„Dávam prednosť tomu, aby spomienka na obete nacistických zločinov nebola len jednodňovou záležitosťou, ale aby tvorila jeden z najvýznamnejších morálnych pilierov nášho každodenného počínania," poznamenal premiér a dodal, že sú medzi nami aj takí, ktorí nechcú vidieť hrôzy fašizmu. „Je to preto, lebo sme sa s fašistami vyčíňajúcimi pred a počas druhej svetovej vojny nikdy poriadne nevysporiadali," myslí si Fico.
Podľa predsedu vlády títo nikdy neboli úplne potlačení a potrestaní, naopak tisíce z nich prežili poschovávaných po celom svete. „Keďže videli mäkkosť medzinárodného spoločenstva, ďalej šírili svoje posolstvá o tom, ako hranica medzi Európou a Áziou nejde cez Ural, ale tam, kde končia osady germánskych kmeňov a začínajú Slovania," skonštatoval premiér s tým, že história dala fašistickému Nemecku právo posunúť túto hranicu čo najďalej na východ a právo podriadiť všetky menejcenné národy.
Čítajte viac Hákový kríž na vlajke? Symbol fínskych letcov vyvoláva v NATO rozpaky
„80 rokov od skončenia druhej svetovej vojny je neskoro plakať. Nenávisť a rasizmus sú súčasťou nášho života. Dokonca naberajú na sile a nenápadne sa dostávajú do bežného jazyka, stávajú sa spoločensky akceptovanými," pokračoval predseda vlády a dodal, že preto nestačí len prísť 9. septembra na Slovensku k pamätníkom. Aj priamych svedkov – preživších obetí holokaustu podľa neho môžeme dnes pomaly rátať na prstoch jednej ruky.
Podľa Fica je potrebné konať na dennej báze, nie len na báze 9. septembra ako pamätného dňa. „Do každodennej agendy treba vtláčať mierové myšlienky, oživovať pamäť, vyzývať k štúdiu minulosti, čítať. Našou povinnosťou je nezabúdať a zabrániť účelovému prepisovaniu dejín," doplnil premiér. Na záver pripomenul, že je sám autorom návrhu zákona, na základe ktorého bol 9. september v roku 2001 ustanovený ako pamätný deň, aj keď sa stretol sa s nepochopením vtedajšej vlády.
Čítajte viac Opozícia si pripomenula výročie vypuknutia SNP a ostro skritizovala prejavy politikov
