Súčasný minister obrany Robert Kaliňák (Smer) pripomenul po incidentoch v Poľsku svojmu predchodcovi Jaroslavovi Naďovi (Demokrati), že systém S-300 daroval spolu so stíhačkami MiG-29 napadnutej Ukrajine a Slovensko zostalo bez adekvátnej náhrady. Olej prilial do ohňa prezident Peter Pellegrini, ktorý situáciu komentoval slovami, že Slovensko je, čo sa týka PVO „holé a bosé“.
Gro mediálnej prestrelky sa presunulo k tomu, čo nám zostalo na ochranu neba. Okrem nefunkčného systému S-300, ktorý vojaci nepoužívali a prispôsobiť si ho museli napokon aj Ukrajinci, má však armáda vo výbave aj nižšie úrovne protivzdušnej obrany. Z pleca odpaľované komplety Igla voči nízko letiacim cieľom a systém krátkeho dosahu KUB. Posledným prírastkom do rodiny PVO bol darček za pomoc Ukrajine na jeseň 2023 v podobe dvoch systémov Mantis nemeckého výrobcu Rheinmetall, ktorý pribudol do výzbroje 11. brigády vzdušných síl Ozbrojených síl (OS) SR.
Čo všetko je PVO
Nemecko poskytlo Slovensku dva zbraňové systémy zadarmo a natrvalo, pričom súčasťou daru bol aj výcvik vojakov. Ministerstvo obrany vtedy prezentovalo Mantis ako zariadenie na blízke vzdialenosti, ktoré slúži predovšetkým na ochranu strategických objektov a okrem iného aj na ochranu pred bezpilotnými lietadlami.
To nie je všetko. Bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu generál Pavel Macko hovorí, že systém PVO nie je len „národnou záležitosťou“. Od vstupu do Severoatlantickej aliancie je Slovensko totiž súčasťou integrovaného vzdušného systému NATO.
Štát má podľa úradníckeho exministra obrany Martina Sklenára prehľad aj zo všetkých senzorov, ktoré má aliancia k dispozícii na to, aby dokázala identifikovať akýkoľvek objekt, ktorý by smeroval k ohrozeniu Slovenska alebo iného člena. „Systémy na Slovensku sú,“ potvrdil Sklenár.
Čo je s Mantisom
Kým Naď hovorí, že nevyužívame ani tie systémy, ktoré máme „na sklade“, Kaliňák tvrdí, že konkrétne nemecký darček má „zásadný problém“ s funkčnosťou. „Keď preberal pán Naď tieto systémy, tak tiež to bol jeden z tých nedokonalých výsledkoch jeho prác. V tomto prípade je ten Mantis veľmi malý a pokryje naozaj jednu základňu. To je tak asi všetko, čoho je schopný,“ nešetril kritikou.
Z pohľadu ministerstva obrany sú problémami Mantisu v kontexte dnešných hrozieb najmä krátky dosah, obmedzená funkčnosť radarov, nedostatok munície a tiež to, že je určený na obranu objektov, nie územia. „Je zároveň statický, nemá vytvorené podmienky na presun do iného prostredia,“ uviedol pre Pravdu hovorca rezortu Michal Bachratý.
Či ich Slovensko využíva alebo nie, sme sa pýtali priamo u vojakov. Kaliňákovu verziu, že by mal zásadný problém s funkčnosťou však popreli. „Nie, aktuálne je systém v súlade s platnou legislatívou nasadený v priestoroch letiska Prešov. Podotýkame však, že pri nasadzovaní rôznych systémov vo výzbroji OS SR (Ozbrojené sily Slovenskej republiky, pozn. red.) musíme dodržiavať platnú legislatívu a vyhlásené bezpečnostné a krízové stupne,“ uviedol pre Pravdu hovorca ozbrojených síl Štefan Zemanovič.
Náchylné na poruchy
Systém Mantis pozostáva z dvoch radarových staníc, pozemného veliteľského stanoviska a šiestich delových veží s 35-milimetrovým kanónom. Dokáže rozpoznať vzdušné ciele do vzdialenosti zhruba tri kilometre, pričom riadiaca jednotka vypočíta ich dráhu letu a do piatich sekúnd vystrelí dávku z kanóna. Súčasťou dodávky z Nemecka bolo aj päť kusov prehľadových rádiolokátorov s dosahom do 100 kilometrov.
Využíva technológiu vysokorýchlostnej munície s elektronickým časovačom, ktorá nesie 152 wolfrámových projektilov. Kadencia je tisíc rán za minútu. Často ich preto umiestňujú k statickým cieľom ako sú letecké základne či jadrové elektrárne.
Český vojenský analytik Jiří Vojáček vysvetlil, že pre svoj kaliber s extrémnou rýchlosťou sú kanóny Mantisu veľmi namáhané. „Je to náročné a veľmi sofistikované zariadenie, ktoré má tendencie, aby sa kazilo, ak nie je dobre ošetrované. Ak výrobca armáde nedodáva servis, tak sa môže stať, že sa časom opotrebuje a prestane fungovať. Znova ho potom sprevádzkovať je pomerne zložitá a finančne nákladná vec,“ vysvetlil Vojáček.
Foto: MO SR
Súčasťou niektorých darovacích balíkov býva podľa Vojáčeka aj munícia, čo platilo aj v prípade nemeckého daru. „Pre výrobcov je to svojím spôsobom výhoda, pretože vo chvíli, keď sa základná munícia minie, je potom tá krajina závislá na dodávateľovi,“ uviedol.
Muníciu do tohto kanónového systému Slovensko ešte stále má, čo Pravde potvrdila aj armáda. Či sa plánuje nákup ďalšej už nespresnila, rovnako ani ministerstvo obrany, v ktorého gescii je obstarávanie materiálu. To si stojí za svojím, že jej je málo. „Munícia, ktorá prišla so systémom Mantis absolútne nepostačuje na plnohodnotné nasadenie systému,“ uviedlo.
Dokázali by zničiť drony?
Český analytik však hovorí, že Mantis by efektívne dokázali zniesť z oblohy aj ruské drony, ktoré v prvej polovici septembra prenikli do poľského vzdušného priestoru. Ak by však už lietali vo výške desať až 15 kilometrov, tak na ne by už nestačil. Na čo nie sú primárne určené je ničenie veľkých strategických bombardérov alebo vysoko letiacich cieľov.
„Pre ochranu do výšky dvoch kilometrov Mantis určite je. Som presvedčený, že väčšinu dronov, ktoré leteli nad Poľskom, leteli v tejto výške. Drony lietajú väčšinou vo výške maximálne niekoľko stoviek metrov, často aj menej. Mantisy by na ne teda mali,“ potvrdil Vojáček.
Čítajte viac Ruský dron zasiahol obytný dom v Poľsku, hlásia miestni
Oveľa efektívnejší je podľa Vojáčka mladší súrodenec Mantisu s podvozkom obrneného transportéru, ktorý Nemci vyvinuli pred pár rokmi. „Je to Mantis na kolesách, volá sa to Skyranger a dnes sa považuje za najlepší prostriedok proti dronom,“ upozornil. „Proti tým dronom, ktoré útočili v Poľsku, sú tieto systémy najefektívnejšie,“ dodal.
Ekonomickejšie je podľa českého analytika zneškodňovať drony zo zeme. Vzlet F-16, alebo v prípade Poľska aj F-35, je podľa jeho slov spojený s obrovskými nákladmi na prevádzku. „Majú najsilnejší motor, aký bol nainštalovaný do jednomiestnej stíhačky, a preto majú vysokú spotrebu paliva,“ povedal. Už samotný vzlet F-35 predstavuje vysoké náklady, najjednoduchšie je preto podľa analytika zostreľovať zdola. „Rozhodne je omnoho jednoduchšie zostreliť ich Mantisom, lebo v tom prípade platíte len za elektrinu a vystrelenú muníciu,“ podotkol.
Kaliňák zase vyzdvihuje stíhačky F-16, ktoré dokážu podľa neho drony snímať intenzívnejšie. „Má radar, ktorý je aj v F-35, de facto sú to jediné lietadlá momentálne, ktoré popri F-35 sú schopné detekcie aj drobných cieľov, čiže by mali výraznú účasť. Aj tam budeme uvažovať nad tým, aby sme čo najrýchlejšie vedeli dostať do života nielen pri štandardných úlohách ochrany vzdušného priestoru proti prostriedkom, ktoré neodpovedajú v rámci systému Renegade, ale aj aby mohli získavať lepšiu prehľadovú situáciu,“ priblížil. Na získavanie informácií by mohli slúžiť aj lietadlá Bombardier, tvrdí.
Zo systémov, ktoré má Slovensko by tak bol podľa Vojáčka rozhodne najlacnejšie Mantis a Igla. „Čokoľvek ďalšie, je už potom veľmi, veľmi drahé. Najdrahšie je, keď pošlete stíhačky,“ opísal.
Čo Igla a KUB?
Z repertoáru slovenskej PVO by si s dronmi podľa Vojáčka dokázali poradiť aj systémy nižšej úrovne Igla a KUB. „Teoreticky oba. KUB je starý sovietsky systém, ten na to určite nebol vyrobený, ale teoreticky by si s dronmi poradili oba systémy,“ povedal.
Na margo kritiky, že Slovensko by sa nemalo ako brániť v prípade útoku dronmi, Naď spomínal práve systémy Igla. Je však otázne, kde sú rozmiestnené. „Tie systémy stále máme. Otázka znie, či minister Kaliňák alebo hlavný veliteľ ozbrojených síl Pellegrini dali rozkaz, aby boli systémy nasadené v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou,“ povedal exminister s tým, že podľa jeho informácií vojaci nasadení nie sú a systémy sú odložené.
Čítajte viac Že Slovensko je holé a bosé? Naď a experti vyvracajú tvrdenia vlády a prezidenta o stave obrany
Ozbrojené sily ani ministerstvo obrany bližšie nešpecifikovali, kde sa Igla nachádzajú. Ako inak – z bezpečnostných dôvodov. „Z dôvodov operačnej bezpečnosti nebudeme podrobnosti nasadenia rôznych zbraňových systémov vrátane systémov Igla komunikovať,“ priblížil Zemanovič.
Igla odpaľovaný z ramena dokáže podľa analytika zostreliť aj vrtuľník. „Majú dosah niekoľko kilometrov, ale je to jednorazová raketa. Vzhľadom na to, že Igla je ruský výrobok, tak si myslím, že ich v skladoch nebude nekonečný počet,“ pokračoval.
Nasadený nie je podľa Naďa ani systém krátkeho dosahu KUB, hoci sa ešte za jeho pôsobenia na čele obrany uvažovalo, že ho nasadia v Trebišove. Patrí k nemu aj niekoľko desiatok až nízky počet stoviek kusov rakiet. „Problém je, že všetky sú už po záručnej dobe,“ vyjadril sa Naď. To však armáda poprela. Na otázku, či sú všetky rakety do systému KUB po exspirácii jednoznačne odpovedala: „Nie.“.
V prípade, že by rakety boli predsa len po dátume spotreby a použili by sa, sa podľa Vojáčka môže stať, že sa neodpália, nevyletia alebo explodujú. V horšom prípade by dokonca mohli usmrtiť posádku. „Môžu fungovať, ale väčšinou sa to nerobí,“ priblížil odborník.
Rotačný systém a Patrioty
Bývalému vedeniu ministerstva obrany sa vyčíta, že starý systém S-300 darovalo napadnutej Ukrajine a Slovensko zostalo bez obdobnej techniky. Naď však tvrdí, že Patrioty dorazili na Sliač ešte skôr, ako sme sovietsky systém darovali susedom. Kritika smeruje aj k tomu, že systémy Patriot, ktoré nám zapožičali spojenci, nezostali na Slovensku dlhšie. Minimálne do príchodu náhrady za S-300.
Foto: SITA/AP, Axel Heimken
Generál Macko vysvetlil, že ani S-300 by si s dronmi nedokázala poradiť, keďže lietajú príliš nízko, pomaly a sú malé. „S-300, aj keby sme ju mali, by nebola vôbec schopná zostreliť dron. Ona by ho nebola schopná ani zistiť,“ zdôraznil. Navyše nebola podľa jeho slov ani integrovateľná do rádiolokačného systému, ktorý zbiera všetky dáta. „S-300 bola izolovaná, dokiaľ by nezbadala dron pred sebou, tak by ani nevedela, že letí,“ zhrnul.
Na východnej hranici by teda podľa Macka bola takpovediac na nič. „Dokázala by jedine ruské stíhačky, ak by sa odvážili ísť do nášho vzdušného priestoru. Nič iné by nedokázala chrániť,“ povedal. Staré boli podľa jeho slov aj rakety.
Foto: Ministerstvo obrany
Vojáček však vysvetlil, že Patrioty by teoreticky mohli drony zničiť, no bolo by to zvláštne. „Počul prirovnanie, že je to ako keby ste na mole hádzali naftalínové guličky. Je to ako ísť na vrabca s kanónom,“ podotkol. Patriot je totiž veľmi výkonný systém určený na zostreľovanie lietadiel či balistických rakiet. „Na malé drony robený nie je. Samozrejme, je schopný ich zostreliť, ale je to ako so stíhačkami – rakety sú drahé. Ukrajinci ich používajú na veľké strategické drony, ktoré používajú Rusi alebo na strely s plochou dráhou letu,“ vysvetlil.
Rotačný systém, v rámci ktorého získali Slovensko Patrioty, nebol do ruskej invázie podľa analytika v krajinách NATO bežný. „Nebýva to zvykom. Je to mimoriadne opatrenie počas vojny. Dá sa predpokladať, že pokiaľ sa po vojne nevytvorí vo východnej Európe – v Poľsku, na Slovensku, v Česku, Rumunsku, Maďarsku, niečo ako „hrádza proti prenikaniu ruských zbraní do Európy“, tak sa tie systémy zase stiahnu. Ak by ich Slovensko chcelo využívať, muselo by si ich kúpiť,“ podotkol.
Čím viac budú Rusi provokovať dronmi, či už nad Poľskom alebo inými krajinami, tak tým jednoduchší proces požičiavania výkonných zbraňových systémov bude. „Keď to Západná Európa, ktorá disponuje týmito systémami, vidí, tak ich vlády sú ochotnejšie, aby sa o ne podelili s východnou Európou,“ dodal.
Kedy príde Barak
Nákup náhrady za S-300 sa výrazne rozbehol počas úradníckej vlády, čo okrem iných kritizoval aj vtedajší líder Hlasu Peter Pellegrini. Vláda odborníkov mala ponechať podľa jeho vtedajších vyjadrení obstaranie systémov PVO už novej vláde. Naď preto považuje za absurdné, že dnes Pellegrini hovorí, že Slovensko je „holé a bosé“, keď ešte pred pár rokmi nákup PVO odporúčal oddialiť.
Kaliňákovi zase vyčíta, že namiesto toho, aby podpísal ako minister zmluvu na nákup úradníckou vládou vysúťažených izraelských systémov, 14 mesiacov hovoril o tom, že by sme mali nakúpiť Patrioty, k čomu napokon ani nedošlo a vrátil sa k pôvodnému výberu. K izraelským systémov Barak predchádzajúce vedenie rezortu obstaralo aj z pleca odpaľované poľské systémy Piorun, pričom to schválila úradnícka vláda. Nahradiť mali práve sovietske systémy Igla.
Prvé časti batérie izraelského systému Barak MX, ktoré nakúpil už Kaliňák, majú na Slovensko začať prichádzať „v priebehu konca a začiatku budúceho roka“. „Uvidíme, ako rýchlo sa podaria dostať do života,“ povedal s tým, že dodávky často meškajú.
Vojáček považuje systémy Barak MX za výbornú ochranu, keďže sú schopné zasahovať veľmi vysoko letiace a vzdialené, a zároveň nízko letiace a malé ciele. „Keď to zhrniem, systémy, ktoré máte, sú kombináciu všetkého. KUB majú veľké rakety, ktoré sú schopné streliť do výšky 15 kilometrov, Mantisy zase na menšie a viacbodové ciele,“ priblížil.
Ako dlho potrvá, kým bude systém Barak MX spojazdnený, je otázkou zmlúv. „Určite to bude viac ako rok, dokonca dva-tri roky. Určite to nie je otázkou týždňov,“ dodal analytik.
