„Výsledky oboch projektov prinášajú nové poznatky o bludnom kruhu konšpiračných presvedčení, nedôvery a emočného distresu, pričom poukazujú na súhru kognitívnych skreslení, negatívnych emócií (ako úzkosť či bezmocnosť) a širších spoločenských faktorov, ako sú ekonomická prekarita (neistota, pozn. TASR) alebo politická polarizácia,“ zdôraznila vedúca jedného z projektov Vladimíra Čavojová z ÚEP CSPV SAV.
Dodala, že zistenia majú nielen teoretický význam, ale aj praktickú hodnotu v podobe odporúčaní, ako efektívne obmedziť šírenie dezinformácií a zvýšiť odolnosť spoločnosti prostredníctvom cielenej komunikácie a vzdelávania. „Vzdelávanie sa v oblasti mediálnej gramotnosti je tiež kľúčové. Pri stretnutí s dezinformáciou, faktické vyvracanie (debunking) má väčší efekt na zníženie dôvery v dezinformáciu ako preventívne vyvracanie,“ objasnila Čavojová.
Náchylnosť veriť konšpiračným teóriám podľa nej zvyšuje napríklad ekonomická neistota či nízka dôvera v inštitúcie. „Neignorujme vlastné pocity úzkosti a bezmocnosti, pretože nás môžu urobiť zraniteľnejšími voči dezinformáciám. Práca na psychickej odolnosti a zvládaní stresu je dôležitou prevenciou,“ odporučila vedkyňa.
Tináková ozrejmila, že vedci mapovali obdobie pandémie COVID-19 a vojny na Ukrajine. Prvý projekt sa zameriaval na dlhodobé psychologické a spoločenské dôsledky pandémie, najmä na to, ako prispela k šíreniu konšpiračných presvedčení, strate dôvery v inštitúcie a maladaptívnemu správaniu.
Druhý projekt sa viac zameriaval na kognitívne, osobnostné a sociálne faktory, ktoré prispievajú k prijímaniu a šíreniu dezinformácií a nepodložených presvedčení. Oba boli ukončené v júni 2025. Brožúra je dostupná na voľné stiahnutie v slovenskom aj v anglickom jazyku na webe psychologia.sav.sk.
