Dostane Smer „kopačky“? Stranu chcú vylúčiť z európskej skupiny. Politológ: Vstúpil do tej istej rieky, premrhal šancu

PES je strana, ktorá má v Európskom parlamente druhú najväčšiu frakciu. Definitívne zbohom majú dať socialisti Smeru v októbri na straníckom kongrese v Amsterdame, kde slovenský subjekt natrvalo vylúčia zo svojich štruktúr.

Informáciu priniesol ako prvý portál Euractiv s odvolaním sa na zdroje zvnútra PES. Prezident Strany európskych socialistov Stefan Löfven, ktorý je bývalým švédskym premiérom, predloží návrh na ratifikáciu 16. októbra. O stanovisko sme požiadali Smer aj Stranu európskych socialistov. Do vydania článku nám na otázky neodpovedali.

Čítajte viac Prečo sa Zelenskyj stretne s Ficom? Poliačik: Dôvodov je viac. Zvládol Trumpa, zvládne i nášho premiéra

Po dvoch rokoch

Strana Smer má v Európskom parlamente piatich europoslancov, ktorí pôsobia od minuloročných volieb ako nezaradení. Dôvodom je, že Strana európskych socialistov jej pozastavila ešte v októbri 2023, teda krátko po predčasných parlamentných voľbách, plné členstvo. Argumentovala vtedy odklonom Fica od hodnôt európskych socialistov, proruskými postojmi a spojením so Slovenskou národnou stranou (SNS).

Politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak sa domnieva, že v Amsterdame dôjde len k dovŕšeniu procesu, ktorý už prebieha. „Napokon, niektoré europoslankyne Smeru – Beňová, Neveďalová – z frakcie PES vystúpili už v októbri 2023. Preto to už nebude znamenať zásadnú zmenu v možnostiach strany na presadzovanie politiky strany na európskej úrovni,“ podotkol.

Spôsob, akým európski socialisti oznámili plánované vylúčenie Smeru z politickej skupiny, europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová vtedy označila za neakceptovateľný. „Monika Beňová a ja sme nikdy neporušili pravidlá skupiny Socialistov a Demokratov v Európskom parlamente. Obe sme rovnako ako ostatní kolegovia vždy hlasovali podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia a hlavne v záujme Slovenskej republiky,“ reagovala pred dvoma rokmi na dianie.

Členstvo pozastavili aj Hlasu

Smer však nebol jediný, voči ktorému PES zakročila. Predsedníctvo v tom čase stoplo aj takzvané asociované členstvo strane Hlas, ktorá má v europarlamente aktuálne len jedného poslanca – Branislava Ondruša. Euractiv si všíma, že smerácki zákonodarcovia už v Bruseli a Štrasburgu pôsobia na okraji europarlamentu a Fico marí snahy únie o protiruské sankcie a zníženie závislosti od ruských palív.

Poslanec a člen PES Ján Ferenčák (Hlas) sa plánuje zúčastniť na októbrovom straníckom kongrese PES. Potvrdil, že z médií zachytil aj informácie o tom, že PES má na kongrese podať návrh na vylúčenie Smeru. Návrh však podľa vlastných slov nevidel.

„Dostal som pozvánku na kongres PES od 16. do 18. októbra v Amsterdame. Plánujem sa zúčastniť tohto snemu. Budem ešte s mojimi partnermi a kolegami v zahraničí konzultovať, aký priestor mi tam bude umožnený, či aj vystúpiť pred všetkými členmi a otvorene sa s nimi rozprávať o stave sociálnej demokracie a hodnotách sociálnej demokracie aj u nás na Slovensku,“ poznamenal.

Po stretnutí s Putinom

K vylúčeniu Smeru dôjde po dvoch rokoch od pozastavenia členstva a len dva týždne po tom, ako sa v Pekingu Fico stretol s ruským vodcom Vladimirom Putinom. S Putinom, ktorý vo februári 2022 veľkoformátovo napadol susednú Ukrajinu a je na neho vydaný medzinárodný zatykač, sa stretol tretíkrát za menej ako rok. V Číne sa navyše ocitol v kruhu viacerých diktátorov vrátane severokórejského lídra Kim Čong-una.

Marušiak sa domnieva, že členstvo Smeru už bolo dávno iba formálne a strana sa rozchádzala s PES v mnohých aspektoch. Ak by však európski socialisti svoje rozhodnutie zdôvodňovali napríklad iba otázkou postoja Smeru k ruskej agresii proti Ukrajine, bolo by to podľa neho veľkou chybou. Smeru by to totiž hralo do karát. Mohol by argumentovať, že jeho predstavitelia sú prenasledovaní za svoj názor, čo by mu podľa Marušiaka vo vnútornej politike mohlo, naopak, pomôcť.

„Pritom mať menšinový názor by nemalo byť problémom na európskej úrovni. Smer sa však s PES rozchádza v celom rade ďalších otázok – prístup ku krajnej pravici, environmentálnej agende, široko ponímanej agende ľudských práv, vzťahu k demokratickým inštitúciám a podobne,“ uviedol ďalej Marušiak.

Robert Fico v Číne, stretol sa aj s Putinom

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Smeru to môže pomôcť

Pre laškovanie s krajnou pravicou už Smeru raz členstvo pozastavili. Marušiak pripomína, že takáto spolupráca sa Ficovi vypomstila po roku 2006. „Smer sa dlhodobo voči takzvanej bruselskej sociálnej demokracii vymedzuje negatívne, miestami z dikcie predstaviteľov strany sa môže zdať, že práve západoeurópsku ľavicu vníma ako svojich najväčších protivníkov. Po politickej katastrofe ČSSD sa zdá, že táto strana nemá žiadne partnerské kontakty s inými členskými stranami PES,“ pokračoval politológ.

Nejde však o žiaden precedens. Marušiak pripomenul, že podobný krok podnikla Európska ľudová strana proti maďarskej strane Fidesz, no s tým rozdielom, že strana Viktora Orbána napokon vystúpila sama.

„Podľa môjho názoru Smer ešte počas pobytu v opozícii študoval skúsenosti Fideszu, videl, že samotný odchod z EPP nemal bezprostredné negatívne dôsledky pre Maďarsko, preto sa rozhodol pre voľbu podobného kurzu. Odchod Fideszu z EPP nijako neotriasol mocenskou pozíciou tejto strany na národnej úrovni a myslím si, že rovnako to bude aj v prípade Smeru,“ domnieva sa.

Vyhostenie z PES môže Smeru podľa Marušiaka skôr pomôcť ako uškodiť v domácej politike. Rozhodnutie bude Smer interpretovať v oficiálnej rétorike aj na sociálnych sieťach ako dôsledok svojich postojov k Ukrajine. Vie totiž, že v tejto otázke má podporu veľkej časti voličov. „Využije to na eskaláciu protizápadných nálad a na situovanie do pozície martýra a bojovníka za suverenitu Slovenska,“ domnieva sa politológ.

Kam zaveje Smer

Podstatne bližšie než k PES má Smer podľa Marušiaka k zoskupeniam, akým je Patrioti pre Európu. Do tejto politickej skupiny patrí aj maďarský Fidesz, ale napríklad aj české hnutie ANO Andreja Babiša. Okrem toho sa podľa politológa objavujú aj pokusy o spoluprácu s heterogénnym českým zoskupením Stačilo!, čo sa prejavilo napríklad počas návštevy Moskvy pri oslavách výročia konca druhej svetovej vojny v Európe.

„Zúčastnili sa ho nielen niektorí europoslanci za Smer, ale aj zástupca koalície Stačilo! Ondřej Dostál, prekvapivo nie predsedníčka KSČM Kateřina Konečná, a zástupcovia nemeckej suverenistickej ľavice Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW). To sú v súčasnosti najbližší partneri Smeru,“ priblížil Marušiak.

Foto: SITA/AP, Omar Havana

Fico, Orbán Maďarský premiér Viktor Orbán so slovenským kolegom Robertom Ficom na summite EÚ v Bruseli.

Príslušnosť k sociálnej demokracii podľa politológa určuje celý rad indikátorov vrátane oddanosti hodnotám demokracie a princípov sociálneho štátu. „Keď si preštudujeme hoci aj posledný program PES z roku 2024, vidíme tam celý rad tém, ktorým sa Smer vôbec nevenuje, priamo ich odmieta alebo ich interpretuje odlišne ako väčšina členských strán PES,“ poznamenal odborník SAV.

„Deklarovanie sympatií k politickým režimom ako napríklad v Rusku, Uzbekistane, Číne či vo Vietname, ktoré môžu síce pôsobiť efektívne, ale s demokraciou nemajú toho veľa spoločného, však skutočne Smer z rodiny sociálnych demokratov diskvalifikujú,“ pokračoval. Domnieva sa, že podobne by sa k tomu postavili aj v Európskej ľavici. „Tak napríklad česká KSČM sa rozhodla po minuloročných eurovoľbách do frakcie GUE/NGL (Skupina ľavice v Európskom parlamente, pozn. red.) ani nevstúpiť, hoci v minulosti tam pôsobila,“ dodal Marušiak.

Dobrý politický signál

Expertka na európsku politiku Clotilde Warinová označila krok zo strany PES za dobrý politický signál. Pripomenula, že aj v nedávnom prejave o stave únie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej zaznelo silné odhodlanie voči rôznym politikám. Takisto podľa nej môže ísť o signál, že hlavné politické skupiny v europarlamente sú pripravené prehovoriť a čeliť extrémistickým hlasom prichádzajúcim od Patriotov alebo ECR, teda Európskych konzervatívcov a reformistov.

„Vnímam to aj ako krok k obrane liberálnej demokracie, ktorá je tiež ohrozená v dôsledku novej pozície vlády Donalda Trumpa. A môže to byť aj signál smerom k Robertovi Ficovi – buď ho privítať do akéhosi spoločenstva, alebo ho varovať, že nie je súčasťou toho, o čom si myslel, že je, a že Európania si teraz uvedomujú, že zašiel príliš ďaleko najmä smerom k Rusku a proti Ukrajine,“ uviedla Warinová pre Pravdu.

Domnieva sa, že odchod Smeru z PES ho automaticky „neprivedie do náručia“ krajne pravicových strán, pretože k nim už smeroval. Podotkla, že ide o oportunistické strany, ktoré vždy konajú tak, aby mali čo najväčší prospech. Ako odchod Smeru z PES ovplyvní pozíciu Fica samotného medzi ostatnými lídrami, bude závisieť priamo od premiéra.

„Možno by sa mohol spojiť s viac mainstreamovými európskymi lídrami, aby pôsobil ako súčasť tímu, ako niekto, kto chce ísť dopredu. Ak si bude myslieť, že sa stačí spoliehať len na spájanie s Orbánom, netreba zabúdať ani na hlas talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá síce presadzuje vlastnú agendu ako krajne pravicová politička, no zároveň hovorí o proeurópskom konsenze,“ pokračovala Warinová.