebo súkromník,“ mieni.
Pravdou je, že žiadneho „strážcu“ sme si na mieste nevšimli ani my. Nepohyboval sa tam už ani človek, ktorý by to nejako usmerňoval. Zrejme preto, že najviac turistov tam prichádza skoro ráno a my sme dorazili poobede. Išli sme sa teda pozrieť, ako to vyzerá na ďalších tatranských parkoviskách.
Pri mori zaplatia menej
V Starom Smokovci sme natrafili na Ľuboša, ktorý tam prišiel s rodinou prázdninovať zo západného Slovenska. Keď sme ho oslovili, stál práve pri parkovacom automate. Ten „hlásal“, že hodinová taxa je 5 a celodenná 15 eur.
„V Taliansku sme platili za celodenné parkovanie, na pláži pri mori, 10 eur. V Slovinsku aj Chorvátsku nás to vyšlo na 6 eur. Tu nenachádzame slov,“ krútil hlavou mladý muž. „Konkrétne na tomto mieste sa chceme zdržať len tri hodiny, ale zaplatíme sumu, ako keby sme tu boli celý deň. To je podľa mňa zdieranie,“ dodal.
Zvolenčan Ján, ktorého sme stretli v Tatranskej Lomnici, hodnotí parkovanie v tejto destinácii „s kľudom Angličana“. Miest pre autá je podľa neho nedostatok, no pripisuje to veľkej návštevnosti. „Turistov je asi za ostatné roky viac ako v minulosti. Je tu veľa súkromných parkovísk, kde ale tá kvalita nezodpovedá poskytovaným službám,“ povedal pokojne. „Autá tu stoja na lúke, štrku, rôzne,“ poznamenal. Platiť za to 15 eur na deň je podľa neho veľa.
„V súčasnosti keď niekto vlastní pár štvorcových metrov má pocit, že už podniká. Robí to ale len tak, že vyberá peniaze, no služby neposkytuje na dostatočnej úrovni. Myslím, že keby to prevádzkoval štát, bolo by to lepšie – ak by sa toho chytili správni ľudia,“ konštatoval. „Po konzultácii s miestnymi, ktorí majú prehľad o tom, aká je návštevnosť, tiež ako to funguje a kde je dobré vybudovať takéto plochy, by to pod správou národných parkov mohlo byť kvalitnejšie,“ dodal.
Zastavili sme sa aj na Štrbskom Plese, kde veľké centrálne parkovisko prevádzkuje obec Štrba. Prievidžan Matúš tam práve s priateľkou hľadali automat. „Tu je to trochu lacnejšie ako inde v Tatrách – celý deň stoji 12 eur. No a je dobre, že sa dá platiť aj za hodinu, ktorá vyjde na 3 eurá,“ hovorí. Neprekáža mu vraj zaplatiť trochu viac, no dôležité je, aby sa o to prevádzkovatelia starali.
Najlacnejšie parkovanie sme si všimli, za celodenných 8 eur, na jednej z plôch v Novom Smokovci. Hodinovú sadzbu tam však nemajú. Ešte menej to turistov vyjde len kúsok odtiaľ – v blízkosti neďalekého kostola je kapacita pre zhruba sedemdesiat áut, ktoré tam môžu zostať celý deň za 5 eur. Označované je to ako dobrovoľný príspevok, keďže cirkev pozemok na podnikateľské účely používať nemôže. Mnohí to vraj zneužívajú a prispievajú menej, alebo vôbec. Ďalšia vec je, že permanentne je to tam plné.
Citeľný pokles tržieb
Starosta Štrby Michal Sýkora ozrejmil, že kapacita centrálneho parkoviska, ktoré na Štrbskom Plese prevádzkuje obecná spoločnosť OTV, je 300 miest. Zavedený tam majú rampový systém, pričom ceny za hodinu (3 eurá) či celý deň (12 eur) podľa neho ľudia nepripomienkujú. „Problémy s výškou parkovného nemáme,“ tvrdí.
Aktuálne pripravuje samospráva výstavbu parkovacieho domu v Tatranskej Štrbe – vedľa ozubnicovej železnice. „Pozemok nám prenajali železnice, pripravujeme projektovú dokumentáciu. Financie máme zabezpečené z Európskej únie. Jeho kapacita bude zhruba 450 miest. Našou snahou je presunúť motoristov z áut do ozubnicovej železnice, aby sme odľahčili statickú dopravu na Štrbskom Plese,“ objasnil starosta.
Slová ministra o tom, že v národných parkoch by mali byť parkoviská v réžii štátu, komentoval len stručne. „Je to názor pána ministra. Keď to chce štát prevádzkovať, musí mať na to pracovníkov. Je okolo toho veľa roboty, celé je to nákladné – mzdy, osvetlenie, zimná a letná údržba prístupových komunikácií, a najmä odvoz odpadu, niečo stoja,“ povedal.
„Nám sa podarilo, s finančnou pomocou Prešovského samosprávneho kraja a hotelovej spoločnosti, že v rámci tatranských parkovísk máme možno ako jediní aj murované toalety,“ pokračoval starosta. Pre užívateľov sú podľa neho určite kvalitnejšie, bez neporiadku a nepríjemného zápachu, ako prenosné. „Aj tie si však vyžadujú určitú údržbu a starostlivosť,“ dodal.
Mesto Vysoké Tatry spravuje, v rámci svojej spoločnosti VPS, na svojich katastrálnych územiach viac ako desiatku parkovísk. „V ostatnej dobe na nich evidujeme nemalý pokles v počte zaparkovaných áut a tržbách. Ideme do ťažkých časov,“ hovorí otvorene prednosta tatranského mestského úradu Juraj Ganzarčík. Spresnil, že v štrnástich lokalitách majú približne 700 parkovacích miest, pričom VPS eviduje medziročný pokles tržby takmer 7 percent.
Podobný jav zaznamenali aj ubytovatelia na území mesta, ktorí odviedli daňový záväzok za hostí v medziročnom poklese zhruba 10 percent. „Fyzické a právnické osoby pôsobiace v meste Vysoké Tatry síce dlhodobo platia jedny z najnižších sadzieb dane z nehnuteľnosti a poplatku za odvoz komunálneho odpadu na Slovensku, no aj tak ponúkajú maloobchodné ceny (ubytovanie, gastro) v tomto regióne ako jedny z najvyšších v republike,“ tvrdí prednosta naznačujúc, v čom je problém.
„Pokles v ekonomických ukazovateľoch je preto logický o to viac, že na kúpyschopnosť potenciálneho zákazníka už niekoľko rokov negatívne vplýva zvyšovanie cien vo všetkých sférach života,“ vysvetlil. Vďaka šetrnému hospodáreniu mesta v rokoch 2023 až 2025 a tvorbe finančnej rezervy, ktorú podľa neho vyčerpajú v najbližších dvoch rokoch z dôvodu výpadku príjmov, odhaduje rok 2027 ako zlomový a ten ďalší, 2028, pre ich samosprávu ako kritický. „Ak poslanci včas nepristúpia k navýšeniu miestnych daní (nehnuteľnosti a smeti),“ podotkol.
V súvislosti s Tarabovými slovami uviedol, že minister určite nemá v úmysle zasahovať do súkromného vlastníctva. „Zjavne má na mysli odstavné plochy, ktoré sú majetkom štátu a potenciálne by mohli byť prevádzkované správou TANAPu, ale momentálne je to napríklad v prenájme. Také prípady v Tatrách sú, keďže ide o obrovské územie,“ pripomenul. „Určite to nemyslel tak, že by išli zoštátňovať súkromné, mestské či župné majetky,“ doplnil s úsmevom prednosta.