Účasť Poliakov bola rôznorodá – pôsobili v partizánskych jednotkách, v povstaleckej armáde, ale aj ako spojári, zdravotníci či sprievodcovia. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
„Aj keď sa napriek viacerým snahám nepodarilo vytvoriť samostatnú poľskú bojovú jednotku, význam účasti Poliakov ocenilo aj velenie povstaleckej Československej armády v Banskej Bystrici,“ uviedla pre TASR veľvyslankyňa SR vo Varšave Andrea Elscheková-Matisová. V októbri 1944 velenie vydalo výzvu, v ktorej apelovalo na Poliakov žijúcich na území Československa. Uzatvárala sa slovami: „Za vašu a našu slobodu, či už nad Vislou, Rýnom alebo Váhom, stojíme všetci proti tomu istému nepriateľovi, ktorého porážka nám otvorí dvere späť do našej vlasti.“
Podľa historikov pôsobili Poliaci najmä v zmiešaných partizánskych oddieloch pod slovenským alebo sovietskym velením a ich prítomnosť posilňovala medzinárodný charakter povstania. Časť z nich pochádzala zo Spiša a Oravy, iní prešli z územia Poľska cez hraničné oblasti, ktoré slúžili ako zázemie a prechodové trasy.
Spolupráca poľského a slovenského odboja mala tradíciu už pred vypuknutím SNP. Existovali napríklad kuriérske trasy, ktoré spájali poľský Nowy Sacz cez Spiš a Gemer až do Budapešti a využívali ich aj osoby, ktoré sa následne zapojili do bojov.
Berlín slovenskej armáde nedôveroval
Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky. Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali.
Čítajte aj 81 rokov od SNP: Omyly, zrada a prekvapivý odpor - slovenská vzbura, ktorá zaskočila aj Nemcov
Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu (SNR). Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde. Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.
Začnite s vysťahovaním!
Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian. Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili. Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori Povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.
Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky (ČSR).
Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944. SNR zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany. Golian povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest. Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.
Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja.
Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.
