Čím je Stanford podľa Viktora Imrišeka jedinečný? „Pre svoju podnikavú atmosféru, kde ľudia neustále prichádzajú s novými nápadmi. Typickým cieľom na tejto univerzite je paradoxne nedoštudovať, pretože mnohí študenti odchádzajú po dvoch rokoch a rozbiehajú vlastné firmy.“ Pre Viktora je však dôležitý aj výskum na svetovej úrovni a slnečné počasie v Kalifornii, ktoré prispieva k uvoľnenej a priateľskej atmosfére. Na otázku, kde sa vidí o desať rokov, odpovedá, že by rád dokončil PhD a pracoval vo výskumnej skupine na niečom, čo ho baví a zároveň má reálny dopad na svet.
Na Stanford University sa dostal vďaka štúdiu na strednej škole v Taliansku, ktorá patrí do medzinárodnej siete UWC. Hoci na Slovensku navštevoval prestížne Gymnázium Grösslingová, práve odchod do zahraničia mu pomohol pripraviť sa na štúdium v USA, pretože tamojšie školy poznajú tento systém a vážia si študentov, ktorí sa neboja zmeny prostredia.
A ako je to s financovaním štúdia? „Ročne to komplet vychádza okolo 100 000 dolárov, ale mne sa podarilo získať štipendium, takže som neplatil takmer nič. Keďže mi štipendium pokrýva aj ubytovanie a stravu, tak som v USA za lacnejšie peniaze ako napríklad v Prahe.“
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Na slovenské školstvo sa nesťažuje, hoci priznáva, že slovenské gymnázium, ktoré navštevoval, je skôr výnimkou. „Gamča je super, aj škola v Taliansku, aj Stanford sú podobné v prístupe učiteľov, ktorí spravia niečo navyše a chcú žiakom pomôcť. Málokedy som sa stretol s tým, že by nás učiteľ chcel potopiť. Aj na mojich úspechoch, aj to, že som vôbec mohol študovať v Taliansku a súťažiť za Slovensko, majú zásluhu učitelia na Grösslingovej, ktorí bojovali, aby som to všetko, čo som dosiahol, dosiahnuť mohol. Za to som určite vďačný, ja nemám žiadnu negatívnu skúsenosť so slovenským školstvom.“
Viktor priznáva, že jeho úspechy nie sú len výsledkom nadmerného času stráveného nad knihami, ale predovšetkým ho matematika a biológia skutočne bavia. Vďaka tomu vníma matematiku nie ako memorovanie vzorcov, ale ako systém myslenia, ktorý pomáha riešiť aj biologické problémy.
Svoju vášeň pre biológiu uplatnil aj na stáži u Pavla Čekana, kde pracoval na programe, ktorý by mohol zlepšiť diagnostiku a liečbu rakoviny prsníka. Napriek tomu, že umelá inteligencia je vo vede čoraz dôležitejšia a dokáže urýchliť procesy, Viktor si nemyslí, že by v blízkej budúcnosti nahradila vedcov, pretože stále potrebuje človeka, ktorý dokáže navrhnúť správne riešenia.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Čo si Viktor Imrišek myslí o téme návratu mladých mozgov na Slovensko? Je skeptický. „Myslím si, že Slovensko nerobí dosť preto, aby mladých ľudí prilákalo. Ak najväčšia vedecká správa za niekoľko rokov na Slovensku je, že SAV musí robiť nejakú frašku s vakcínami, tak prognóza nevyzerá dobre. Ideme do budúcnosti, kde si slovenskí predstavitelia zjavne nevážia to, čo vedci robia. Pre nich potom nie je žiaden dôvod tu ostať a prirodzene si budú hľadať miesto v zahraničí. Myslím si, že vyslať signál mladým, že Slovensko o nich má záujem, nie je až také zložité. A verím, že sa to v budúcnosti politici budú snažiť dosiahnuť.“
