Z ankety na konferencii Moderná a zdravá škola, ktorú usporiadala televízia ta3 v spolupráci s O2 Športovou akadémiou Mateja Tótha, vyplynulo, že ľudia považujú za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu v školskom prostredí kyberšikanu.
Podľa Branislava Šeba je kyberšikana priamym dôsledkom technologického rozvoja. „Šikana bola vždy veľký problém. Dnes je to kyberšikana, pretože technológie nám ju, žiaľ, umožňujú,“ uviedol Šebo.
Riešenie tohto odvekého problému si vyžaduje dvojaký prístup. Ten prvý je technický: „Treba najprv vypracovať infraštruktúru, aby boli bezpečné dáta, študenti mohli bezpečne komunikovať. A následne vytvoriť kanály, ktoré tejto kyberšikane predchádzajú. Či už sú to nástroje na odhaľovanie deepfakeov a phishingu, to je ten technologický pohľad.“
Ten druhý prístup je však podľa experta dôležitejší a pre školstvo kľúčový: budovanie kritického myslenia. „Ide o to, aby debata medzi učiteľmi, deťmi a rodičmi – v rámci školy ako dôveryhodnej inštitúcie – naučila deti, ako šikanu nahlasovať. Keď sme dôslední, dôvera v inštitúciu stúpa.“
Čítajte viac Umelá inteligencia do učebníc: Drucker predstavil Slovensko ako lídra v zodpovednom využívaní AI
Učitelia strácajú na žiakov: Potreba realistických krokov
V súvislosti s rýchlou digitalizáciou sa často hovorí o tom, že mladá generácia má pred učiteľmi výrazný technologický náskok. Šebo pripomína, že v tejto oblasti treba byť racionálni aj realistickí.
„Učitelia častokrát strácajú na tých študentov. To úzko koreluje s objemom investícií do technológií, ktoré sa do škôl môžu dostať, a s kvalitou vzdelávania učiteľov, na ktorých sa veľmi často zabúda,“ vysvetlil.
Riešenie by sa malo hľadať v zlepšení komunikácie a podpory: „Následne je to o trojuholníku rodič, učiteľ a dieťa, aby toto fungovalo lepšie. Ten progres je veľmi postupný. To znamená, že treba sa snažiť robiť realistické kroky dopredu a každý rok sa posunúť o krok ďalej. Nemôžeme mať očakávania, že učitelia to vyriešia za nás, lebo to dnes nie je realistické.“
AI ako efektívny sprievodca, nie hrozba
Jednou z najväčších príležitostí na dobehnutie tohto náskoku je umelá inteligencia. Branislav Šebo vidí jej prínos pre pedagógov v dvoch hlavných oblastiach. „Umelá inteligencia naozaj vie adaptívne prispôsobiť tempo učenia, odhaliť slabé miesta a zamerať sa na ne. Je to veľa o personalizovanom obsahu.“ A ptotom je to zníženie administratívnej záťaže. „Umožní učiteľom získať viac času tým, že zautomatizuje niektoré administratívne úlohy, ktoré musia vykonávať. Budú mať viac času venovať sa tomu, čo je pre nich dôležité, aby deti naozaj viedli.“
Hoci sa hovorí o tom, že AI nahradí množstvo povolaní, rolu učiteľa neohrozí, iba zmení. „Nemyslím si, že umelá inteligencia môže nahradiť postavenie učiteľa. Určite ho môže výrazne zmeniť. Z úlohy nejakého zdroja, ktorý komunikuje informácie žiakovi, sa učiteľ stáva viac sprievodcom na prípravu do reálneho sveta,“ uzavrel Branislav Šebo s tým, že úlohou učiteľa bude vždy sprevádzať deti, v akomkoľvek technologickom ekosystéme budú vyrastať.
