Siedme pojednávanie s atentátnikom sa začalo v stredu (8. 10.) krátko po deviatej hodine. Chvíľu nato ako ho eskorta priviedla do súdnej siene a z rúk mu dala dole putá predseda senátu oznámil, že budú pokračovať záverečné reči. Minulý týždeň viac ako hodinu rozprávala prokurátorka, teraz sa ako prvý ujal slova zástupca poškodeného David Lindtner.
„Podľa názoru poškodeného bolo jednoznačne dokázané, že skutok, ktorý spáchal obžalovaný, sa stal. Spornou zostala právna kvalifikácia skutku. Prokuratúra trvá na obzvlášť závažnom zločine teroristického útoku a s tým sa stotožňuje aj poškodený,“ uviedol Lindtner.
„Je irelevantné, či obžalovaný chcel, alebo nechcel premiéra zabiť. Použil strelnú zbraň, kedy sa vždy jedná minimálne o poškodenie zdravia človeka. Útok preukázateľne spáchal so špeciálnym úmyslom – poškodiť ústavné zriadenie štátu, donútiť vládu, aby konala – poskytla pomoc Ukrajine či počúvala diktát Európskej únie,“ konštatoval. Podčiarkol, že Cintula chcel tiež zastrašiť obyvateľstvo, lebo takýto následok to môže vyvolať.
„Je nepochybné, že obžalovaný je priaznivcom opozičného spektra, išlo o politicky motivovaný útok,“ pokračoval Lindtner s tým, že predsedu vlády chcel atentátnik odstrániť z politického života. Vzápätí zdôraznil, že napriek tvrdeniu Cintulu ako premiéra nemal úmysel zabiť, išiel do toho, podľa jeho vlastných slov, s tým rizikom. Spomenul aj slová jeho manželky, ktorej povedal, že k Ficovi cíti nevraživosť a prekáža mu aj postoj k Maďarsku a Viktorovi Orbánovi.
Žiadajú spravodlivý trest
Lindtner na záver položil rečnícku otázku. „Aké iné konanie by bolo činom teroristického útoku, ak by nešlo o cieľ dosiahnutia zmeny politickej mapy a siahnutie na život predsedu vlády?“ Cintula podľa neho preukázal aroganciu a neúctu k najvyššej hodnote, ktorou je život človek. „Otázkou zostáva, či to pochopíme aspoň my ako spoločnosť. Minimálne časť z nej sa z toho nepoučila a naďalej ľudí polarizuje,“ uzavrel.
Nasledovala záverečná reč obhajcu. „Skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stať nemal. Pre obžalovaného sa domáham jedine spravodlivosti bez akýchkoľvek predsudkov,“ prehovoril Namir Alyasry. „Som toho názoru, že nejde o zločin teroristického útoku. Obžalovaný sa v žiadnom zo svojich príspevkov na sociálnych sieťach či pri rozhovoroch s manželkou a synom nevyjadroval, že by chcel dosiahnuť štátny prevrat. Nad možným pádom vlády sa začal zamýšľať až potom, ako ho na to naviedol nasadený agent,“ povedal obhajca. „V čase skutku obžalovaný nepomýšľal na pád vlády,“ tvrdí.
Advokát pokračoval, že verbálne útoky či inklinovanie k názorom opozície z neho ešte nerobia teroristu. Použil tiež prirovnanie, že aj útok na starostu obce by musel byť označený za teroristický útok, lebo by išlo o ohrozenie fungovania samosprávy – no nie je to tak. „Obžalovaný nechcel poškodeného zabiť, ale zraniť,“ zopakoval. „Z vykonaného dokazovania vyplýva, že napriek vysokému veku je obžalovaný dosiaľ bezúhonnou osobou. Vypovedal, že streľbou do oblasti nôh chcel poškodeného len zraniť,“ prízvukoval obhajca.
„Bolo zistené, že tesne pred streľbou musel svoju ruku preniesť nad kovovú zábranu, pričom hlavňou prechádzal krátko smerujúc aj na hlavu a hruď poškodeného. Až následne ruku sklonil a padol výstrel. Ak by chcel, z krátkej vzdialenosti by poškodeného usmrtil,“ zhodnotil.
„Trestného činu sa dopustil a musí čeliť spravodlivému trestu. Poukazujem však na to, že v dôsledku útoku poškodený nezomrel. Obžalovaný sa ku skutku priznáva,“ podotkol. Pokračoval úvahou o poľahčujúcich okolnostiach, pričom jednou z nich je, že doteraz viedol bezúhonný život. „Navrhujem právnu kvalifikáciu zločin útoku na verejného činiteľa s tým, aby obžalovanému súd uložil spravodlivý trest odňatia slobody,“ dodal Alyasry.
Pocítil pokrytectvo režimu
Cintula začal svoju záverečnú reč básňou od Milana Rúfusa. Potom spomenul svojich obetavých rodičov, ktorí ho vychovávali k láske k blížnemu. Pokračoval svojím životopisom od svojho narodenia. „Na srdci mám toho veľa, preto to budem čítať,“ poznamenal.
Vzápätí začal detailne opisovať svoje detstvo, mladosť a ranú dospelosť. Spomenul pritom smrť svojho brata v mladom veku. Nasledovali slová o odmietnutí absolvovania základnej vojenskej služby, lebo je pacifista. Už ako dvadsaťročný vraj pocítil pokrytectvo režimu, s ktorým mal už vtedy mierne konflikty. Zrejme tým chcel poukázať na to, že už od mladých čias je rebelom.
Pracoval ako baník a od začiatku mal problém s vedením. „Nechcel som byť súčasťou mašinérie. Hádal som sa, podával sťažnosti na nadriadených, no nič podstatné sa nezmenilo,“ povedal. V roku 1979 napísal na nástenku odkaz kritizujúci pracovné pomery, za ktorý ho hneď brali na zodpovednosť. „Organizoval som medzi baníkmi podpisovú akciu o tom, aby aj predsedovia fárali. Prišli ľudia z kriminálky a pýtali sa, či mám niečo proti strane. Založili mi spis a začali ma sledovať,“ konštatoval. Napriek tomu písal kritické články, hádal sa a podával podnety na nadriadených.
Predseda senátu jeho záverečnú reč prerušil, lebo zjavne vybočuje z predmetu hlavného pojednávania. „Vy ste obžalovaný za útok z dňa 15. mája 2024, preto sa venujte predmetu konania – skutku obžaloby a nie vášmu životu a práci v bani v Handlovej,“ upozornil ho.
Čítajte viac Prokurátorka trvá na trestnom čine teroristického útoku, pre Cintulu navrhuje doživotie
„Považujem za potrebné opísať svoj život, aby bolo zjavné, prečo som konal tak, ako som konal,“ reagoval Cintula. „Skúste sa v tom teda posunúť trochu rýchlejšie,“ odvetil sudca.
„Keď som odtiaľ odchádzal (z handlovských baní), vydýchli si, lebo išiel preč burič,“ pokračoval. „Bol som pre nich nepohodlný a nebezpečný,“ mieni. Potom sa zamestnal ako kamenár, zároveň v tomto odbore učil žiakov. „V zasadačke ROH si odo mňa odsadali, no moji kolegovia a študenti si ma začali vážiť. V Leviciach sa o mne hovorilo ako o kamenárskej legende,“ tvrdí.
Následne spomenul prenasledovanie ľuďmi od ŠTB. Už vtedy vraj burcoval mladých vyjsť do ulíc. „Zobrali ma na výsluch a o pár dní som dostal výpoveď za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Za socializmu som bol nezamestnaný,“ pokračoval. Napokon ho vraj museli zobrať späť no stal obeťou šikany.
Obžalovaný sa rozplakal
„Pred útokom som dlhodobo psychicky trpel. Zožierali ma stovky neprávostí, ktoré sa denne okolo nás dejú. Trpel som ako desaťtisíce ľudí. Môj zdravotný stav sa zhoršoval. História pozná mnoho príkladov ľudí, ktorí sa museli postaviť proti systému,“ dostal sa konečne Cintula do nedávnej minulosti. „Keby som nezatriasol stromom, ani lístok by sa nepohol,“ poukázal na svoj skutok s tým, že ak by nič neurobil, bola by to naivita. Básňami by vraj nič nezmenil.
Opäť spomenul Rúfusa, ktorého so slzami v očiach a roztraseným hlasom nazval literárnym bohom. Obžalovaný sa rozplakal. Nato sudca povedal, že urobí prestávku a nech sa upokojí. Po pár sekundách a slovách, že má ešte dvadsať strán Cintula predsedu senátu uistil, že „môžeme ísť ďalej.
Citlivo vraj vnímal, keď premiér označil ľudí z kultúry za duchovných bezdomovcov. „Ak vzdelaný a mocný človek škodí kultúre, treba ho zastaviť,“ uviedol. Je presvedčený, že to, čo sa deje na Slovensku, je kultúrny masaker. „Aké obranné prostriedky ponúka demokracia? Slušnosť, nekonečnú biblickú dobrotu? Drieť až do vyčerpania a potom zomrieť, zhrbený prácou tak ako ja,“ poľutoval sa obžalovaný.
„Som mimoriadne senzitívny človek. Výstrel bol výkrikom nesúhlasu, varovaním. Prekonanie strachu je prvým krokom nedovoliť konať štátu ako mafia. Štát, ktorý nie je schopný čeliť mafiánskym štruktúram, stáva sa ich súčasťou,“ pokračoval. „Spoločnosť polarizujú politici, oni stavajú múry. Ľudia sú systematicky manipulovaní a klamaní,“ konštatoval.
„Starec chcel vraj v Handlovej urobiť štátny prevrat! Treba z neho urobiť nebezpečného teroristu, izolovať ho od rodiny a dať mu taký trest, aby vyšiel ako storočný,“ kričal. Otázka podľa neho znie, prečo to vôbec muselo zájsť tak ďaleko. Znovu pritom naznačoval, že je za tým nespokojnosť so spoločensko-politickým vývojom.
Dúfa, že mladí na neho nezabudnú
Vyjadroval sa aj priamo k Ficovi, ktorý si podľa neho podáva ruku s masovými vrahmi. V hlase netajil opovrhnutie, keď kritizoval premiérove politické kroky. „Ako dlho budeme pritakávať tým, ktorí zneužívajú dôveru ľudí?“ pýtal sa. „Žiadna veľká zmena sa neudeje masovo, ale jednotlivcom. V Handlovej som započal proces, ktorý odhalil to, čo bolo dlhodobo skryté,“ povedal. Kedysi vraj vo Ficovi videl novú nádej.
„Bol to mladý človek z ľudu, ktorý rozumel našim problémom. Vedel ich pomenovať tak, ako ich vidíme. Neskôr začal byť opitý mocou. Robil iracionálne rozhodnutia, ktoré ničia túto krajinu. Jeho arogantné výroky voči novinárom, opozícii a prezidentke preukázali, že mu chýba rešpekt k inštitúciám aj občanom,“ podčiarkol.
Podľa Cintulu sa dostávame do izolácie a stávame sa nedobrým partnerom. Spomenul tiež finančné machinácie či personálne čistky. „Raz nastolený autokratický režim sa málokedy dá zvrhnúť bez bolesti či krvi. Je neprípustné, aby si jednotlivec, despota a diktátor robil, čo chcel,“ zvýšil opäť svoj hlas. „Žiadny pokrokový človek sa s tým nemôže zmieriť,“ podotkol. Udalosť z polovice mája je vraj varovaním. Keď v osudný deň prišiel do Handlovej netušil, ako sa ten deň skončí.
„V tom (osudnom) momente som možno uveril, že môžem preťať reťaz zla a pomôcť tejto vyčerpanej krajine. Streľbou som zasiahol osudy viac osôb. Keď som sa neskôr dozvedel, že (premiér) prežil, uľavilo sa mi,“ tvrdí. „Môžete ma súdiť, nazývať vrahom či teroristom, ale nič ma neuráža viac ako tvrdenie, že som konal na objednávku strany Smer či kohokoľvek iného,“ zdôraznil.
„Áno strieľal som, aby som nekultúrnym spôsobom bránil kultúru. Aby bolo počuť človeka, ktorý sa rozhodol hovoriť rečou predátorov, lebo to je jazyk tých, čo vládnu silou a strachom,“ prízvukoval s tým, že jeho výstrel bol výkrikom: „Cisár je nahý!“. Na záver sa opäť rozplakal, že do Handlovej prišiel nie preto, že chcel strieľať, ale nevládal sa nečinne prizerať tomu, čo sa deje. „Nie som Slovák, nie som Európan, nie som kresťan. Som človek,“ podotkol dúfajúc, že mladí ľudia na neho, ako na odvážneho človeka, nezabudnú. „Nežiadam o milosť. V tomto procese nejde o mňa, ale o otázku, kam sme sa to dostali,“ zopakoval.
Desať minút po dvanástej hodine svoju reč ukončil. Predseda senátu mu dal ešte právo posledného slova, ktoré Cintula nevyužil. Hlavné pojednávanie bolo prerušené, rozsudok bude vyhlásený 21. októbra. Pri odchode zo súdu obžalovaný poznamenal, že je vyčerpaný. Na otázku, čo by bol pre neho spravodlivý trest, reagoval svojsky. „Nech ma pustia domov, ale stálo to zato,“ povedal pevným hlasom.
Politický manifest či pamflet
Obhajca zopakoval, že ak sa jeho klientovi kladie za vinu útok na ústavné zriadenie, tak s tým sa nestotožňuje. „Zákon chráni vládu ako vrchol exekutívy, plnenie služieb občanom. Keď sa útok stal, na ďalší deň boli otvorené všetky úrady, ministerstvá, chod štátu nebol žiadnym spôsobom ohrozený,“ zdôvodnil.
To, že obžalovaný svoj čin doteraz neoľutoval, je podľa advokáta spôsobené jeho povahou. „Tak ako ho poznám, neuznáva ľutovanie akéhokoľvek skutku, ktorého sa dopustil pri plnom vedomí a svedomí,“ hovorí. „Ja som vo svojej záverečnej reči uviedol, že formálne mu to, keďže ide o jeho osobnostnú výbavu, bráni urobiť, no poukázal som súdu, že z telefonátov s manželkou, synom a svojím okolím bolo cítiť, že by to znovu zrejme nespravil, lebo pociťuje negatívne následky svojho konania. Aj toto napĺňa pojem ľutovanie skutku,“ tvrdí Alyasry. Podľa neho išlo o útok na verejného činiteľa, pričom navrhuje trest odňatia slobody od sedem do pätnásť rokov.
Prokurátorka Katarína Habčáková však stále trvá na terorizme. „Je pochopiteľné, že pán obhajca sa snaží pre svojho klienta dosiahnuť čo najmiernejšiu kvalifikáciu. Ja som naďalej presvedčená, že obžalovaný naplnil všetky znaky trestného činu teroristického útoku,“ zopakovala. V takomto prípade mu hrozí doživotie.
Záverečnú reč obžalovaného komentovala stručne. „Je zrejmé, že dodnes svoj čin neoľutoval. Naopak, považuje ho za obetu, zmenu politiky tohto štátu, dokonca za zmenu sveta. Zamieňa si morálku a dobro s násilím a násilie považuje za atribút odvážnych,“ pripomenula. To, že na druhý deň po udalosti fungovali všetky ústavné orgány podľa nej nič nemení na tom, že Cintula útočil na jedného z najvyšších ústavných predstaviteľov štátu. „Dokonca reálne na najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci. To je jednoznačné,“ uzavrela prokurátorka.
Ficov zástupca Lindtner uviedol, že s prokurátorkou sa plne stotožňuje. Záverečná reč obžalovaného bola podľa neho skôr politickým manifestom či pamfletom. „Z jej obsahu vyplynulo, že absolútne svoje konanie neľutuje. Dokonca expresívne vyzýval ďalších k tomu, aby ak nesúhlasia s politikou reprezentácie, podotýkam v demokratickej krajine, prijali nejaké osobné rozhodnutia a zastavili to,“ konštatoval. Cintula podľa neho kopíroval rétoriku progresívnej propagandy či politikov na opozičných zhromaždeniach, ktorá je mimoriadne nenávistná.
„Jeho záverečná reč v podstate dokumentuje náš predpoklad, že bol takýmto spôsobom indoktrinovaný. To sa v jeho narušenej osobnostnej štruktúre prejavilo tak, že zaútočil na život najvyššieho predstaviteľa vlády tým, že ho chcel zavraždiť,“ dodal Lindtner.
Cintula čelí obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku spáchaný na chránenej osobe. Hrozí mu doživotný trest odňatia slobody. Fica postrelil po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej minulý rok 15. mája. Najskôr čelil obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. Neskôr došlo k zmene právnej kvalifikácie na zločin teroristického útoku.
