Uznesenie vypracovala Stála etická komisia súdne rady na základe podania sudcov Mestského súdu Bratislava III a Mestského súdu Bratislava IV Maroša Feketeho a Adama Hradského ešte z roku 2023.
Členka súdnej rady Dana Jelínková Dudzíková pripustila, že podnetom na riešenie tejto problematiky bolo zverejnenie vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou. „Na tomto pozadí sa dvaja sudcovia pýtajú, ako má sudca postupovať, pokiaľ má blízky vzťah s novinárom,“ uviedla Jelínková Dudzíková s tým, že táto téma nevznikla včera ani predvčerom.
Čítajte viac Bez asistentky, covid či svedkovia z Ukrajiny. Záleská na súde zdôvodňovala dve desiatky prieťahov
„Sudca je pod neustálym dohľadom verejnosti, a preto musí slobodne a ochotne prijať určité osobné obmedzenia, ktoré by sa bežnému občanovi mohli javiť ako príťaž. Vyplýva to najmä z role sudcu v spoločnosti. Ochota sudcu samoregulovať svoj súkromný, osobný život by mala byť prirodzenou súčasťou jeho morálneho nastavenia a integrity. To platí vo vzťahu sudcu k novinárom o to viac, pokiaľ sudcovia pociťujú neprimeraný tlak médií na ich rozhodovaciu činnosť, čo je aj prípad Slovenskej republiky,“ uvádza sa v uznesení. Potreba bezvýhradne trvať na sebaobmedzeniach sudcu aj v osobnom živote súvisí podľa dokumentu s dôverou verejnosti v súdnu moc. „Etických povinností sa nemožno zbaviť, sú nerozlučne späté so sudcovským povolaním. Sudca je sudcom 24 hodín denne, aj mimo výkonu pracovných povinností,“ uvádza sa v uznesení.
Čítajte viac Etický rozkol v súdnej rade. Sudkyne reagujú na kauzu Tódová - Záleská. Podľa nich narušila dôveryhodnosť v justíciu
Hlavnou povinnosťou sudcu je podľa uznesenia nezávislé a nestranné rozhodovanie. „Sudca sa preto pri výkone svojej funkcie nesmie nechať ovplyvňovať ani verejnou mienkou, či médiami, respektíve jednotlivými novinármi. Sudca musí zabrániť tomu, aby jeho vzťah k novinárovi bol alebo mohol byť poznačený závislosťou, prospechárstvom či jednostrannosťou, z ktorých by sa dalo usudzovať, že sudca nemusí byť schopný udržať si od novinára taký odstup, aby nevznikali objektívne pochybnosti o jeho nestrannosti (nezaujatosti) pri rozhodovaní v konkrétnej veci. To platí o to viac, ak sa práca novinára a sudcu, ktorí sú si navzájom blízkymi osobami, prelína a ak z práce novinára možno vyvodiť nepriateľský postoj k procesnej strane, ktorá vystupuje vo veci prejednávanej sudcom,“ zdôrazňuje sa v dokumente. Pokiaľ sa takáto situácia v praxi dotknutého sudcu vyskytne, mal by sudca podľa uznesenia aktívne pristúpiť k odstráneniu pochybnosti o zdaní nestrannosti vrátane oznámenia svojej zaujatosti, o ktorej by sa následne s konečnou platnosťou rozhodlo zákonom predpísaným spôsobom.
Pokiaľ jestvuje blízky vzťah sudcu a novinára a predmetom novinárskej činnosti je rozhodovacia činnosť takéhoto sudcu alebo zverejnenie iných informácií týkajúcich sa tohto sudcu alebo agendy súdu, na ktorom pôsobí, pre dôveru verejnosti v súdnu moc je podľa uznesenia vhodné, aby sudca bez odkladu zabezpečil zverejnenie informácie o tom, že vzťah novinára a sudcu nie je len profesionálny, ideálne tak, aby toto zverejnenie bolo súčasťou článku novinára. Túto povinnosť môže sudca splniť aj prostredníctvom hovorcu súdu. V rámci opatrnosti je vhodné o charaktere vzťahu s novinárom informovať aj predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí,“ uzavrel dokument.
