Doteraz najvyššiu hodnotu dosiahlo hnutie Republika v októbrovom prieskume NMS, ktorý sa uskutočnil po schválení novely o dvoch pohlaviach a zelenej pre konsolidačný balíček. S 11,8 % obsadilo tretie miesto za prvým Progresívnym Slovenskom (PS) s 24,8 % a druhým Smerom so 17,9 %. Uhríkovci za sebou nechali aj zvyšok koalície – Hlas s 8,3 % a SNS, ktorá sa ocitla pod hranicou zvoliteľnosti, s 2,0 %. Rast Republiky je badateľný od predčasných parlamentných volieb 2023, v ktorých sa jej poslanecké mandáty neušli a skončila so 4,75 %.
Republika sa z prehry začala spamätávať už dávnejšie. Len od začiatku kalendárneho roka zaznamenala evidentný nárast preferencií. Agentúra AKO jej napríklad v januári namerala 5,1 %, pričom minulý mesiac to bolo už 8,2 %. Rozdiel je viditeľný aj vo výsledkoch NMS. V porovnaní s októbrovými 11,8 % dosiahla na začiatku roka menej ako deväť percent. Takmer dvojpercentný skok vpred eviduje aj agentúra Focus – kým vo februári namerala Republike 7,8 %, v septembri to bolo 9,7 %.
Ťaží zo Smeru a SNS
Politológ z Prešovskej univerzity v Prešove Michal Cirner hovorí, že percentuálny vzostup hnutia po voľbách je v istom zmysle prirodzený. „Republika je radikálna až extrémistická politická sila, ktorá je v zásade proti všetkému a všetkým, ktorí predstavujú takzvaný mainstream v politike – či v koalícii, alebo opozícii,“ uviedol.
Hnutie podľa neho ťaží z kritiky vlády, ale aj opozície ako politická sila stojaca mimo politického mainstreamu, ktorá vystupuje sebavedome a vytvára dojem, že jednoduchými krokmi všetko zmení a zázračne opraví. „Ponúkajú jednoduché a radikálne riešenia, a to mnohým voličom stačí,“ pokračoval.
Cirner vidí za nárastom popularity nespokojný elektorát koalície, konkrétne vládneho Smeru a SNS. „Hnev a frustrácia voličov im pomáhajú získavať predovšetkým sklamaných voličov Smeru, ktorý je nútený neustále konsolidovať financie, čo ich voliči veľmi negatívne pociťujú v peňaženkách,“ uviedol ďalej. Zároveň uznáva, že Republika môže loviť aj vo vodách opozičného KDH, keďže sa pasuje do roly ochrancu tradičných hodnôt a hovorí o kresťanstve a konzervativizme.
Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Miroslav Řádek uviedol, že Republika doteraz ťažila najmä z odchodu voličov od Smeru. Koalícia má totiž za sebou turbulentný rok, čo sa mohlo na jej priazni odraziť. „Nezískava ale voličov len kvôli konfliktom vo vnútri vládnej koalície, ale primárne tým, že vládna koalícia nenapĺňa niektoré aj radikálne predvolebné sľuby,“ vysvetlil.
Zhodne to vníma odborník z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík a podotýka, že rast Republiky sprevádza pokles Smeru. „Povedal by som, že ide o únikovú cestu pre sklamaných voličov Smeru. Pretože medzi Smerom a Republikou sa z roka na rok stierajú rozdiely, ich lídri sa v štýle a obsahu komunikácie na seba podobajú ako vajce vajcu, takže odchod od Smeru k Republike je prirodzený,“ vysvetlil.
Kotlebovci, ale v oblekoch
Cirner pripomína, že súčasní najvyšší predstavitelia Republiky patrili kedysi k členom strany Mariana Kotlebu Ľudová strana Naše Slovensko. Ešte v roku 2019 ako poslanec ĽSNS prišiel súčasný europoslanec a podpredseda hnutia Milan Mazurek o mandát v Národnej rade. Dôvodom bolo právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. Najvyšší súd ho uznal vinným za extrémistické trestné činy na peňažný trest vo výške 10-tisíc eur. Mazurekovi uložili trest za rasistické reči o Rómoch v žilinskom Rádiu Frontinus, čím sa podľa súdu dopustil úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia.
Pred viac ako štyrmi rokmi sa ĽSNS rozštiepila a Uhrík, Mazurek, Miroslav Suja, Ondrej Ďurica a ďalší sa rozhodli ísť cestou vlastného politického subjektu. Hoci sa Republika po „rozchode“ s Kotlebom pokúša o miernejší tón, minulosť v sebe podľa politológa nezaprie. „Dnes sú síce v oblekoch a majú miernejšiu rétoriku, viac si dávajú pozor, ale nemôžu sa úplne vzdať ich prapodstaty, lebo na tom si postavili politický program. Sú minimálne krajnou pravicou. Krajne pravicovými populistami,“ poukázal Cirner.
Za zmenou Štefančík vidí úsilie mať iný imidž ako Kotlebova ĽSNS. „Ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, nebude to nič iné ako kačka, hoci je pravda, že kačacia reč je iná. Ale toto nie je zmenou mentálneho nastavenia lídrov Republiky, ale skôr pragmatickým prispôsobením sa vývoju straníckeho systému a určite aj snaha odlíšiť sa od Kotlebovej ĽSNS,“ domnieva sa.
„Za zmenou rétoriky vidím aj snahu zvýšiť koaličný potenciál Republiky, lebo si viem predstaviť, že bez nej by sa Hlas mohol tváriť po budúcich voľbách pri koaličných rokovaniach ako nevesta, ktorej sa do takého sobáša ísť nechce. Ak však Republikáni nebudú otvorení, ale len latentní rasisti a šovinisti, tak si viem predstaviť, že Hlas si sobáš s Republikou a so Smerom bude vedieť pred voličmi obhájiť,“ pokračoval Štefančík.
Politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak nemá pocit, že svoj tón zmiernila, naopak, pripomína koalícii nesplnené sľuby. „Od zvyšku parlamentných strán ju odlišuje to, že nehlása diametrálne odlišný obsah ako koaličné strany. Prejavilo sa to napríklad aj v súvislosti s cestou ministra obrany do Kyjeva,“ všimol si.
Aktívna na sieťach
Řádek si všíma, že Uhríkovo hnutie je mimoriadne aktívne v prostredí sociálnych sietí a roky si disciplinovane buduje členskú základňu. Preferencie tesne pod 12 % podľa neho ukazujú, že sa stalo „náhradným politickým prístavom sklamaných voličov Smeru a národne orientovaných voličov“.
Hoci sa v minulosti vyhraňovala voči Smeru, neskôr spoločne participovali na zbere podpisov na referendum za predčasné voľby a Uhrík s Ficom si potriasli aj pravicami a nechali sa takto zvečniť. Rovnaké kroky realizovali aj v prípade protivládnych pandemických protestov. Viacerí politológovia sa po volebných výsledkoch zhodli, že Smeru sa podarilo Republiku „vykostiť“, tak ako to bolo v minulosti aj pri iných stranách, a práve to sa uhríkovcom stalo osudným.
Ak sa pozrieme na príspevky členov hnutia na sociálnej sieti Facebook, kde majú vyše 200-tisíc sledovateľov, v posledných týždňoch sa vyhraňovali najmä voči predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Eurokomisára Maroša Šefčoviča, nominanta Smeru, označujú zase za zradcu. Taktiež žiadajú zrušiť zbrojné programy únie. Vládu v čase konsolidácie Uhrík tiež kritizoval za kúpu vily v lukratívnej časti Bratislavy.
Pred českými parlamentnými voľbami podporili krajne pravicové hnutie SPD Tomia Okamuru, ktoré označili za najlepšiu voľbu. Uhrík sa pochválil, že s SPD majú „skvelú spoluprácu a zhodu v mnohých otázkach“. Konkretizoval, že ich spája napríklad to, že Slovensko a Česko by mali držať spolu, aby zastavili migráciu, Green Deal či podporu vojny na Ukrajine. Nedávno dokonca vystúpil v ruskej propagandistickej televízii RT financovanej Kremľom.
Republika je podľa Řádeka napriek svojej rétorike a vystupovaniu krajne pravicové hnutie. „Je apriori euroskeptické, odmieta NATO, proruské. V domácej politike sa orientuje na podobné témy ako strany vládnej koalície – teda na sociálne otázky a má konzervatívnu orientáciu v rámci morálno-etických tém,“ priblížil.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Chystajú sa vládnuť
Hnutie na svojom webe tvrdí, že izolované nie je a vážne ho berú všetky relevantné strany. Vyhlásenia niektorých politikov, že si s nimi nevedia predstaviť spoluprácu, neberie vážne. „Dnes si to predstaviť nevedia, ale po voľbách to môže byť jediná alternatíva. O všetkom rozhodnú voliči,“ uvádza.
Podľa informácií zo stránky sa javí, že Republika pomýšľa na skladanie vlády. Byť navždy opozičnou stranou nemá zmysel, a preto nevylučuje spoluprácu „so žiadnou stranou“, s ktorou dokáže nájsť programové prieniky. „Dopredu vylučujeme spoluprácu len s liberálnymi a progresívnymi stranami, s ktorými sa náš program nezhoduje,“ vyhraňuje sa.
Koaličný potenciál môže mať podľa trenčianskeho politológa pre súčasné strany vládnej koalície. Hoci ju kritizuje, môže mať veľmi blízko k Smeru a podľa Řádeka sa oteplili aj vzťahy k SNS Andreja Danka. Cirner by neopomenul ani zvyšok koaličného trojlístka. „Pokiaľ ich nebude možné obísť, tak pokojne môžu vládnuť s takými stranami ako Smer, SNS a možno aj Hlas,“ myslí si.
Marušiak predpokladá, že Republika má najbližšie k Smeru a má aj reálnu šancu byť jeho potenciálnym koaličným partnerom. „Čo sa SNS týka, tam je hlavný cieľ Republiky túto stranu postupne voličsky vytunelovať. Najnegatívnejší postoj má k Hlasu, kde SNS aj Republika zdôrazňujú jeho údajný prílišný liberalizmus a prozápadnosť. Je to štandardná taktika zameraná na zničenie umiernených – hoci aj vo vlastnom tábore, s cieľom stať sa kľúčovým partnerom Smeru po budúcich voľbách,“ vysvetlil politológ SAV.
Ak sa Republika dostane po voľbách do parlamentu, podľa Štefančíka bude mať predsa len najbližšie k Ficovej strane. „Zrejme spoločne neabsolvujú rekondičné pobyty v ubytovacích zariadeniach typu Fafokan, Malanta, Zlatý kľúčik či kdesi na chorvátskom pobreží. Ak sa ale do parlamentu dostanú, budú najbližším spojencom Smeru, pretože ich mentálne svety sa na seba mimoriadne podobajú,“ domnieva sa.
Rásť môže k 15 %
Republika sa na 11,8 % nemusí vôbec zastaviť. Řádek si myslí, že jej reálny strop môže byť na úrovni 12 %, v najoptimistickejšom volebnom scenári pre hnutie môže podľa neho stúpať k 15 %.
Aj prešovský politológ sa domnieva, že hnutie má priestor rásť aj naďalej, pretože preferencie Smeru sú pomerne vysoké a niečo môže „ukradnúť“ aj chradnúcej SNS, Hlasu alebo KDH. Štefančík by bol s predikciami opatrnejší. „Robertovi Ficovi je úplne jasné, že ak bude chcieť vyhrať opäť voľby, bude musieť vykostiť po KDH aj Republiku. Už sa mu to raz podarilo, pri minulých voľbách, takže pri predpovedaní budúceho rastu či úpadku Republiky je na mieste zostať obozretný,“ poukázal.
Marušiak podotkol, že do volieb sa preferencie Republiky ešte môžu zmeniť a nemusia byť až také vysoké. Jej potenciál podľa neho vyplýva z veľmi podobných názorov, ako majú koaličné strany, napríklad v téme vojny na Ukrajine či vo vzťahu k pravicovej opozícii. „Zároveň však viaceré kroky vo vládnutí – prejavy papalášizmu, korupcie, situácia v zdravotníctve, pragmatickejší prístup vlády k Ukrajine, konsolidácia a podobne – spôsobujú odchod koaličných voličov, ktorí však neprechádzajú k pravicovej opozícii, práve k Republike ako k strane, ktorá je im najbližšia,“ podotkol.
Priestor na rast odborník SAV vidí v časti radikálnych voličov, ktorých môže ešte získať. „Je otázkou, či si ich udrží, keďže očakávam, že Smer sa v súvislosti s postupujúcou konsolidáciou a blížiacimi sa voľbami, bez ohľadu na to, v akom termíne budú, bude výraznejšie radikalizovať pri vystúpeniach, určených pre širokú verejnosť,“ dodal.
