„Za ministerstvo životného prostredia môžem povedať, že je nenormálne, že máme zakontrahovanú skoro miliardu eur na výstavbu rôznych kanalizácií, vodovodov. Tie projekty stoja na ÚVO. Nikto nič nemôže robiť, pretože tam meditujú, a potom nám povedia – pozrite v Poľsku, ako rýchlo stavajú,“ vyhlásil ešte minulý týždeň minister Taraba.
U našich susedov podľa neho kontrolujú len určité percento projektov, a ak príde akákoľvek kontrola z Európskej únie, vždy nesie zodpovednosť ministerstvo. Naznačil, že budúcnosť kontrolného úradu je ohrozená. „Takto nám tu oni blokujú hospodársky rast, preto som rád, že súčasťou politických debát je, že čo urobíme s ÚVO. Ak si myslia, že tu budú blokovať rozvoj štátu, že tu budeme mať miliardy, ale nie, že by sme nevedeli, čo s nimi. Tie peniaze sú zazmluvnené,“ pokračoval.
Čítajte viac Štát utiahne opasok ľuďom aj firmám: vyššie zdravotné odvody, progresívne dane a nové poplatky prinesú miliardy eur
Meditujú nad zákazkami?
Predseda ÚVO Peter Kubovič paušalizovanie odmieta. „Kontroly verejného obstarávania musia byť v každom členskom štáte Európskej únie a úrad v rámci svojich kompetencií vykonáva všetky kontroly tak, ako môže, v súlade s kapacitami, ktoré má k dispozícii,“ uviedol pre Pravdu.
Z rezortu životného prostredia neevidujú podľa neho žiadnu miliardu eur, ale zhruba 420 miliónov v zákazkách, ktoré čiastočne prešli kontrolou. „Tá miliarda je zrejme číslo, ktoré nesúvisí len s rezortom životného prostredia, alebo je to číslo, ktoré je ešte len na palube alebo v priestoroch ministerstva životného prostredia, že o ňom ešte nevieme,“ snažil sa nájsť vysvetlenie pre ministrovo tvrdenie. Domnieva sa, že údajná miliarda, ktorú Taraba spomínal, vyjadruje celkovú sumu v zákazkách.
Šéf kontrolórov vysvetlil, že evidujú nárast podnetov na kontroly, no úradu sa stále darí dodržiavať priemernú zákonnú lehotu. „Nevylučujem, že niektoré kontroly trvajú dlhšie, ako je tá lehota, ktorú by sme mali dosahovať,“ doplnil. Je to podľa neho spôsobené tým, že podnety im prichádzajú neriadene, čo nevedia ovplyvniť. „Vzorka, ktorá sem chodí, je príliš široká. Vykonávali sme kontroly aj nad rámec povinnej vzorky. Toto sú otázky, ktoré, samozrejme, riešime. Ubezpečujeme pána ministra aj všetkých, že tu nemeditujeme,“ reagoval.
Kontrola zákaziek nie je podľa jeho slov jednoduchá činnosť. Kým v programovom období 2014–2020 ju vykonávali riadiace orgány, ktoré zároveň poskytovali príspevky z fondov EÚ, v období 2021–2027 pri Programe Slovensko je to ÚVO. „Nevypĺňame tu áno-nie, ale svoje závery musíme aj odôvodňovať. V časti tých konaní čelíme potom napádaniu cez súdne žaloby, kde máme za svoje rozhodnutia zodpovednosť,“ vysvetlil. Často sa tiež stáva, že hodnota kontrolovanej zákazky je nižšia ako suma, ktorú na jej kontrolu vynaloží štát.
Štát by veľa neušetril
Kubovič nepoprel, že aj kontrolná časť obsahuje množstvo možností na zlepšenie. „Už len to, že sa nevyužíva možnosť vzorkovania nadlimitných zákaziek a nepreferuje sa kontrola rizikových, ale kontrolujú sa plošne všetky, už toto spomaľuje systém,“ priblížil. Ďalej je to podľa neho množina prípadov, ktoré úrad kontroluje nad rámec nutných pravidiel – „len tak pre istotu“.
Ak by sa zredukovali duplicitné kontroly, ktoré ani Európska únia nevyžaduje, nápor by dokázali podľa neho zefektívniť. Druhá vec podľa šéfa úradu je, ako k riadeniu procesu podávaniu podnetov pristupujú jednotlivé ministerstvá, ktoré sú vo funkcii sprostredkovateľských orgánov. V tomto prípade by podľa neho pri regulácii nápadu prípadov pomohla lepšia komunikácia.
Ministerstvu investícií podľa neho už poskytli opatrenia, ktoré by pomohli systém zlepšiť. „My sme už od mája navrhovali, a vláda to aj prerokovala, nejaké opatrenia na zlepšenie stavu čerpania eurofondov, kde je aj zložka kontroly eurofondov. Z našej strany sú tie návrhy vypracované aj v podobe paragrafového znenia. Teraz je to otázka na vládu a následne Národnú radu, či sa s nami navrhovanými zmenami stotožnia,“ vysvetlil.
Predseda SNS Andrej Danko pred časom spomenul aj verziu, že by sa ÚVO mohol spojiť pod jednu strechu Protimonopolným úradom. Kubovič poznamenal, že v Česku prevláda opačná diskusia a štát sa zaoberá tým, či je vhodné mať v jednom úrade protimonopolnú a zákazkovú agendu.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) v utorok oznámil, že štát by mal ušetriť 1,14 miliardy eur napríklad aj rušením a zlučovaním niektorých úradov. Ale aj zásadným znížením výdavkov na mzdy. Ako to zasiahne ÚVO, zatiaľ nie je známe.
Koľko by štát ušetril zrušením alebo spájaním ÚVO, podľa Kuboviča vyčíslené nemajú. Suma by však Slovensko zrejme z biedy nevytrhla. „Bavíme sa tu o pár funkciách, kde by sa ušetrili mzdové náklady v jednotkách kusov. Hovoríme tu o nejakých stotisíc eurách ušetrených na mzdách. Ak je iba toto predmetom reformy, konsolidácia by z môjho pohľadu až taký význam nedávala,“ pokračoval.
Šéf úradu hovorí, že legislatíva Európskej únie vyžaduje, aby Slovenská republika mala nejaký orgán na kontrolu verejného obstarávania. „To, či to bude Úrad pre verejné obstarávanie, alebo to bude iný úrad, alebo dokonca súd, je záležitosťou danej krajiny, čiže je na politickom rozhodnutí, ako nastaví parametre kontrolovania verejného obstarávania v krajine. V každom prípade nejaký úrad alebo súd musíme mať minimálne na námietky a kontrolu eurofondov,“ dodal.
Poliaci majú zásobník projektov
Ako príklad dobrej praxe sa pri čerpaní eurofondov, ale aj kontroly verejných obstarávaní používa Poľsko. Výhoda poľského modelu je podľa Kuboviča v tom, že náš severný sused má zásobník projektov a veľa verejných obstarávaní. „Čiže aj keď je v Poľsku verejné obstarávanie problémové, tak sa vyberie z koša tých projektov, ktoré sa dávajú na prefinancovanie cez európske finančné zdroje, a tak Poľsko dokáže vyčerpať ‚europeniaze’ efektívnejšie pri porovnaní so Slovenskom,“ vysvetlil Kubovič.
Podľa Tarabu majú aj slovenské obce a mestá plné šuplíky nápadov, šéf ÚVO s tým nesúhlasí. „My máme tých projektov žalostne málo, čiže keď ešte aj v tých málo projektoch zistíme porušenie pravidiel, tak nám padá veľký projekt a nemáme ho čím nahradiť. To je podľa mňa najväčší rozdiel,“ uviedol. Poľsko je podľa neho osobitné aj v kontrolórskej činnosti a má menej byrokratický spôsob dokazovania. „Zmeny v tomto by vyžadovali úpravu legislatívy a celkovo právneho myslenia zo strany súdov, ale predovšetkým je to o legislatíve,“ poznamenal.
Vrátiť sa k riešeniu, že by kontroly eurofondov prebiehali znova na ministerstvách, ako to bolo v predchádzajúcom programovom období (2014–2020), by nemuseli byť efektívne.
„Ministerstvá by zrejme nekritizovali samy seba. Ten systém bol tiež kritizovaný práve preto, že generoval nejednotnosť. Na jednotlivých ministerstvách sa verejné obstarávania posudzovali rôzne a výstupy neprodukovali právnu istotu u prijímateľov, preto sa prijala táto reforma, že sa to presunie na Úrad pre verejné obstarávanie. Ale možné to je, že by sa to vrátilo, akurát by to musela vláda Slovenskej republiky prerokovať s Európskou komisiou a ten systém by sa musel celý nastaviť opätovne naspäť,“ priblížil.
Čítajte viac Kamenický predstavil konsolidáciu. Počas troch sviatkov sa bude pracovať. Niektoré platy zamrznú, bohatší a politici zaplatia viac
Personálny stav budovali od nuly
Zamestnancom úradu, po ktorých špecializácii je na trhu vysoký dopyt, správy o rušení inštitúcie nepridávajú na nálade. „Takéto mediálne ataky na Úrad pre verejné obstarávanie nepôsobia na kontrolórov príliš pozitívne. Vyvoláva to reakcie, že kde budú pôsobiť naďalej,“ podotkol ich šéf.
Kontrolnú funkciu Úradu pre verejné obstarávanie v prípade presunu na iný orgán by niekto robiť však musel. „Snažím sa našich zamestnancov upokojovať, že budú pôsobiť ďalej pri akejkoľvek alternatíve, ktorou by sa vláda rozhodla ísť,“ pokračoval.
Na eurofondovú kontrolu majú podľa neho 65 zamestnancov, pričom väčšinou ide o kontrolórov a metodickú zložku, ktorá plní úlohy vyplývajúce z delegovaných právomocí. „Čo sa týka celkového počtu zamestnancov, úrad má okolo 260 zamestnancov s tým, že v poslednej dobe robíme pravidelne výberové konania na dennej báze a naberáme pracovníkov v regiónoch, pretože Bratislava už naráža na limity profesionálov, ktorí by chceli kontrolovať verejné obstarávanie,“ vyzdvihol.
Kubovič by očakával najskôr odbornú debatu o tom, či úrad rušiť. „Pevne verím, že to, čo presakuje na verejnosť, nebude realita, a ešte zvážime rušenie Úradu pre verejné obstarávanie,“ povedal. „Bolo by podľa mňa veľmi smutné po 25 rokoch existencie inštitúcie ju rušiť z dôvodu, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov toho systému, ako je Operačný program Slovensko nastavený,“ dodal.
