Komunálne voľby aj voľby do vyšších územných celkov sa konajú každé štyri roky. Voliči si volia nielen županov a krajských poslancov, ale aj primátorov, starostov a komunálnych poslancov. Po novom všetkých v jeden deň. Najbližšie sa budú konať na budúci rok, no aj to sa ešte môže zmeniť a starostovia či župani zvolení na obdobie 2022 až 2026 si v kresle možno posedia o rok dlhšie. Fico hovoril o predĺžení rozbehnutého mandátu v sobotu na pracovnom sneme Smeru.
„Pre celé Slovensko by bolo najlepšie, keby sme predĺžili štvorročný mandát, ktorý dnes majú primátori, starostovia a župani tak, aby sa regionálne a miestne voľby konali až v roku 2027 po parlamentných voľbách,“ vyhlásil.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Samosprávne kraje Slovenska (SK8) vyzval, aby sa nad návrhom zamysleli. „Je to praktickejšie, pretože komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje v septembri 2027 v parlamentných voľbách. Je to dôležitá vec, viem, že opozícia je z toho veľmi nervózna,“ uviedol.
Kraje: Kde je dialóg?
Fico za starostov menších obcí vyhlásil, že si zmenu vedia predstaviť. To je však v kontraste s tým, ako sa na predĺženie pozerajú väčšie celky. Nápad sa nepozdáva samosprávnym krajom – naprieč Slovenskom podľa SK8 nemá podporu. Od Fica žiadajú riadny dialóg a jasné pomenovanie dôvodov jeho iniciatívy. Spôsob, akým návrh oznámil, kritizovali.
„Väčšina samosprávnych krajov nesúhlasí s návrhom premiéra Roberta Fica na odloženie komunálnych a regionálnych volieb z jesene 2026 na rok 2027. Takýto krok zasahuje do demokratických princípov a pravidiel právneho štátu,“ reagovali kraje Slovenska združené v SK8. „Akékoľvek zásahy do volebných období musia byť prijímané s výhľadom do budúcnosti, teda musia sa týkať len nasledujúcich funkčných období – nie tých, ktoré už prebiehajú,“ pokračovali.
Šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božík nepovažuje za správne meniť pravidlá počas prebiehajúceho volebného obdobia. „Keď som v roku 2022 kandidoval na funkciu primátora mesta a poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja, kandidoval som na volebné obdobie 2022 – 2026,“ podotkol a zdôraznil, že ide o jeho osobný názor, keďže ZMOS ako celok ešte finálne stanovisko k Ficovmu návrhu neprijal. Rozhodovať bude rada 130 primátorov a starostov.
ZMOS však navrhuje, aby volebné obdobie v samosprávach, miestnej aj regionálnej, bolo od roku 2030 päťročné. „To by znamenalo, že voľby by sa konali v rokoch 2035, 2040, 2045, 2050 a tak ďalej,“ priblížil.
Prezident Únie miest a obcí Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček označil Ficov nápad za „praktický nezmysel, ktorý prinesie chaos“. Dvoje voľby v krátkom čase by boli podľa neho zničujúce. Ak sa majú konať parlamentné voľby v septembri 2027, komunálne a regionálne by museli byť ešte pred Vianocami toho roku. „Zabezpečiť volebné miestnosti, ľudí do komisií, logistiku, spracovanie výsledkov aj administratívu. To nie je detail. To je organizačne extrémne náročný proces, ktorý si vyžaduje minimálne trojmesačný odstup medzi voľbami,“ poukázal.
90 hlasov (ne)má
Politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak hovorí, že posun termínu by si vyžiadal zmenu ústavy. „Smer sa môže cítiť posilnený k tomuto kroku vzhľadom na výsledok hlasovania o novele ústavy. Hoci sa zatiaľ v tejto otázke opozícia zdá byť jednotná, nemusí to platiť automaticky,“ uviedol pre Pravdu.
Na schválenie by Fico potreboval ústavnú väčšinu v parlamente, teda 90 hlasov poslancov. Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave sa domnieva, že okrem koaličných by sa museli nájsť aj ďalší poslanci z opozície, ktorí by Ficovi na návrh prikývli. „Prakticky by zasa musela hlasovať za aj väčšina poslancov KDH a Matovič by musel zabezpečiť zvyšný počet poslancov, aby mohol Ficovi vyhovieť,“ vrátil sa k nedávnemu dianiu na hradnom kopci.
Foto: SITA/AP, Jaroslav Novák
Na Ficov argument, že komunálne voľby by mali odzrkadľovať výsledok národných, Marušiak podotkol, že obce aj kraje sú nezávislé. Navyše, prax doteraz ukazovala iný trend. Výsledky obecných alebo župných volieb zvyčajne predznamenávali, ako dopadnú voľby do Národnej rady.
„V každom prípade by išlo o ďalší zásah do ústavného systému. Išlo by o jednorazovú a účelovú zmenu, čo je v rozpore so samotným poslaním ústavy. Tá má určovať stabilné a dlhodobo platné pravidlá a umožniť tak nielen legalitu, ale aj predvídateľnosť politických procesov a rozhodnutí,“ dodal.
Štefančík považuje premiérov argument za nezmysel. Komunálne voľby sú podľa neho často na hony vzdialené tomu, čo sa deje v parlamente. „Starostovia a primátori žijú bezprostrednými životnými problémami, nezaoberajú sa hlúposťami typu dve pohlavia v ústave. Riešia miestne komunikácie, zdravotné a sociálne služby, kanalizáciu alebo trebárs pokosený trávnik na cintoríne,“ uviedol. Jediným dôvodom zmeny je podľa neho Ficov strach z toho, ako dopadnú nominanti Smeru a koalície. „Pretože ak by zažili fiasko, bola by to predzvesť úpadku Smeru aj na národnej úrovni,“ pokračoval.
Komu by to pomohlo
Podľa Marušiaka by odložením volieb získali najviac strany Smer, Hlas, ale aj opozičné KDH a Aliancia, keďže majú najväčší počet starostov a poslancov kvôli úspechu v menších mestách a obciach.
„Na druhej strane, primátori veľkých – krajských – miest sú väčšinou z opozície, ale viem si predstaviť, že by takéto predĺženie svojho funkčného obdobia privítali a mohli by tlačiť na svoje strany. V každom prípade, ak podobný návrh bude predložený, bude ho musieť schváliť parlament,“ priblížil politológ.
Predĺženie mandátu by podľa Štefančíka prialo nezaradeným politikom, pretože najviac primátorov a starostov nemá stranícku príslušnosť. Okrem nich by získali zo zmeny aj kresťanskí demokrati. „Fico však zabúda na občana. Voľby tu predsa nemáme na napĺňanie Ficových mocenských chúťok, ale preto, aby suverén, teda občan alebo ľud, zhodnotil kvality končiacich verejných funkcionárov,“ hovorí odborník.
Porušenie ústavného práva
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského hovorí, že bežný zákon by zmenu termínu nedokázal zabezpečiť. Odporoval by totiž ústavne ukotvenému štvorročnému volebnému obdobiu aj viacerým demokratickým princípom. Jedným z nich je, že voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie. Moc sa totiž odovzdáva na vopred určené časové obdobie a voliči vopred poznajú jeho maximálnu dĺžku.
„Teoreticky by niekto mohol uvažovať o predĺžení volebného obdobia ústavným zákonom, teda cez minimálne 90 poslancov, lebo v minulom volebnom období sa Ústavnému súdu zakázalo takéto ústavné zákony skúmať. Ústavný súd k tomuto zákazu pristúpil s kompetenčným rešpektom, ale naďalej si vyhradil oprávnenie skúmať ústavné zákony v extrémnych prípadoch,“ pokračoval.
Podľa Bujňáka by nebolo prekvapením, ak by za takýto extrémny prípad považoval tento typ ústavného zákona, ktorý by zasahoval do jadra princípov demokratického a právneho štátu. „Ak by niekto v budúcnosti uvažoval nad tým, či by sa zmena termínu komunálnych volieb nedala dosiahnuť jednoducho ich nevyhlásením, tak je dôležité povedať, že v takom prípade by každý jeden volič bol oprávnený podať ústavnú sťažnosť pre porušenie ústavného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov. Rozhodnutia Ústavného súdu by následne mali vážne právne následky,“ vystríhal.
Ústavný súd by podľa právnika nemohol zasiahnuť z vlastnej iniciatívy a musel by čakať na návrh oprávneného subjektu. „Ten by však určite bol podaný, lebo oprávneným subjektom v konaní o súlade právnych predpisov je aj parlamentná menšina, teda skupina aspoň 30 poslancov,“ vysvetlil.
Kedy možno voľby zrušiť
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu podľa Bujňáka hovorí, že ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemožno uskutočniť prezidentské, parlamentné, župné alebo komunálne voľby v ich očakávanom čase, potom sa volebné obdobia týchto orgánov skončia neskôr. Konkrétne je to podľa jeho slov v deň zloženia sľubu poslancov, ktorí vzídu z volieb uskutočnených po skončení vojny.
„Ústavný zákon uvádza, že sa tak musí stať najneskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa uzavretia mieru alebo skončenia vojnového stavu, alebo výnimočného stavu,“ priblížil.
Ústavný právnik zároveň upozornil, že vojnu, vojnový alebo výnimočný stav nie je možné vyhlásiť len tak svojvoľne. Vojnu vypovedá prezident, ktorý by však potreboval získať v parlamente trojpätinovú väčšinu. Slovensko by však muselo byť napadnuté alebo by to vyplávalo z jeho záväzkov v NATO.
Vojnový stav môže zase na návrh vlády vyhlásiť prezident len vtedy, ak Slovensku hrozí vypovedanie vojny alebo napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny. Bujňák dodal, že výnimočný stav môže hlava štátu na návrh vlády vyhlásiť vtedy, keď hrozí alebo nastalo hromadné násilné protiprávne konanie vysokého stupňa intenzity, ktorá sa nedá odvrátiť inak. „Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu vyplýva pripravenosť zasiahnuť, ak by niekto v inom volebnom období chcel tieto nástroje zneužiť,“ spresnil.
Zlúčené voľby
Historicky prvé spojené komunálne a samosprávne voľby sa konali v októbri 2022. Voliči dostali vtedy lístky dvoch farieb s obálkami. Modrá patrila k voľbám do krajskej samosprávy a bielu určili pre obecnú samosprávu. V Bratislave a Košiciach dostali zase biele lístky so sivým pásom pre voľbu primátora a mestského zastupiteľstva a pre voľbu šéfa kraja a župného zastupiteľstva zase biely lístok s modrými pásmi.
Rybníček podotkol, že spojené voľby už raz ukázali, čo spôsobia. Priniesli nižšiu účasť, nespokojnosť voličov, chaos v hlasovacích lístkoch a zmätenosť pri výbere kandidátov. „Voliči, najmä v mestách, sa v stovkách mien jednoducho strácali a mnohí sa rozhodli vôbec nevoliť. V komunálnych voľbách, kde rozhodujú preferenčné hlasy, to znamená, že o zložení zastupiteľstiev často rozhodla menšina tých, ktorí sa vôbec dokázali zorientovať,“ pripomenul.
Ak by sa termín volieb posunul, nešlo by celkom o precedens. Bujňák vysvetlil, že v roku 1998 už parlament predĺžil volebné obdobie orgánov obcí zvolených v roku 1994. Zmena však neprešla cez bežný zákon.
„Tento ústavný zákon bol prijatý v nadväznosti na nález Ústavného súdu, ktorým tesne pred komunálnymi voľbami vyslovil nesúlad viacerých ustanovení zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, a bez nich sa voľby v stanovenom termíne uskutočniť nemohli,“ uviedol. Právna doktrína hodnotí podľa jeho slov tento ústavný zákon tak, že išlo o zlé riešenie, ale všetky ďalšie prichádzajúce do úvahy boli ešte horšie. „Zároveň je potrebné dodať, že v dnešnej situácii porovnateľné dôvody pre predĺženie volebného obdobia neexistujú,“ dokončil.
Ruka v ruke s referendom
Prípustné by podľa ústavného právnika bolo, ak by parlament predĺžil funkčné obdobie v samospráve do budúcnosti, teda s účinnosťou od nasledujúcich volieb. Voliči by tak vedeli, na aké dlhé obdobie politikov volia. „To by bolo prípustné zmenou ústavy, čiže by sa vyžadoval súhlas aspoň 90 poslancov. Takáto zmena zo štvorročného napríklad na päťročné či šesťročné volebné obdobie by však mala byť sprevádzaná vyvažovaním, teda brzdami a protiváhami,“ podotkol.
Ak by sa starostom mal od roku 2026 mandát predĺžiť, ruka v ruke by podľa Bujňáka s tým malo ísť zreálnenie kvóra na ich odvolanie. Na komunálnej úrovni dlhodobo existuje inštitút miestneho referenda o odvolaní starostu, ale na rozdiel od Nemecka alebo Poľska u nás tento nástroj podľa neho príliš nefunguje. „Dôvodom je, že na odvolanie starostu potrebujete účasť 50 % oprávnených voličov, i keď starosta mohol byť zvolený vo voľbách, na ktorých sa zúčastnilo napríklad 25–30 % oprávnených voličov,“ poukázal.
Bez funkčného referenda by podľa odborníka predĺženie obdobia nebolo vyvážené. Inšpiráciou by mohla byť poľská úprava, ktorá stanovuje podmienku účasti najmenej 3/5 z počtu voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili. „Keďže volebné obdobie by sa predlžovalo nielen starostom, ale aj zastupiteľstvám, zároveň by bolo potrebné doplniť aj použiteľnosť miestneho referenda na odvolanie zastupiteľstva, čo dnes možné nie je,“ uzavrel.
