„Čo sa týka záchrannej zdravotnej služby, prvá posádka prichádza na miesto a hneď sa kontaktuje s políciou a hasičmi a spolu tvoria riadiace centrum. Druhá posádka sa hlási u veliteľa zdravotníckeho zásahu,” priblížil Dobiáš.
Následne podľa jeho slov prvý tím začne triediť pacientov podľa závažnosti zranenia. „Triedenie je dôležité – rýchle, orientačné, ale spoľahlivé. Triedi sa na základe stavu vedomia, dýchania a krvného obehu. Aj stredne skúsenému záchranárovi trvá asi 30 až 40 sekúnd a postihnutý potom dostane označenie páskou,” vysvetlil lekár.
Ak je stav zraneného kritický a potrebuje okamžitú zdravotnú starostlivosť, dostane červené pásku. Potom odložiteľná starostlivosť dostáva žlté pásky – to sú napríklad jednoduché zlomeniny a podobne. Najhoršia je čierna páska pre evidentne mŕtvych a zelená pre chodiacich, ktorí sa dokážu riadiť pokynmi záchranných zložiek.
„Zelení odchádzajú ako prví, aby uvoľnili priestor pod dohľadom hasiča alebo policajta na miesto, kde sa im bude venovať zdravotná starostlivosť neskôr. Hasiči a policajti následne začínajú vynášať zranených podľa priorít, teda najprv označených červených,” uviedol Dobiáš s tým, že veliteľ medzitým určí hniezdo zranených, kde sa budú ošetrovať ľudia vynášaní z vagónov. Zároveň dostáva priebežné informácie o počte zranených a “zeleným” pacientom pomáhajú aj dobrovoľníci.
Počet zranených nahlasuje veliteľ na operačné stredisko, podľa čoho sa určí koľko posádok ešte treba poslať. Zároveň sa dáva vedieť nemocniciam v okolí, kedy môžu očakávať zranených a aké typy poranení majú. Dôvodom je podľa lekára to, „aby ukončili operačné programy, aby sa posilnili zásoby na urgentoch v nemocniciach, aby sa uvoľnili rontgeny, laboratóriá a podobne,” dodal.
Všetky kroky sú podľa lekára z urgentu rovnako dôležité, no dodal, že na Slovensku sú takto veľké vlakové nehody ojedinelé a v zahraničí je traumaplán na vyššej úrovni. Podľa plánu sa však dá odhadnúť, koľko percent zranených je pri vlaku s 200 ľuďmi možných, ale podiel vážne zranených ľudí. Častejšie sú v krajine autobusové nehody, kde je počet cestujúcich výrazne menej, okolo 40.
„Treba počítať, že môže byť aj 200 ľudí v každom vlaku a z nich sa dá na základe predchádzajúcich skúseností očakávať, že môže byť 10 percent mŕtvych. Okolo 30 až 40 percent by mohlo byť s drobnými poraneniami, ale sú chodiaci a nevyžadujú okamžité operačné zákroky alebo masívnu zdravotnú starostlivosť. Zostáva 25 až 30 percent červených a žltých pások. To znamená tých, ktorí sú kritickí a potrebujú okamžite zdravotnícku pomoc a tí, ktorí potrebujú zdravotnícku pomoc, ale vedia bez zhoršenia zdravotného stavu a bez vzniku nejakých komplikácií hodinu dve počkať,” vysvetlil Dobiáš dôležitosť prvotného triedenia zdravotníkmi.
Zároveň lekár priblížil, že v hniezde zranených sa merajú ďalšie hodnoty pacientov a podávajú sa lieky a infúzie. Organizuje sa tam presun ranených záchrankami do nemocníc, podľa toho aké ošetrenie sú schopné poskytnúť. Operačné stredisko tiež zisťuje, koľko operačných sál je voľných, či informuje veliteľov záchranných zložiek o tom, ktoré nemocnice presunuli plánované zákroky a majú priestory na starostlivosť.
Pri nehodách s takýmto množstvom ranených je dôležité poskytnúť aj psychickú podporu. V tomto kontexte Dobiáš spomenul prítomnosť organizácie Modrý anjel, ktorá je na mieste nehody. „V horizonte troch hodín vedia zorganizovať dobrovoľníkov, ktorí prídu na miesto a začnú so psychologickou podporou,” priblížil.
Lekár tiež uviedol, že rozumie strachu príbuzných o svojich blízkych vo vlaku, no zdravotné linky treba nechať uvoľnené pre potreby ošetrovania. „V operačnom stredisku sa sústreďujú všetky informácie, teda ktorý postihnutý ide do ktorej nemocnice. Vie nasmerovať. Ale poprosil by som príbuzných, aby sa snažili počkať, aj keď chápem, že je to veľmi ťažké. Tie linky sú teraz preťažené a prednostne treba riešiť zdravotné problémy,” vyzval.