Lucia Szabová z Klimatickej koalície upozornila, že ministerstvo životného prostredia obchádza zákonné pravidlá opakovane a vyhýba sa riadnemu pripomienkovému konaniu. „Takéto konanie podkopáva dôveru verejnosti a otvára priestor pre netransparentné rozhodnutia o verejných peniazoch,“ zdôraznila Szabová. Návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, čo je podľa Klimatickej koalície v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov. Skrátené konanie je možné iba za mimoriadnych okolností, akými sú ohrozenie ľudských práv, bezpečnosti či hrozba veľkých hospodárskych škôd. Ani jedna z týchto podmienok však v prípade tohto návrhu nie je splnená. Klimatická koalícia podotkla, že na to upozornila aj Sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády SR. Tá vo svojom stanovisku uviedla, že navrhované zmeny „nesvedčia o naliehavosti a nevytvárajú okolnosti odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie“.
Klimatická koalícia sa ďalej domnieva, že návrh zákona nebezpečne zvyšuje právomoci ministra životného prostredia bez dostatočných kontrolných mechanizmov. To môže viesť k politickému zneužívaniu prostriedkov fondu. „Významnou časťou príjmov Environmentálneho fondu sú pritom financie z predaja emisných povoleniek, ktoré majú byť použité na znižovanie emisií skleníkových plynov a zmierňovanie dopadov klimatickej krízy,“ doplnila Klimatická koalícia. Szabová zdôraznila, že fond musí fungovať transparentne a pod verejnou kontrolou, inak nebude mať dôveru verejnosti. Klimatická koalícia tak vyzýva poslancov, aby neschválili skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o Environmentálnom fonde a odporučili jeho vrátenie ministerstvu na riadne pripomienkovanie. To, že envirorezort pravidelne obchádza legislatívne pravidlá považuje organizácia za alarmujúce, najmä teraz, keď ide o úplne nový návrh s významnými finančnými dopadmi.
Čítajte viac Taraba odporúča vsadiť na „vodnú diplomaciu“: Slovensko je na ňu bohaté a svet jej má málo
Dlhoočakávané zmeny v Environmentálnom fonde SR nakoniec smerujú do parlamentu v zrýchlenom legislatívnom konaní a bez väčšej odbornej diskusie. Výsledkom navrhovaných zmien má byť podľa ministerstva jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania prostriedkov fondu žiadateľom. Majú sa sprehľadniť a zefektívniť postupy poskytovania prostriedkov fondu. V súčasnosti môže envirofond poskytovať dva druhy podpory, a to vo forme dotácií a úverov. Doterajšia právna úprava si vo viacerých prípadoch vyžadovala legislatívne zmeny, ak bol záujem a potreba na podporení nových environmentálnych činností, čo spôsobovalo nepružnosť a zdĺhavú reakciu fondu na aktuálne potreby a požiadavky. Po novom by fond poskytoval dotácie, úvery, úhrady nákladov, odvody či príspevky. Novela zákona má presne vymedziť činnosti, na ktoré môžu byť poskytnuté a použité prostriedky fondu, pričom tieto činnosti presne kopírujú možné formy poskytnutia prostriedkov.
Navrhované zmeny dávanejšie kritizovala aj opozícia. Podľa mimoparlamentných Demokratov novela nijako nezjednodušuje činnosť envirofondu, nerobí ho ústretovejším pre samosprávy. Podľa Michala Kiču z Demokratov dáva ministrovi oproti súčasnému stavu výlučnú kontrolu nad stovkami miliónov eur, ktoré fond prerozdeľuje. Podľa Kiču sa tak vytvára obrovský priestor pre politickú korupciu. „Taraba si navyše vytvára predpoklady, aby sa z fondu platili pokuty za porušenie práva EÚ, v ktorom je chronickým porušovateľom najmä jeho rezort, pričom situácia sa za Tarabu výrazne zhoršila. Namiesto odstraňovania dôvodov žalôb EÚ ide platiť pokuty z prostriedkov, ktoré by mali končiť u samospráv a občanov,” upozornil Kiča. Zväz odpadového priemyslu SR (ZOP SR) je zase presvedčený, že schválením novely zákona o Environmentálnom fonde SR sa pripravuje zoštátnenie triedeného odpadu na Slovensku.
Čítajte viac Taraba v tichosti pretláča zákon na zmocnenie sa Envirofondu, tvrdí Stohlová. Hovorí o arogancii moci
Environmentálny fond je štátny fond, z ktorého sa peniaze používajú na financovanie projektov a opatrení na ochranu životného prostredia. Do fondu smerujú prostriedky z výnosov z predaja emisných kvót, z poplatkov za znečisťovanie životného prostredia (napríklad za vypúšťanie odpadových vôd, znečisťovanie ovzdušia), z poplatkov za ukladanie odpadov na skládky, z poplatkov za odbery podzemných vôd a vôd na energetické účely, z pokút a sankcií uložených za porušenie environmentálnych predpisov. V Environmentálnom fonde by malo byť k dnešnému dňu viac ako 1,5 mld. eur.
