Desať rokov pôsobil ako sudca z ľudu na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom Mário Palcút (46), ktorý v civilnom živote pracuje v oblasti stavebníctva. Chcel byť užitočný, získať prehľad a skúsenosti a motivoval ho občiansky záujem o veci verejné. Výška odmeny ho nezaujímala, za každé pojednávanie dostával v tom období dve eurá a cestovné. Nevyužíval ani náhradu za ušlú mzdu. „Bral som to občiansku povinnosť a robil som to rád. Bola to rozhodne zaujímavá skúsenosť,“ hodnotí po piatich rokoch.
Čítajte viac Po úniku citlivých dát nariadili na súde krížovú kontrolu. Omylom zverejnili rodné číslo, adresu aj pas budúcej sudkyne
Funkciu zanechal pred piatimi rokmi pre časovú tieseň. „Je to už pomerne dlhá doba, ale spomínam si na jeden veľmi zložitý a zdĺhavý prípad, šlo o podvod s takzvanými bielymi koňmi. Boli sme v pojednávacej miestnosti celý deň, bolo to priam nekonečné a pritom sa to nedokázalo uzavrieť tak akoby sa patrilo. Nebolo to nijako možné. Bolo to tak trochu frustrujúce,“ spomínal si.
A aj keď sa podieľal na rozhodovaní o podvodoch či napadnutiach, mimo súdnej siene sa s negatívnymi reakciami obžalovaných nikdy nestretol. „A to sme niekedy čakali spoločne na chodbe pred začiatkom pojednávania,“ opísal. Niekedy sa podľa jeho slov pojednávania príliš naťahovali aj preto, že bolo málo sudcov a nestíhali. „Termíny odročených prípadov boli rádovo mesiace a za takú dobu si aj svedkovia nie všetko pamätajú,“ podotkol.
Kto môže byť sudcom z ľudu
Hoci je funkcia otvorená aj laikom, prísediacim sa nemôže stať úplne hocikto. V zákonných podmienkach je vek od 30 do 65 rokov, trvalý pobyt na Slovensku, bezúhonnosť, dobrý zdravotný stav a vysoký morálny kredit. Najnižšie dosiahnuté vzdelanie zákon nespomína.
Za krátky čas sme na weboch okresných aj krajských miest našli hneď niekoľko ponúk na funkciu sudcu z ľudu. Mestská časť Košice – Dargovských hrdinov napríklad motivuje záujemcov podieľaním sa na spravodlivosti a rozhodovaní v súdnych konaniach. „Ide o čestnú a vysoko váženú pozíciu, ktorá nevyžaduje právnické vzdelanie,“ informuje.
Konkrétne mená navrhujú starostovia a primátori a zastupiteľstvá ich volia na štyri roky. „Funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim,“ uvádza sa v zákone. Postu sa ujímajú, keď zložia sľub a môžu sa ho aj vzdať.
Odmena za výkon je však pomerne nízka. Nárok majú na preplatenie cestovného lístka na súd a späť domov. Ak sú na pojednávaní viac ako päť hodín, dostanú stravné vo výške 7,80 eura. Paušálne ohodnotenie je vo výške päť eur a nárokovať si môžu aj spomínanú náhradu mzdy.
Foto: Robert Hüttner
Prežitok z minulosti?
Ekvivalentom účasti občanov pri rozhodovaní súdov je v niektorých zahraničných právnych systémoch takzvaná porota. V našich končinách sa laický prvok zaviedol po februári 1948, aby súdnictvo zľudovelo. Hoci dnes majú sudcovia z ľudu iné úlohy ako kedysi, rovnako ako profesionáli musia rozhodovať nezávisle a nestranne.
Kým v minulosti pôsobili v trestnom aj občianskoprávnom konaní, dnes je ich agenda podstatne štíhlejšia. „Tento inštitút zostal však naďalej zachovaný v prvej inštancii na okresných súdoch v trestnom konaní, a to len v niektorých veciach – obzvlášť závažné zločiny s dolnou hranicou sadzby trestu odňatia slobody 12 rokov,“ priblížila prezidentka Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Lenka Praženková.
Dostanú sa aj k procesom o tých najzávažnejších trestných činoch: od podvodov až po lúpeže a vraždy. V súdnej sieni boli dve sudkyne z ľudu prítomné aj v prípade prepustenia na slobodu jedného z najobávanejším slovenských mafiánov.
„Ak teda súd rozhoduje vo veci v senáte zloženom z jedného sudcu a dvoch prísediacich – takzvaných „sudcov z ľudu“ – podieľajú sa títo sudcovia na senátnom rozhodnutí o veci v celom rozsahu, a to hlasovaním, po porade senátu, t.j. môže sa stať, že sudcu väčšinovo prehlasujú,“ priblížila. Ak by teda boli prísediace z prípadu Černáka presvedčené, že sa polepšil, mohli ho svojimi hlasmi dostať na slobodu.
Na okresných súdoch teda nerozhoduje senát v zložení troch sudcov. „Také zloženie senátov v rámci všeobecného súdnictva je v zmysle procesných kódexov len na krajských súdoch a na Najvyššom súde, kde môže byť senát zložený aj z až piatich sudcov, ako je to napríklad v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, prípadne až sedem sudcov,“ vysvetlila ďalej šéfka ZSS.
Musia mať previerky
Nedostatok prísediacich ovplyvnil aj kauzu únosu a zavlečenia syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska spred 30 rokov. Osem rokov od zrušenia takzvaných Mečiarových amnestií slovenské súdnictvo s prípadom nedokázalo pohnúť. Brzdil ho totiž nekompletný senát. Chýbali v ňom sudcovia z ľudu s bezpečnostnými previerkami, keďže celý spis je v režime utajenia.
Národný bezpečnostný úrad vydal cez prázdniny osvedčenia o previerke na stupeň „prísne tajné“ štyrom prísediacim. Predseda senátu a sudca Karol Posluch uviedol, že na to, aby bolo vo veci vôbec možné konať, je potrebné disponovať nielen preverenými dvoma riadnymi členmi senátu, no treba aj dvoch náhradníkov. Senát medzičasom zložili a začal študovať spis.
V kauze čelí okrem iných obžalobe exriaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Kedy začne bratislavský mestský súd vo veci pojednávať zatiaľ nie je jasné.
Foto: TASR, Drahotín Šulla
Nie sú to len penzisti
Keďže rezort spravodlivosti počty, priemerný vek ani záujem o funkciu prísediacich neeviduje, tieto údaje by sa dali preveriť len prácnym oslovením všetkých 36 okresných súdov. Aj keď sa často predpokladá, že o post sudcov z ľudu sa uchádzajú skôr znudení penzisti, dáta, ktoré nám poskytli samosprávy, hovoria niečo iné.
Veková štruktúra prísediacich zvolených v Žiline na obdobie 2025 až 2028 je od 45 do 64 rokov, v Trnave je to medzi 40 a 55 rokov. V Nitre zvolili prísediacich, ktorí majú medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou. Výrazne menej je to v Banskej Bystrici, vekový priemer sudcov z ľudu je tu 39 rokov.
Víťazom je v tomto smere Prešov, kde majú zrejme jedného z najstarších prísediacich. „Veková štruktúra je od 41 do 73 rokov. Vekový priemer záujemcov o funkciu prísediacich je 59 rokov,“ uviedol pre Pravdu vedúci Oddelenia komunikácie, marketingu a vzťahov s verejnosťou Daniel Šoltis.
Čítajte viac Rozuzlenie po 30 rokoch? Kauza únosu Michala Kováča ml. môže ísť pred súd. Zložili senát, prísediaci začali študovať spis
Obrovský aj mizerný záujem
V Žiline zvolili vlani deväť prísediacich, pričom záujem prejavilo desať ľudí. Jeden človek svoju žiadosť stiahol. „Záujem o funkciu je kolísajúci, pričom viacerí kandidáti prejavia záujem pokračovať vo funkcii aj v nasledujúcom období a sú opakovane zvolení,“ zhodnotila hovorkyňa mesta Zuzana Ondrášová. Skutočný počet sudcov z ľudu neevidujú.
„Na vlaňajšiu výzvu sa prihlásilo päť záujemcov, avšak jeden svoju žiadosť neskôr stiahol a ďalší nespĺňal zákonnú podmienku, preto boli do procesu voľby zaradení len traja. Počet záujemcov klesá v súvislosti s vekovou podmienkou, ktorá bola stanovená v zákone,“ priblížila hovorkyňa Trnavy Veronika Majtánová. Veľmi nízky záujem evidujú aj v Banskej Bystrici.
Paradoxne, až 25-násobne viac sudcov z ľudu ako v Trnave zvolili nedávno v Trenčíne. Záujem tam v porovnaní s minulým obdobím podstatne narástol. „K dnešnému dňu vykonávajú funkciu prísediacich ešte tí prísediaci, ktorí boli zvolení v roku 2021. Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne vtedy zvolilo 20 prísediacich Okresného súdu Trenčín. Na ďalšie funkčné obdobie zvolil trenčiansky mestský parlament 9. septembra tohto roka 76 prísediacich Okresného súdu Trenčín,“ spresnila hovorkyňa mesta Erika Ságová.
Hovorca Nitry Tomáš Holúbek hovorí, že záujem o funkciu je u nich v dlhodobom časovom horizonte konštantný a polročne sa hlásia na funkciu zhruba jeden až dvaja ľudia, čo zvyčajne pokrýva potreby tamojšieho okresného súdu. „Z predchádzajúceho obdobia si vybavujeme jedinú väčšiu voľbu prísediacich na základe žiadosti súdu v roku 2022, kedy súd požadoval doplniť približne 12 prísediacich,“ priblížil.
Čítajte viac Šedá zóna v zákonoch? Umelá inteligencia sa pletie advokátom do fachu. Poskytuje právne služby aj za peniaze
Čo predchádza voľbe
Mestá sa zhodujú, že voľba sudcov z ľudu nepredstavuje pre nich výraznú záťaž, ide väčšinou o administratívu. Ságová vysvetlila, že najskôr oslovujú tých, ktorí už boli vo funkcii v minulom období a súd navrhol, aby pokračovali, v druhej fáze nastáva „nábor“.
Celý proces trvá zhruba dva mesiace a samotného schváleniu prísediaceho predchádza viacero úkonov. Najskôr sa kontrolujú všetky tlačivá, ktoré kandidát predkladá k voľbe. Konkrétne je to žiadosť, dotazník, životopis, čestné prehlásenie o zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnosti.
„Po vyhodnotení, že kandidát spĺňa všetky zákonné podmienky pre výkon funkcie, mesto osloví predsedu Okresného súdu Nitra so žiadosťou o vyjadrenie sa k voľbe kandidáta. Pokiaľ súd nevznesie k voľbe kandidáta výhrady a námietky, mesto pripraví materiál – návrh na zvolenie prísediaceho sudcu, ktorý najskôr prerokuje Mestská rada v Nitre a následne rozhodne o schválení/neschválení kandidáta mestské zastupiteľstvo,“ opísal hovorca Nitry.
Výsledok sa potom oznámi kandidátovi. Ak ho zvolia, mesto zašle výpis uznesenia zo zastupiteľstva a osvedčenie o zvolení aj súdu.
