Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu upozornila, že ak majú do verejného sektora vstupovať ľudia, ktorí si zľahčujú cestu podvodom, je to vážnym problémom pre celú krajinu. „Kvalita inštitúcií závisí od poctivosti ľudí, ktorí ich tvoria – a od nej sa odvíja aj kvalita života a ekonomická prosperita krajiny,“ zdôraznila Petková. Výskum súčasne ukázal, že študenti so záujmom o verejnú správu v prieskume viac zdôrazňovali dôležitosť mzdy a pracovného času. Výsledky ďalej hovoria o tom, že študenti ochotní darovať peniaze na charitu podvádzali podstatne menej než tí, ktorí darovať nechceli.
Výsledky si podľa odborníkov pýtajú systémové riešenia. Podľa nich už učitelia na základných a stredných školách potrebujú lepšiu prípravu na prácu s etickými dilemami. „Pedagogické fakulty by mali posilniť prípravu budúcich učiteľov, aby vedeli otvárať tému férovosti a integrity,“ tvrdí Zastavme korupciu. Zuzana Vasičáková Očenášová z nadácie podotkla, že úradníci potrebujú na začiatku kariéry pozitívne vzory a tréning, ktorý im ukáže, ako niesť zodpovednosť a obstáť v neľahkých etických situáciách. „Aj médiá by mali častejšie ukazovať príklady poctivých úradníkov, ktorí konajú s profesionálnou cťou,“ doplnila Vasičáková Očenášová.
Nadácia priblížila, že výskum je inšpirovaný indickými a dánskymi štúdiami. Výsledky v Indii ukázali, že väčší sklon k podvádzaniu mali študenti, ktorí chceli pracovať vo verejnom sektore. Dánska štúdia dopadla opačne, a teda, že o verejný sektor sa viac zaujímali poctivejší študenti. Slovensko sa tak v tomto porovnaní priblížilo k indickým výsledkom. „Experiment spočíval v tom, že študenti a študentky hádzali virtuálnou kockou, pričom vopred tipovali aké číslo hodia. Za každý správny tip získali peniaze. Počas experimentu neboli kontrolovaní, čo im umožňovalo zvoliť nečestné správanie. Štatistickým vyhodnotením úspešnosti ich tipov následne bolo možné zistiť mieru ich ochoty podvádzať,“ vysvetlila nadácia.
