Nedeľný večer spestril nevšedný astronomický úkaz, úplné zatmenie Mesiaca. Pozorovateľné bolo hneď po jeho východe. Nazýva sa aj Krvavý Mesiac pre červenkastý odtieň, ktorý Mesiac získa počas zatmenia. Keď Mesiac vstúpi do tieňa Zeme (úplné zatmenie) a slnečné svetlo prechádza cez zemskú atmosféru, tá filtruje kratšie vlnové dĺžky svetla (modré a zelené) a prepúšťa dlhšie vlnové dĺžky (červené), ktoré sa lámu a osvetľujú Mesiac. Jeho odtieň pripomína krv.
Nedeľný večer spestrí nevšedný astronomický úkaz, úplné zatmenie Mesiaca.
Mesiac v splne vyšiel v nedeľu o 19.17 h stredoeurópskeho letného času (SELČ, údaj pre Bratislavu). Maximálna fáza zatmenia trvala od 20.11 h do 20.56 h SELČ. V tomto čase bol Mesiac vo výške len osem až 15 stupňov, teda bude ešte len stúpať nad obzor. Úkaz sa skončí o 21.56 h.
Podľa predpovedí počasia mali byť podmienky na pozorovanie zatmenia priaznivé, jasnú oblohu mohla iba miestami prechodne zastrieť hmla či nízka oblačnosť, čo sa ale na viacerých miestach aj stalo.
„Zatmenie Mesiaca podľa niektorých informácií pozoruje oveľa viac ľudí než slnečné zatmenie. Zatiaľ čo zatmenie Slnka býva viditeľné na limitovanom povrchu Zeme, mesačné zatmenie vidno všade tam, kde je náš kozmický sused nad obzorom, čiže takmer na polovici Zeme – za predpokladu, že to poveternostné podmienky dovolia. Pri sledovaní mesačného zatmenia nepotrebujeme tmavý filter, nehrozí poškodenie zraku ako pri slnečnom zatmení, ak by sme ochranu očí zanedbali,“ povedal pre TASR fotograf a vydavateľ Marián Dujnič.
Ide o prvé úplné zatmenie Mesiaca pozorovateľné zo Slovenska od začiatku tejto dekády. Úkaz nastáva, keď sa Mesiac, Zem a Slnko ocitnú na jednej priamke. Teda Mesiac na svojej obežnej dráhe okolo Zeme prechádza miestom, kde naša planéta zatieni svetlo prichádzajúce od Slnka. Mesiac v splne je vždy na opačnej strane než Slnko. Jeho obežná dráha však má sklon 5,2 stupňa voči Zemi. Bez tohto sklonu by zatmenie nastávalo pri každom splne, teda každých 29,5 dňa.
Keď sa Mesiac ocitne v zemskom tieni celý, nastáva úplné zatmenie. Ak prechádza tieňom len sčasti, hovoríme o čiastočnom zatmení, pri ktorom stmavne len časť mesačného disku. Napokon, ak prejde Mesiac len polotieňom, ide o polotieňové zatmenie, ktoré sa prejaví miernym stmavnutím mesačného kotúča.
Ako pripomenul Marián Dujnič, v 60. rokoch minulého storočia sa mesačným zatmeniam profesionálne venoval český astronóm Jiří Bouška (1925 – 2014), docent astronómie na Karlovej univerzite v Prahe. Zbieral časové údaje kontaktov kráterov so zemským tieňom namerané priateľmi astronómie pri mesačných zatmeniach.
„Ako 15-ročný som zmeral v mojej rodnej Spišskej Novej Vsi niekoľko interakcií kráterov so zemským tieňom pri čiastočnom zatmení Mesiaca 14. júna 1965 a poslal som ich docentovi Bouškovi. Ten pozorovania spracoval a zistil, že pri tomto zatmení bol zemský tieň väčší o dve percentá oproti výpočtom. Spolupracoval som v tejto oblasti s docentom Bouškom až do 80. rokov. Výsledky aj s menami pozorovateľov docent Bouška publikoval v Buletíne československých astronomických ústavov vychádzajúcom v angličtine,“ uviedol Marián Dujnič.
Aj keď sa Mesiac ponorí do tieňa Zeme, ostáva čiastočne osvetlený. Spôsobuje to rozptyl a lom svetla v zemskej atmosfére. Slabá žiara Mesiaca počas úplného zatmenia sa nazýva popolavý svit.
Už o pár rokov budú na Slovensku pozorovateľné hneď tri úplné zatmenia Mesiaca za sebou – 31. decembra 2028, 26. júna 2029 a 20. decembra 2029.
