V závere 80. rokov 20. storočia dokonca súčasne ako spolupracovník kontrarozviedky s krycím menom „Lotos“ a rozviedky s krycím menom „Bueno“. V jednom z podzväzkov agentúrneho zväzku sa podľa záznamov pred skartáciou v roku 1989 nachádzalo viac ako 901 strán vlastnoručných správ tajného spolupracovníka a agentúrnych záznamov vypracovaných príslušníkmi ŠtB po stretnutí s ním.
Banáš v minulosti odmietol, že by s ŠtB vedome spolupracoval alebo udával ľudí. Spochybnil aj pravosť svojho podpisu na dokumentoch ŠtB.
„Ocenenie osôb, ktoré sa čo i len malou mierou podieľali na sledovaní ľudí v období neslobody, je relativizovaním zločinov nedemokratických režimov a dehonestáciou ich obetí. Ústav pamäti národa apeluje na Úrad vlády SR a Kanceláriu Národnej rady SR, aby v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych cien dôsledne dbali aj na pôsobenie laureátov v období neslobody rokov 1939 až 1989,“ uviedol hovorca ÚPN Michal Miklovič. Doplnil, že v tejto súvislosti ÚPN oceňuje dlhoročnú profesionálnu spoluprácu s Kanceláriou prezidenta SR v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.
Banáš považuje za česť, že sa stal laureátom ceny nesúcej meno najznámejšieho Slováka vo svete. Na sociálnej sieti tento týždeň poďakoval tým, ktorí ho navrhli a schválili, ale aj neprajníkom. „Tridsaťpäť rokov ma hlupáci osočujú, že som udával, ale zatiaľ nenašli ani jedného, ktorého by som udal. Vyčítajú mi, že som rusofil, hoci hľadám len pravdu, že som antivaxer, hoci som si len dovolil nenechať sa očkovať, vyčítajú mi, že som sa vôbec narodil,“ napísal. Upozornil aj na svoje úspechy v spisovateľskej branži.
Štátnu cenu Alexandra Dubčeka si z rúk premiéra Roberta Fica v pondelok 1. septembra, a teda pri príležitosti Dňa Ústavy SR, prevzali Jozef Banáš, Štefan Grman a Ján Telenský. Štátne ceny udeľuje vláda osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj SR a šírenie jej dobrého mena. Banáš štátnu cenu získal za rozvoj literárnej tvorby a významný celospoločenský prínos.