Peter Pellegrini (prezident)
Ústava SR nemôže byť len textom na papieri, musí žiť v každodennej realite ľudí, v podobe spravodlivého štátu, rovnosti pred zákonom, úcty k občanom či sociálnych istôt. V Deň Ústavy SR to na sociálnej sieti vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini.
„Ústava nám priniesla nielen právny rámec, ale aj istotu, že Slovensko sa vydalo cestou demokracie, slobody a vlastnej štátnosti. Vážme si ju, pretože je to dokument, ktorý nám umožnil zvládnuť aj ťažké skúšky a politické zmeny posledných rokov,“ uviedol Pellegrini.
Richard Raši (predseda parlamentu)
Predseda parlamentu Richard Raši nazval Ústavu SR srdcom demokracie. „Ústava nie je len zbierkou paragrafov. Je to živý dokument. Je doslova dušou našej politiky a srdcom našej demokracie. Každé naše rozhodnutie je vedené práve ňou. Každý formát slobody našej spoločnosti je na nej postavený,“ uviedol Raši, ktorý sa v Deň Ústavy SR osobne stretol s poslancami, ktorí 1. septembra 1992 stáli pri zrode základov štátnosti.
„Vzdal som im hold za ich prácu v procese kreovania a prijímania našej ústavy, ktorá nebola len politickým aktom, ale obrovskou morálnou a historickou zodpovednosťou formujúcou našu národnú identitu. Zároveň som sa v tento deň stretol aj s mojimi predchodcami, bývalými predsedami slovenského parlamentu, z ktorých každý zanechal vo vedení zákonodarného zboru svoju stopu a niesol bremeno zodpovednosti za fungovanie našej demokracie,“ povedal Raši. Súčasne skonštatoval, že by sa politická diskusia mala viac zamerať na hľadanie spoločných riešení pre Slovensko a menej na vzájomné spory.
„Ako predseda Národnej rady SR som si vedomý, že spoločnosť dnes od parlamentu očakáva viac, než len politické hádky. Očakáva riešenia, slušnosť, vecnosť a schopnosť nájsť kompromis v prospech občanov,“ uviedol Raši a doplnil, že poslanci by nemali zabúdať na to, že ich prvoradou povinnosťou nie je prezentovať samých seba, ale slúžiť ľuďom, ktorí ich do parlamentu zvolili. „Som presvedčený, že parlament môže a musí byť miestom, ktoré bude pre ľudí symbolom dôvery, stability a nádeje, a že história, ktorú dnes reprezentujú moji predchodcovia, nám v tom môže byť vzácnym kompasom,“ uzavrel Raši.
Čítajte viac Ku Dňu ústavy blahoželalo Slovensku zahraničie. K USA sa pridal Kazachstan, Katar či bahrajnský kráľ
Michal Kaliňák (štátny tajomník ministerstva vnútra)
Ústava Slovenskej republiky vytvára základný rozmer pôsobnosti územnej samosprávy na Slovensku, zdôrazňuje štátny tajomník rezortu vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák. Kým jej obecná úroveň bola súčasťou ústavy už od jej prijatia, postavenie vyšších územných celkov je jej súčasťou od februára 2001. Národná rada Slovenskej republiky jej novelou reagovala na špecifiká územnej samosprávy. „Kým obec vznikla prirodzene, historicky, tak vyššie územné celky predstavujú umelo vytvorenú samosprávu, ktorá je výsledkom politickej vôle. Aj preto máme na Slovensku osem samosprávnych krajov, nie viac ani menej. Počet samosprávnych krajov je výsledkom vtedajšej politickej zhody,“ priblížil Kaliňák.
Z hľadiska územnej samosprávy Ústava Slovenskej republiky upravuje základné princípy, rámec pôsobenia obcí aj samosprávnych krajov a vzťahy so štátom. „Málokto si uvedomuje, že jej novela, ktorou bolo umožnené zriadenie druhého stupňa samosprávy, rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vo vzťahu ku kontrolnej činnosti v samospráve. U nás štátni kontrolóri majú kompetencie kontrolovať aj samosprávy, pričom napríklad v susednej Českej republike je to dlhoročnou témou bez záveru. Aj to podčiarkuje vážnosť samosprávy a vplyv kontrolného úradu,“ hovorí Michal Kaliňák.
Podľa jeho slov ukotvenie územnej samosprávy v Ústave Slovenskej republiky „je postačujúce, pretože garantuje jej jedinečné postavenie a skôr je potrebné venovať pozornosť ostatným samosprávnym zákonom, kde vidíme principiálne rozdiely medzi zákonmi upravujúcimi postavenie obcí a vyšších územných celkov,“ zdôrazňuje Michal Kaliňák.
Kresťanskodemokratické hnutie
Ústava SR nie je len papier v zásuvke, je základným pilierom demokracie, na ktorom musí stáť moderné a spravodlivé Slovensko, vyhlásilo opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Odmieta, aby bola ústava iba symbolom, má byť žitou praxou a rešpektovať by ju mali občania i politici. TASR o tom v pondelok informoval komunikačný odbor KDH.
„KDH stojí pevne za tým, aby sa Slovensko rozvíjalo ako sebavedomý demokratický štát – po boku našich partnerov v EÚ a NATO – s jasnou národnou identitou, ktorá chráni a rozvíja odkaz predchádzajúcich generácií,“ uviedli kresťanskí demokrati.
KDH tiež vyhlásilo, že pripravovaná ústavná zmena prináša pre spoločnosť pevné základy, na ktorých musí stáť. „Naša zodpovednosť je jasná – ústava musí chrániť práva, hodnoty a bezpečnosť Slovenska. Práve preto ideme príkladom a nebojíme sa postaviť za spravodlivosť a princípy, ktoré nás definujú,“ uzavrelo.
Slovenská národná strana
Ústavu SR a vzdelanie spája spoločná myšlienka, ktorou je zodpovednosť za budúcnosť republiky. Ústava nás učí úcte k právu, demokracii a slobode, škola zas k poznaniu, spolupráci a tvorivosti. Pri príležitosti 33. výročia prijatia ústavy a začiatku školského roka to pripomenula koaličná SNS.
„Pripomíname si prijatie Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992, ktorá položila základy našej štátnosti, demokracie a právneho poriadku. Ústava ako základný zákon štátu garantuje občanom ich práva a slobody a vytvára rámec pre fungovanie všetkých orgánov verejnej moci,“ napísala SNS v stanovisku.
Slovensko dnes podľa SNS oslavuje nielen svoj základný zákon, ale aj všetkých učiteľov, rodičov a žiakov, ktorí svojou každodennou prácou a úsilím prispievajú k budovaniu spoločnosti založenej na vzdelanosti a úcte k hodnotám.
Základný zákon štátu oslavuje 33 rokov
Slovenská ústava oslavuje 1. septembra 33. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
Čítajte viac Prezident varuje: Nenávisť na Slovensku môže viesť ku skutočnej krvi. Migaľ ostro kritizuje Pellegriniho prejav
Z právneho hľadiska je slovenskú ústavu možné charakterizovať ako rigidnú, pretože na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov parlamentu. Takisto ide o ústavu písanú, ktorá zakladá demokratický a unitaristický charakter štátu. Dokument sa skladá z preambuly a deviatich hláv, ktoré sa venujú rôznym oblastiam fungovania krajiny.
Originál Ústavy SR je uschovaný v trezore v budove parlamentu. Výtlačok vo foyer dnešnej budovy Národnej rady SR, ktorý môžu obdivovať návštevníci a poslanci, originálom nie je.
Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR. Od roku 2024 je 1. september stále štátnym sviatkom, ale už nie je dňom pracovného pokoja. Táto zmena súvisela so schválením prvého konsolidačného balíčka v roku 2023 v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
