Kamenický povedal, že každé ministerstvo musí ešte v priebehu tohto týždňa pripraviť tabuľku, do ktorej spíše sumy a presné položky, kde môže šetriť. Rezorty budú musieť obmedziťnakupovanie nových vozidiel a nenakupovať to, čo nie je prioritou. Napokon ich čakajú individuálne vnútorné opatrenia na znižovanie prevádzkových nákladov.
Kamenického predstava o konsolidácii na ministerstvách spočíva v znížení výdavkov na tovary, služby a kapitálových výdavkov, pričom sa majú rušiť alebo zlučovať úrady.
„Niektoré aj v rámci ministerstva financií. Môžem povedať, že Úrad vládneho auditu zlučujeme s tým, ktorý máme externý. Sú to duplicity, kde vieme ušetriť pracovníkov aj peniaze,“ povedal. Rezort financií má podľa jeho slov ďalší úrad, ktorý „možno“ celý zrušia. Pravda zisťovala, ktoré z orgánov štátnej správy by pre šetrenie mohli skončiť, a kde by sa vedeli uskromniť. Na otázku, ktoré to sú, ministerstvo financií do vydania článku neodpovedalo.
Čítajte viac Ako sa konsolidácia dotkne bežných ľudí? Pozrite si zoznam siedmich opatrení, ktoré najviac zasiahnu naše peňaženky
O spájaní nevedia, rušenie nepotvrdili
Hoci ešte nezaznelo, ktoré úrady zaniknú alebo ich spoja s inými, jedno meno predsa len padlo. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) kritizoval nedávno Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) za zdĺhavé kontroly. „Takto nám tu oni blokujú hospodársky rast, preto som rád, že súčasťou politických debát je, čo urobíme s ÚVO,“ vyslovil sa na jednej zo svojich tlačoviek.
Pracovníci z úradu preto očakávali, aké škrty im z konsolidačného balíčka vyplynú. Podľa našich informácií však verdikt nad budúcnosťou kontrolórov z ÚVO ešte nevyniesli.
Šéf SNS Andrej Danko ešte pred časom spomenul verziu, že by sa ÚVO mohol spojiť s Protimonopolným úradom. Ani ten však bližšie informácie o spájaní nemá. „Nie, nemáme žiadne takéto informácie, nikto s nami o tejto téme nekomunikoval,“ uviedla riaditeľka odboru komunikácie a protokolu Lívia Cseresová. Všetky šetriace opatrenia, ktoré úrad mohol spraviť, už v rámci predchádzajúcich kôl konsolidácie podľa nej spravili. Vlani prepustili zhruba desať percent zamestnancov, tento rok sa pre uťahovanie opaskov sťahovali do finančne výhodnejších priestorov.
„Zlučujeme niektoré funkcie, pokiaľ je to možné, nemáme šoféra na plný úväzok, naše vedenie nevyužíva služobné vozidlá, starých vozidiel sa zbavujeme a nové nekupujeme, náklady na viaceré informačné systémy zdieľame s inými štátnymi úradmi, právne služby pokrývame interne, dokonca nekupujeme ani fľaškové vody. Aj našu výročnú konferenciu od roku 2024 spoplatňujeme, aby sme pokryli väčšinu nákladov na jej organizáciu. Akékoľvek ďalšie znižovanie nákladov by šlo na úkor kvality našej práce,“ spresnila Cseresová.
Nebudú mať na platy
Konsolidácia by mohla veľmi zabolieť Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý kontroluje aj vládu. Keďže návrh rozpočtu na rok 2026 zatiaľ nie je známy, nevie sa, koľko peňazí mu na budúci rok pripíšu. Kľúčové parametre pre rozpočet NKÚ určuje gestorský finančný výbor parlamentu. Ten sa v máji zhodol, že vtedy prerokovávaný návrh rozpočtu pre NKÚ nebol dostatočný na to, aby plnil svoje ústavné povinnosti. Predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho výbor poveril, aby rokoval s Kamenickým o navýšení prostriedkov aspoň na úroveň tohto roka, čo je necelých 16 miliónov eur.
„Ak by NKÚ musel znížiť prevádzkové náklady o desať percent, nevedel by zabezpečiť ani svoju základnú prevádzku. Znamenalo by to aj, že úrad nedokáže plniť finančné povinnosti voči zamestnancom a neudrží profesionálnych kontrolórov, ktorí sú finančne ohodnotení tak ako mnohí štátni zamestnanci na ministerstvách,“ priblížil odbor internej a externej komunikácie NKÚ.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Budúci rok bude pritom pre Andrassyho úrad kľúčový. Pripravuje totiž najväčšie kontrolórske podujatie v histórii Slovenska, pozvaní sú zástupcovia z vyše 50 inštitúcií Európy.
Kontrolóri upozorňujú, že ak má byť konsolidácia verejných financií efektívna, musí vychádzať z logických faktov. „NKÚ dlhodobo upozorňuje vládu aj parlament, že škrty „od stola“ môžu mať veľmi odlišné dôsledky – v jednej kapitole môžu byť zanedbateľné, v inej môžu paralyzovať fungovanie celej inštitúcie. V čase, keď je potrebné obracať každé euro, je nevyhnutné, aby sa s verejnými financiami nakladalo hospodárne a aby fungoval efektívny systém vnútornej aj externej kontroly,“ vystríhali.
Ušetrili už milióny
Informácie o spájaní zatiaľ nedostal žiaden z vyše desiatich úradov, ktoré Pravda oslovila. Viaceré už majú šetriace opatrenia za sebou. Paradoxne, pre plánované projekty vlády by potrebovali pridať. Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR šetriace opatrenia už implementoval v posledných rokoch, znižoval náklady na prevádzku aj personál a v súčasnom stave je už maximálne konsolidovaný.
„Naopak, vzhľadom na oznámené plánované projekty v oblasti rozvoja využívania jadrovej energie bude nevyhnutné podporiť ÚJD SR finančne, personálne aj materiálne (v súčasnosti rozpočet na tieto aktivity zatiaľ nie je plánovaný). Pokiaľ by prišlo ku kráteniu personálnych kapacít a finančných zdrojov, môže dôjsť k spomaleniu rozhodovacích a inšpekčných procesov vykonávaných úradom,“ uviedol úrad.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu podľa hovorkyne Simony Parížekovej už skresal náklady na nevyhnutné minimum a stále hľadá vnútorné rezervy, ktoré zvýšia efektivitu využívania finančných zdrojov. „Už minulý rok sme vrátili Ministerstvu financií SR ušetrené finančné prostriedky v hodnote niekoľko miliónov eur a rovnako tento rok pracujeme na vyčíslení konkrétnej hodnoty usporených finančných prostriedkov, ktoré plánujeme koncom roka vrátiť,“ uviedla Parížeková.
Teraz sa podľa nej zaoberajú budúcim podnájom nevyužívaných priestorov v rámci svojich regionálnych úradov v piatich krajských mestách. „Rovnako pracujeme aj na optimalizácii a redukcii skladových priestorov,“ doplnila.
Pribudli im povinnosti
Parížeková vysvetlila, že konsolidovali aj pracovné miesta, hoci im s novým stavebným zákonom pribudlo viac povinností a pomáhajú s implementáciou zmien všetkým, ktorých sa to týka.
„Od apríla tiež prešli na úrad kompetencie Slovenskej štátnej inšpekcie a došlo aj k rozšíreniu kompetencií regionálnych úradov pre územné plánovanie a výstavbu. Uvedomujeme si, že konsolidácia je potrebná, preto v rámci aktuálnych personálnych kapacít robia naši zamestnanci maximum, aby sme plnili všetky úlohy, ktoré nám vyplývajú zo zákona a aby boli naplnené všetky činnosti a úlohy, ktoré boli úradu zverené,“ vysvetlila.
Čítajte viac Konsolidácia podľa PS utlmí ekonomiku, SaS: Ožobračovanie bežných ľudí. Matovič si nedával servítku pred ústa
V podobnej pozícii je aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) – aj jemu pribudli v poslednom čase povinnosti. „ÚRSO predpokladá, že pri posudzovaní možností úspor bude zohľadnené, že v poslednom období došlo k výraznému rozšíreniu zákonných kompetencií úradu, čo bude reflektovať aj úroveň prevádzkových a personálnych nákladov úradu,“ poznamenal hovorca inštitúcie Radoslav Igaz.
Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra Lucia Gocníková hovorí, že informáciu o zlučovaní inštitúcie s inou nemá. „Myslíme si, že je ešte predčasné špekulovať o dosahoch konsolidácie, kým nie je schválená finálna podoba v NR SR,“ odpovedala.
Rovnako je na tom Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Riaditeľka kancelárie predsedu Renata Konrádová uviedla, že aktuálne vyhodnocujú rôzne možnosti, ako šetriť. Uvažujú teda o úsporách v prevádzke a o zefektívňovaní vnútorných procesov. „Určité rezervy v rámci prevádzkových a administratívnych výdavkov existujú, no ich rozsah je obmedzený tak, aby nebola narušená kvalita a efektivita plnenia zákonných úloh úradu,“ upozornila.
Zmrazia im mzdy
Zamestnanci štátnej správy sa tak skoro nedočkajú ani zvyšovania platov. „Valorizácia, o ktorej sa hovorilo, na budúci rok nebude. To znamená, zmrazia sa mzdy na budúci rok,“ oznámil Kamenický. Dotkne sa to úradníkov na ministerstvách a im podriadených úradoch, ale aj samospráv, policajtov, hasičov, vojakov a zamestnancov Finančnej správy.
Na druhej strane, šetrenie sa nebude vzťahovať na pedagogických a odborných zamestnancov, učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a nepedagogických zamestnancov školstva. Okrem nich ani lekárov a zdravotných sestier.
Kamenický nariadil aj takzvané zníženie existujúcej mzdovej obálky. Škrty sa prejavia v prepúšťaní či v nevyplácaní odmien, pričom sa to dotkne úradníkov na ministerstvách a im podriadených úradoch. Opatrenie sa nevzťahuje na učiteľov a nepedagogických zamestnancov, lekárov, policajtov, hasičov, vojakov, zamestnancov Finančnej správy, sudcov a prokurátorov.
„Nebudú mať nárast, ale nebudeme im zmenšovať obálku, ktorú sme vypočítali na základe predchádzajúcich rokov,“ pokračoval. Na ministerstvách a úradoch sa budú znižovať aj počty dohodárov a poradcov.
Šetrenie a la Kaliňák a Šutaj Eštok
Na ministerstve obrany u Roberta Kaliňáka (Smer) chcú šetriť na svojom fungovaní. Keďže počet zamestnancov už znižovali vlani, niektoré prostriedky sa rozhodli presunúť na budúci rok do projektov, aby z nich mohli mať ľudia úžitok. „Konsolidáciu robíme aj cestou výstavby nemocníc v Prešove a Bratislave. Z tohto pohľadu sa snažíme vyrovnávať povinnosť mať dve percentá aj tomu, aby prostriedky boli vedené smerom k občanom,“ povedal.
Foto: Pravda, TASR, Ľuboš Pilc, Dano Veselský
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) nevedel v stredu povedať, kde bude konsolidovať. Škrty ešte len dolaďujú. Spolu s rezortom financií síce prebrali prvé návrhy, no naznačil, že šetriť sa bude na mzdách a výdavkoch najmä v prípade investícií.
Posledné slovo nepadlo ani u ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Na opatreniach podľa neho nie je definitívna dohoda. „Za Hlas sme jasne povedali, že sme proti tomu, aby išli ďalšie výdavky na zbrojenie,“ uviedol. S Kaliňákom chce hovoriť.
Šéf obrany v reakcii povedal, že s ním Šutaj Eštok nedebatoval. „Myslím, že v rámci nákupov na ministerstve vnútra má dosť otázok, na ktoré sa ťažšie odpovedá, čiže treba sa tomu kvalitne venovať. My sa venujeme tomu, aby sme dokázali vykonať obranyschopnosť Slovenskej republiky,“ odkázal mu Kaliňák.
„Rád by som pripomenul, že ministerstvo obrany v tomto prípade dosť pomáha rezortom zo strany Hlas, napríklad v rámci výstavby nemocníc. Samozrejme, môžeme to kedykoľvek prenechať pre nich, keby chceli, ale mám pocit, že to nie je úplne niečo, čo by dokázali urobiť,“ dodal.
Šutaj Eštok nechce znižovať personálne počty na okresných úradoch. K zefektívneniu by podľa neho malo dôjsť v hlavnom meste. Priestor, ako ušetriť vidí v pláne odpredaja veľkej časti dubiózneho majetku. S Kaliňákom chce rokovať aj o tom, aby veľkú časť výdavkov ministerstva vnútra zarátali medzi výdavky duálneho využitia.
Čítajte viac Konsolidácia podľa Fica nie je najperfektnejšia. Pocit viny nemá: Matovičovi sme odovzdali kasu v perfektnom stave
Už „nepijú kávu“, ale robia
Minister investícií Samuel Migaľ hovorí, že konsolidujú už od prvého dňa v úrade. „Chceme byť príkladom toho, že šetriť sa dá bez toho, aby sme ohrozili kvalitu služieb. Napríklad zamestnanci v regionálnych centrách už nechodia do práce iba piť kávu, ale pomáhajú pri čerpaní eurofondov,“ uviedol.
Jeho štátny tajomník Radomír Šalitroš doplnil, že väčšinu zamestnancov platia z európskych fondov, optimalizovať teda budú musieť časť pracovníkov platených zo štátneho rozpočtu. „Bohužiaľ, nemôžeme zrušiť extrémne predražený nájom, ktorý podpísala pani Remišová,“ dodal.
Šéf školstva Tomáš Drucker (Hlas) bude musieť ušetriť na budúci rok 125 miliónov eur, no to nie je všetko. „Určite sa časť dotkne zamestnancov ministerstva tak, ako to bolo v minulom roku – o desať percent, predtým o päť. Už sme sa tým u nás začali zaoberať,“ uviedol Drucker.
Podotkol, že síce došlo k stopnutiu valorizácie platov v štátnej správe, no platy učiteľov porastú o sedem percent. Svedčí to podľa neho o tom, že vzdelávanie je prioritou. K spájaniu organizácií v rámci školstva už podľa Druckera došlo, keď sa zlúčili Národný inštitút vzdelávania mládeže so šiestimi podriadenými organizáciami. Potvrdil, že témou je aj to, či dať pod jednu strechu štátny Inštitút pre odborné vzdelávanie, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Národný inštitút vzdelávania mládeže a Centrum vedecko-technických informácií.
Prepúšťanie na ministerstve potvrdil šéf rezortu pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer). „Nebudú sa nakupovať žiadne vozidlá, ideme šetriť. Centralizujeme verejné obstarávanie vrátane elektriny, plynu, aby cena bola čo najnižšia,“ uviedol. Na pomoc pre farmárov, potravinárov a lesníkov v rámci výziev sa však siahať nebude.
Šéf najmladšieho ministerstva športu, ktoré vzniklo len minulý rok v januári a stojí štát vyše 200 miliónov eur ročne, Rudolf Huliak (Strana vidieka) chce šetriť na prevádzkových nákladoch a personálnych výdavkoch.
Analytik: Žiadna úspora nemusí prísť
Najskôr sa mali robiť kontroly, ktoré by odhalili zbytočnosti, potom mal parlament schvaľovať zákony, ktoré viedli k redukcii pracovníkov a úradov. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana upozorňuje, že na racionalizáciu verejnej správy mala vláda celý rok. „Kde nie je práca a príprava, tam chýbajú aj opatrenia,“ hovorí.
Diskusie o rušení úradov z pohľadu vlády vníma preto ako „dymovú clonu“. Ak by posledný rok bežali audity, odhaliť sa mohli duplicity, nízka pridaná hodnota či zbytočné výkony.
„Miesto toho sme sa akurát dozvedeli, že umelo vytvorený Úrad pre reguláciu hazardných hier, ktorý vznikol na objednávku za ministra financií Kažimíra, sa stane opäť odborom ministerstva financií,“ všimol si.
Prirodzenou otázkou preto podľa neho je, prečo máme paralelné pobočkové siete úradov práce a Sociálnej poisťovne. „Tieto by mali sídliť v spoločných budovách a znižovať tak náklady,“ upozornil.
Skôr ako úrad zrušiť by sa malo podľa analytika posúdiť, čo inštitúcia robí, či dané informácie skutočne potrebuje, čo by sa stalo, keby ich nemala, a či jej činnosť nemôže zastúpiť súkromný subjekt. Digitalizácia je podľa Ďuranu až druhý, hoci nevyhnutný krok.
Komplexný plán zefektívnenia práce úradov podľa neho neexistuje. Podotýka však, že spôsob vládnutia súčasnej koalície priniesol rozsiahle politické nominácie bez adekvátnych výberových konaní. „Zlúčenie sa tak môže udiať pod dojmom úspor, ale bez poctivej prípravy a analýzy, žiadna úspora nemusí prísť. Obávať sa teda musíme toho, že zlučovanie úradov neprinesie požadované úspory. Znižovanie stavov môže byť dočasné. Rovnako zmrazenie platov,“ myslí si.
Oslabenie nezávislosti
Audit procesov na úradoch odporúča aj šéf Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum (CELSI) práce profesor Martin Kahanec. Zriaďovanie a rušenie úradov je podľa neho komplexná otázka, do ktorej vstupujú nielen odborné argumenty, ale aj záväzky Slovenska vyplývajúce z členstva v Európskej únii, a napokon aj politika. Ukázať prstom na úrady, ktoré by mohli skončiť pri konsolidácii ako prvé, je preto podľa jeho slov bez hlbšej analýzy ťažké až nezodpovedné.
„Z pohľadu organizačnej štruktúry a efektívnosti však môžeme povedať, že ako prvé má zmysel konsolidovať podporné služby, ako sú mzdová agenda a účtovníctvo, nákup a obstarávanie, logistika a správa budov, call centrá alebo IT, do spoločných servisných centier naprieč rezortmi,“ uviedol Kahanec.
Vhodné je však riešiť aj implementačné a agentúrne duplicity pri eurofondoch a dotáciách. „Toto je však potrebné urobiť s ohľadom na odborné jednotky so špecializovaným know-how, ktoré musia úzko spolupracovať v rámci rezortov. Určite však odporúčam aj audit procesov na úradoch, aby sme agendy maximálne zjednodušili a zefektívnili,“ pokračoval.
Kahanec hovorí, že najviac sa prekrývajú rôzne eurofondové a podporné agentúry. Domnieva sa, že je preto žiaduce vytvoriť zjednotené a informačne integrované miesta prvého kontaktu, kde by firmy a obyvatelia vyriešili svoje agendy na jednom mieste.
Z minulosti sa podľa šéfa inštitútu osvedčili šetriace opatrenia, ako sú spoločné servisné centrá, aby občan „nerobil poštára medzi agentúrami“, a tiež centralizované nákupy. „Pravidelné vyhodnocovanie „spending review" Útvaru hodnoty za peniaze tiež napomáha identifikovať duplicity a zvyšovať efektívnosť,“ dodal.
Ak aj niektoré úrady zaniknú, do budúcna podľa Kahanca hrozí riziko nelegitímneho zdieľania údajov medzi štátnymi agentúrami, strata know-how pri reorganizácii, no aj neistota a nestabilita pre zamestnancov či dočasný pokles kvality služieb. „Pri regulátoroch je rizikom oslabenie nezávislosti,“ vystríhal.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík predpokladá, že ako prvé by sa rušili alebo zlučovali práve úrady, ktoré majú kontrolné funkcie a dohľad nad čerpaním finančných prostriedkov alebo zabezpečujú transparentnosť rozhodnutí.
Rozhodnutie o rušení alebo zlučovaní úradov bude však podľa neho v prvom rade motivované politicky. „Iný dôvod si ani neviem predstaviť. Ak by totiž išli na to logicky, ako prvé by zrušili ministerstvo cestovného ruchu a športu, bez ktorého sme tu roky vedeli žiť a nikomu nechýbalo. Prípadne by okresali počet štátnych tajomníkov minimálne na polovicu dnešného stavu. A hlavne, nevyhadzovali by von oknom peniaze na oslavy neokrúhlych výročí,“ dodal politológ.
