Ešte pred hlasovaním predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič po boku Rastislava Krátkeho vyhlásil, že jeho poslanci nebudú figovým listom a vládnu novelu ústavy, ktorá zakotvila dve pohlavia, nepodporia. Problém by s ňou nemali len vtedy, ak by s agendou prišlo KDH, keďže so zmenami bývalé OĽaNO súhlasí.
Sólo jazda vyšla len Krajčímu
Napokon sa však dvojica poslancov Krátky a Marek Krajčí vydala slovami Matoviča na „sólo jazdu“, a keď hlasovali za vládnu novelu, hovoril už o zrade. Krajčí mu ich rozhodnutie vraj oznámil len 18 minút pred hlasovaním. „Urobili z nás somárov,“ komentoval kroky spolustraníkov. Tvrdil, že na ich mieste by sa poslaneckého mandátu vzdal.
No ani zrada zrejme nedosiahla v ponímaní bývalého premiéra také rozmery, že by vyvodil dôsledky voči obom rebelantom. Boli len čiastočné. V klube a v hnutí skončil poslanec Krátky, ku Krajčímu bol Matovič milosrdný a pandemický minister zdravotníctva prijal jeho „vystretú ruku odpustenia“. Podporu návrhu z dielne Smeru napokon hodil na progresívcov. Naznačil, že sebavedomie dvojice poslancov mohlo posilniť a inšpirovať práve PS, ktoré hlasovalo s koalíciou za zrušenie 15. septembra ako dňa pracovného pokoja.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Klub Hnutia Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia (KÚ) prišiel aj o ďalšieho poslanca. Odchod oznámil Richard Vašečka (aktuálne nezaradený), ktorý je členom KÚ a po smrti Anny Záborskej zostal jediným poslancom strany v klube u Matoviča. Rozhodnutie odôvodnil, ako inak – hlasovaním o novele ústavy. KÚ podľa neho nesúhlasila s vylúčením Krátkeho a ani s najskôr avizovaným odchodom Krajčího.
Akú reakciu medzi Matovičovými voličmi „zrada“ poslancov vyvolá, sa ešte len ukáže. Prieskum Ipsosu zo septembra mu pripísal 7,3 percenta, AKO 8,7 percenta a Focus 8,5 percenta. Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa domnieva, že hlasovanie Krátkeho a Krajčího môže preferenciami hnutia zamávať, ale len nakrátko. V dlhodobejšom horizonte sa k nemu nerozhodnutí voliči vrátia. „Predpokladám, že skalní voliči uverili Matovičovým vysvetleniam, že o ničom dopredu nevedel a že tí dvaja sú pre neho sklamaním. Každý z nás má právo byť aspoň na určitý moment naivný,“ uviedol pre Pravdu Štefančík.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity v Prešove podotýka, že Hnutie Slovensko je najmä Igor Matovič a vývoj preferencií bude o ňom. „Volebný výsledok hnutia bude závisieť od jeho výkonov a jeho dohôd, koho pridá na kandidátku,“ myslí si.
Mikloškovi a Majerskému odpustili
Vnútrostranícke pnutie sa vyostrilo po zelenej pre novelu aj u kresťanských demokratov. Na rozdiel od svojich kolegov za dve pohlavia v ústave nehlasovali František Mikloško ani František Majerský, ktorí to deklarovali už od začiatku. Po tom, čo cez víkend zasadala Rada KDH, sa očakávalo, ako sa ku „kresťanským rebelantom“ zachová. Žiadne zásadné kroky však nenastali. Verdikt z úst lídra strany Milana Majerského znel jasne – Mikloško aj František Majerský zostávajú.
„Milan Majerský nie je Igor Matovič, ktorý po tom hlasovaní rozbil hnutie a poslanecký klub. Rozhodol sa situáciu upokojiť, situáciu uzavrieť na pôde KDH s tým, že KDH má ďalej kráčať,“ reagoval pre ta3 na rozhodnutie rady Mikloško. Hovorí, že KDH je v novej pozícii.
„Tá nová situácia je v tom, že sa rozbila opozícia a k tomu, aby mohla byť nejaká spolupráca, treba vždy dvoch. Je teda otázkou, či PS a SaS budú chcieť s nami spolupracovať. Otázka je tiež, aký vzťah zaujmeme voči Smeru a Hnutiu Slovensko, pretože budú automaticky chcieť KDH vykostiť. Nečaká nás žiadne ľahké obdobie. Čas ukáže, čo to bude. Mnohí si myslia, že prijatím novely sa príbeh skončil. Myslím si, že, naopak, problémy sa ešte len začínajú,“ dodal Mikloško.
Trójsky kôň a blízkosť k Smeru
Hlasovanie o ústave ukázalo, že opozícia je síce jednotná, ale len ak stojí na námestiach protivládnych protestov. Roztrhlo sa vrece s obvineniami a vyjadreniami, kto u koho skončil, a kto za čo môže. Na druhej strane, po prvotných emóciách prišli na rad opätovné ponuky sadnúť si za jeden stôl. Zdá sa však, že lídri už budú obozretnejší.
Šéf SaS Branislav Gröhling považuje hlasovanie KDH a Hnutia Slovensko za chybu a už teraz pozýva ich voličov k sebe. Od kresťanských demokratov očakával, že po Rade KDH vyšlú jasný signál „dosť bolo Smeru“.
„Vidíte tam rukopis pána Karasa, že on má blízko k Smeru, tak uvidíme, aká bude tá budúca spolupráca. Stále podávam ruku aj KDH, že poďte spoločne na tú loď, poďme spoločne organizovať či už protesty, alebo jednotlivé opatrenia. Poďme sa rozprávať o tom, čo nás spája,“ uviedol v nedeľu predseda SaS s tým, že si dohodol stretnutie aj so Šimečkom, aj s Majerským. Chcem byť ten, ktorý opozíciu opäť spojí.
„Čo sa týka Hnutia Slovensko, tak to je trójskym koňom Smeru. Vždy, keď bolo zásadné hlasovanie ohľadom Smeru, tak mu pomohli, či už zahlasovali, alebo nezahlasovali,“ pokračoval. Gröhling pripomenul Matovičovmu hnutiu aj hriechy z minulosti v podobe hlasovania o väzobnom stíhaní Roberta Fica (Smer). „OĽaNO je asi dobrá opozičná strana, ale strana na vládnutie určite nie,“ dodal.
Foto: FB/Michal Šimečka
Predseda poslaneckého klubu KDH Igor Janckulík podotkol, že zmeny, za ktoré hlasovali, majú v programe 30 rokov a boli by hlúpi, ak by šancu nevyužili. Smeru tým vraj žiaden bianko šek nepodpísali. „To znamená, že my sme hlasovali o obsahu, nie kto ho predkladá. Treba jasne povedať, že tam bolo 80 až 90 percent našich vecí. My sme si len presadili to, čo sme potrebovali presadiť. Nejde tu o podraz voči opozícii, my sme len schválili naše hodnotové veci,“ uviedol. Spoluprácu opozície by postavil radšej na ekonomických témach.
Čo urobí hlasovanie so Smerom s preferenciami KDH, je podľa Cirnera ťažké odhadnúť. „Zrejme to bude niveau stable – ustálená hladina,“ konštatoval. Štefančík predpokladá, že rovnako ako Hnutie Slovensko môže po novele načas klesnúť v prieskumoch aj KDH, no v konečnom dôsledku mu to ublížiť nemôže.
„Oni si pravdepodobne urobili pred hlasovaním prieskum a vyhodnotili to tak, že náboženstvo je nad demokraciou a ich voliči to tak budú tolerovať. Takže toto hlasovanie im výrazne neublíži. Horšie by pre nich bolo, ak by sa upísali Smeru na spoluprácu vo vládnej koalícii. Určite by to pre Slovensko bolo príjemnejšou alternatívou ako „odborníci“ zo SNS, ale tak ako SNS postupne by to zlikvidovalo aj kresťanských demokratov,“ priblížil bratislavský politológ.
Scenáre budúcej koalície? Priskoro
Hoci PS predbieha v prieskumoch preferencií vládny Smer, na zloženie budúcej vlády by potrebovalo aj SaS, aj KDH, aj niektorú z ďalších opozičných strán. Pohár trpezlivosti definitívne pretiekol pri Matovičovi lídrovi najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michalovi Šimečkovi. Po hlasovaní reagoval, že matovičovci „pomohli mafii“. „Pre mňa, a to hovorím s plnou vážnosťou, toto je koniec akýchkoľvek úvah o spolupráci s Hnutím Slovensko,“ vyhlásil.
Pri povolebných scenároch možnej budúcej koalície sú opatrní aj odborníci. Kým politológ Štefančík pokladá za možnosť aj variant KDH vo vláde so Smerom a s Hlasom, Cirner sa zamýšľa nad alternatívou spolupráce PS, SaS a KDH s Hlasom.
„Dva roky pred voľbami hovoriť o budúcej vláde zo strán súčasnej opozície je mimoriadne skoro a predčasne. Prieskumy sa môžu vyvíjať rôznym smerom, Fico môže využiť svoje majstrovstvo a nahlodať akúkoľvek možnosť budúcej spolupráce. V budúcej vláde môže pokojne sedieť Smer, Hlas a KDH a opozícii zostane opäť len to opozičné kreslo,“ myslí Štefančík.
I keď nepoznáme výsledky budúcich volieb a ani to, aké strany a s akými počtami by boli v parlamente, Cirner hovorí, že základom možnej vlády zo súčasnej opozície by boli PS, SaS a KDH. „Určite by potrebovali aj ďalších partnerov ako Hnutie Slovensko alebo Demokratov, či dokonca súčasný koaličný Hlas. Ale možno bude v parlamente aj iná politická sila, to dnes nevieme,“ vyjadril sa.
Lídri PS a SaS však po novele ústavy Hnutie Slovensko odmietajú. Rozhodujúcim faktorom je podľa Štefančíka najmä nevyspytateľnosť lídra bývalého OĽaNO. Cirner to vidí rovnako. „Faktor Matovič. Viac to nie je potrebné komentovať,“ uviedol stručne. „Každá vládna koalícia, v ktorej bol Igor Matovič, skončila svoj život predčasne. Inak by to nebolo ani v ktorejkoľvek inej vláde. Igor Matovič je jednoducho deštrukčný element, s ktorým sa vládnuť nedá,“ myslí si zase Štefančík.
Hnutie má podľa Štefančíka najmenší koaličný potenciál z existujúcich parlamentných strán, aj preto nebolo po voľbách na jeseň 2023 prizvané do koaličných rozhovorov. „Ak by to ale nakoniec inak nešlo, Hnutie Slovensko môže byť pozvané do spolupráce, ale pre budúcu koalíciu by to znamenalo začiatok postupného rozkladu. Hoci hneď na začiatku volebného obdobia,“ pokračoval.
Spoja ich znova námestia?
Šancu vystriedať Matovičovo hnutie by však mohli mať mimoparlamentní Demokrati. Kým Ipsos im nameral v septembri 4,4 percenta a AKO 4,9 percenta, Focus 5,1 percenta. Nad päťpercentnú hranicu sa vyšplhali aj v prieskume agentúry NMS s 5,5 percenta. Štefančík si myslí, že problém je v chýbajúcich tvárach.
„Demokratom chýbajú nejaké dve až tri silnejšie osobnosti, ktoré by priniesli so sebou nerozhodnutých voličov a posunuli by ich nad šesť percent,“ vysvetlil. Kým Matovič je podľa jeho slov neriadená strela, Demokrati sú jasne čitateľní, prezentujú jednoznačné proeurópske a proatlantické stanovisko a nekladú náboženstvo nad hodnoty demokracie. „Určite by boli vhodnejším partnerom do vládnej koalície než Matovičova eseročka,“ myslí si.
Želanejším partnerom sú Demokrati viac ako Matovič aj podľa Cirnera. „Len im chýba výtlak. Zatiaľ. Je len jeden dvor a veľa kohútov, niekto na to doplatí, pred voľbami sa bude veľa hovoriť o spájaní alebo predvolebných koalíciách,“ ozrejmil.
Čo opozíciu spája, je spoločná ambícia poraziť Ficov Smer vo voľbách. Majerský na jednom z posledných protestov vyhlásil, že „KDH bude pri tom, keď padne Fico“. Politológovia predpokladajú, že práve protesty opozíciu znova zjednotia a lídri sa spoločne na jedno pódium dostavia. No nie zo všetkých strán. Štefančík predpokladá, že 17. novembra budú bok po boku stáť predstavitelia PS, SaS, Demokratov a možno aj predstavitelia menších strán.
„Odhadujem, že KDH a Hnutie Slovensko budú na svojom vlastnom pódiu. Nemožno však vylúčiť, že čas a pokračujúca korózia tohto štátu zacelia rany z ústavnej novely a opäť si nájdu k sebe cestu. Fico však nespí a bude využívať zápecníctvo KDH, aby spoločnému postupu opozičných strán za každú cenu zabránil,“ dodal Štefančík.
Cirner vidí šancu v blížiacich sa voľbách do orgánov samosprávy. „Do volieb je ešte ďaleko, ale komunálne voľby sú tu o rok, a aj tam by mali postupovať spoločne, kde je to možné. Ak chcú uspieť, musia spolupracovať,“ podotkol.
