Kým sa Soňa stala advokátkou, prešla náročnou cestou od študentky práva s prebdenými nocami nad knihami až po zápis do Slovenskej advokátskej komory. Najskôr musela úspešne absolvovať päťročné štúdium a praxovať v advokátskej kancelárii. Ako koncipientka pracovala pod dohľadom skúseného školiteľa tri roky. Medzitým sa ku knihám musela vrátiť znova, aby sa pripravovala na ďalšiu náročnú etapu – advokátsku skúšku, ktorá preverila jej vedomosti.
„Písomná aj ústna časť skúšky testujú schopnosť prakticky aplikovať zákony a riešiť reálne prípadové štúdie. Medzi ďalšie podmienky patrí okrem iného preukázanie bezúhonnosti, uzavretie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie a zloženie advokátskeho sľubu,“ opísala cestu k tomu, aby si mohla pred svojím menom uvádzať funkciu „advokátka“.
Nestačí byť právnikom
Kým na jednej strane sú roky driny a zákonom stanovené podmienky, na druhej technológie a napredujúca umelá inteligencia. V každodennom živote ju podľa prieskumu Asociácie pre umelú inteligenciu (ASAI) z júna tohto roka aktívne využíva tretina populácie, teda zhruba 1,5 milióna Slovákov. Najväčšími užívateľmi platených verzií AI sú pritom muži, ktorých bolo 71 percent a ľudia vo veku 20 až 49 rokov (84 percent). AI však využíva aj právna obec. Podľa interného prieskumu Slovenskej advokátskej komory takmer polovica advokátov priznáva využívanie nástrojov generatívnej AI.
Umelú inteligenciu využíva každodenne aj vyštudovaná právnička Lucia. Ako bežný užívateľ si všíma, že na našom trhu pribudlo v poslednom období hneď niekoľko platforiem, ktoré poskytujú právne služby. „V týchto aplikáciách je AI nastavená do role právneho asistenta a má rôzne funkcie, ako vyhľadávanie v zákonoch, judikátoch, odpovede na právne otázky, rešerš, niektoré dokonca tvorbu dokumentov,“ vymenovala.
Čítajte viac Fenomén "workslop": umelá inteligencia prácu firmám komplikuje. Generuje obsahovo prázdne texty
Lucia považuje za pozitívne, že sa aplikácie a platformy tohto druhu snažia zákony a právo priblížiť ľuďom. Hoci sú k dispozícii väčšinou zadarmo, v ponuke sú aj také, za ktoré treba zaplatiť. V priebehu niekoľkých minút sme natrafili na viacero webov, ktoré ponúkali umelú inteligenciu v advokátskej alebo právnickej praxi buď bezplatne, alebo v platených balíčkoch v rozmedzí od 19 do 179 eur.
„Podľa zákona o advokácii môže poskytovať právne služby iba advokát. To znamená nestačí byť právnikom, ale musíte spraviť advokátske skúšky a byť členom advokátskej komory. Avšak pri súčasnej právnej úprave, teda, že právne služby za odmenu môže poskytovať iba advokát, porušujú zákon o advokácii, respektíve ide o šedú zónu keď chýba jasná špecifikácia,“ podotkla Lucia.
Predseda správnej rady Asociácie AI na Slovensku (ASAI) a vedúci advokát advokátskej kancelárie HAVEL & PARTNERS Róbert Gašparovič si myslí, že špecifikácia je už v zákone ošetrená, no pripúšťa, že treba myslieť dopredu. „Táto zásada už v slovenskej legislatíve existuje, je však potrebné legislatívu ďalej rozvíjať, aby reflektovala nové technológie a ich využitie v praxi,“ hovorí.
Virtuálny advokát
O tom, kto môže na Slovensku podľa zákona poskytovať advokátske služby za finančnú odmenu, hovorí aj Slovenská advokátska komora (SAK). Sú to iba advokáti a advokátky zapísaní v jej zozname. „Medzi podmienkami zápisu je okrem iného absolvovanie koncipientskej praxe, úspešné zloženie advokátskej skúšky, posúdenie spoľahlivosti a v neposlednom rade aj uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu. Komora zároveň dohliada na dodržiavanie stavovských predpisov a advokát pri ich porušení podlieha disciplinárnej zodpovednosti,“ spresnil pre Pravdu Mediálny odbor SAK.
Teda všetko to, čo musela absolvovať aj Soňa. Ako mladá advokátka vysvetlila, takto nastavený systém chráni verejnosť pred neodborným zásahom do právnych záležitostí a zabezpečuje, aby boli právne služby poskytované kvalifikovane, zodpovedne a s dôrazom na etiku povolania.
Práca advokáta zahŕňa pritom celú škálu činností. Od toho, že klienta zastupuje pred súdmi, orgánmi verejnej moci alebo ho obhajuje v trestnom konaní. Dodáva mu právne rady, vypracúva rozbory, no môže mu aj spravovať majetok. Nie všetko, čo súvisí s právom však spadá pod advokáciu a existujú aj výnimky. Niektoré úkony môže poskytovať notár, daňový poradca, patentový zástupca či súdny exekútor. Rovnako aj zamestnanec firmy svojmu zamestnávateľovi, ak je to súčasťou jeho pracovných povinností.
Soňa dopĺňa, že zákon pripúšťa zápis do zoznamu advokátov aj iným osobám, ak splnia podmienky. Ide napríklad o docentov alebo profesorov práva alebo ľudí, ktorí splnili kvalifikačné predpoklady uznané advokátskou komorou.
Môže ísť o trestný čin
Moderné AI nástroje dokážu analyzovať texty, pomáhať s vyhľadávaním judikatúry či formálnou úpravou dokumentov, no skutočné poskytovanie právnych služieb, ktoré zahŕňa aj ľudský úsudok a zodpovednosť, zostáva podľa Sone výsadou advokátov. „Napriek tomu je zrejmé, že potenciál umelej inteligencie by mal byť rozumne využitý, nie ako náhrada advokátov, ale skôr ako podpora efektívnejšej justície a rýchlejšieho a komplexnejšieho prístupu k informáciám,“ vyzdvihla.
Gašparovič sa domnieva, že AI skôr advokátov doplní než nahradí. Pre bežných ľudí aj podnikateľov prinesú AI nástroje podľa neho efektívnejšie a dostupnejšie právne služby. „AI dokáže efektívne pomáhať pri analýze dokumentov, vyhľadávaní právnych informácií či príprave návrhov. AI nástroje nenahrádzajú advokátov, ale zvýšia ich efektivitu,“ uviedol. „Tí, ktorí ju správne využijú, budú efektívnejší bez ohľadu na veľkosť kancelárie. Rola advokáta sa zmení na strategickú a poradenskú, to znamená menej rutiny, viac strategického, tvorivého a hodnotového poradenstva,“ pokračoval.
Ak niekto neoprávnene poskytuje advokátske služby na Slovensku, hrozia mu sankcie. „V prípade odplatných služieb môže ísť aj o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania,“ vystríhala komora advokátov.
Vznik mobilných alebo webových aplikácií, ktoré s použitím umelej inteligencie poskytujú advokátske služby za peniaze, môže smerovať k problematickému fenoménu. „Ide o nebezpečný jav, ktorý môže viesť v mnohých prípadoch k vážnym škodám pre ľudí, ktorí sa spoľahnú na takéto služby. Internet, ani nástroje AI, nikdy nepoznajú konkrétnu situáciu klienta. Hoci nástroje AI môžu byť veľmi nápomocné pri rutinných činnostiach, vyhľadávaní informácií a podobne, nie sú spôsobilé nahradiť profesionálne poskytovanie právnych služieb kvalifikovanými odborníkmi,“ podotkla SAK.
Advokátska komora hovorí, že v určitých prípadoch skutočne môže ísť o neoprávnené podnikanie, teda o trestný čin. Poskytovanie právnych služieb za odplatu nie je preto podľa nej obchádzaním zákona, ale jeho porušením. „Závisí však od konkrétnych okolností. Napríklad dostupné chatboty, vrátane ich platených verzií, zrejme nemožno bez ďalšieho označiť ako poskytovanie právnych služieb za odplatu,“ pokračovala komora.
Pravda sa obrátila aj na políciu. Na otázky či môže poskytovať právne alebo advokátske služby mobilná aplikácia alebo webová platforma s použitím umelej inteligencie bez licencie advokáta a koľko takých prípadov eviduje, nám však do vydania článku neodpovedala.
Čítajte viac Google mení spôsob vyhľadávania. Režim AI už prichádza aj na Slovensko
Kto ponesie zodpovednosť
Predtým, ako nám z účtu odídu peniaze, si aj podľa vyjadrenia SAK treba uvedomiť, že žiadna aplikácia nemôže poskytovať advokátske služby. Hoci aj bežné nástroje AI môžu poslúžiť ako užitočný nástroj pri zorientovaní sa v problematike, prípadne pri základnej rešerši alebo pri jej využití ako „asistenta“, nemôžu však nahradiť odborníkov.
„Spoľahnutie sa na výsledky generatívnej AI pri riešení vlastných problémov môže veľmi ľahko vyústiť do nesprávnych rozhodnutí s vážnymi následkami pre práva užívateľa. Preto v prípade riešenia zásadnejších právnych otázok odporúčame vždy využiť služby advokáta,“ dodala advokátska komora.
Hlavným limitom AI, pre ktorý nedokáže advokáta zastúpiť úplne je podľa Gašparoviča, že zatiaľ nedokáže nahradiť ľudský úsudok a nemá schopnosť komplexného právneho posúdenia ako človek. „Technologický pokrok však tieto limity postupne znižuje. Kombinácia technológie a ľudskej skúsenosti je budúcnosťou kvalitných právnych služieb,“ uviedol ďalej.
Lucia upozornila, že obdobné aplikácie poskytujú aj rady v oblasti daní, no na to, aby ste mohli dodávať s daňami súvisiace služby, musíte byť daňovým poradcom. „Z uvedeného dôvodu by bolo potrebné „aktualizovať“ právnu úpravu týkajúcu sa umelej inteligencie a zhodnotiť negatíva AI poradenstva – napríklad, kto bude zodpovedný za nesprávnu radu,“ poukázala.
Ak AI vytvorí chybný dokument alebo poskytne nesprávne radu, právna zodpovednosť sa podľa Gašparoviča môže líšiť. Podľa okolností ju môžu niesť rôzne subjekty od advokáta, prevádzkovateľa platformy či osoby, ktorá AI použila, podľa toho, kto spôsobil škodu. „Dôležité je používať AI ako nástroj, ktorý má prispieť k správnym záverom a rozhodnutiam,“ podotkol.
Či je v hre plánovaná úprava legislatívy, po ktorej volá Lucia, sme sa pýtali aj ministerstva spravodlivosti. Zodpovedanie otázok prisľúbilo v priebehu pracovného týždňa.
Čítajte viac Umelá inteligencia môže úplne zničiť vaše kritické myslenie, varujú vedci
Včasná reakcia
Zatiaľ čo zákon hľadá odpovede, umelá inteligencia už píše ďalšiu kapitolu právnickej praxe. Najvyšší predstavitelia justície sa k téme umelej inteligencie a reakcii na jej rapídny nástup tento rok stretli za okrúhlym stolom. Zhodnotili, že AI má potenciál zefektívniť právne služby a justíciu pri spracovaní, vyhľadávaní a analýze dát, no aj pri prekladoch či automatizovanom spracovaní dokumentov. Výsledkom stretnutia bola aj reakcia v oblasti vzdelávania.
Zhodli sa, že vzdelanosť potrebná na zvládanie výziev v oblasti AI sa nedá dosiahnuť len v online priestore. „Naopak, vyžaduje okrem iného dôkladné porozumenie základnej právnickej literatúry vrátane teórie, histórie a filozofie práva; schopnosť kriticky diskutovať o základných právnych konceptoch a logicky a samostatne o nich vedieť viesť polemiku (nielen v podobe kopírovania výstupov z AI aplikácií),“ uvádza sa vo výstupe zo stretnutia.
