„Je najvhodnejšia osoba na pozíciu policajnej prezidentky,“ povedal na úvod zasadnutia výboru Šutaj Eštok. Vedenie PZ prevzala ako dočasne poverená prezidentka v januári tohto roka, keď šéf vnútra odvolal z funkcie jej predchodcu Ľubomíra Soláka. K personálnej výmene došlo po tom, čo na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi vyčíňal jeden zo študentov a zabil pritom učiteľku a spolužiačku. Kým nastúpila na čelo polície, krátkodobo riadil zbor viceprezident PZ Rastislav Polakovič.
Maškarová vo svojej vizitke neskôr uviedla, že je v službách štátu tri desaťročia a prešla všetkými úrovňami výkonu – od policajtky v hliadke až po viceprezidentku. Políciu tak pozná zo všetkých pohľadov. Vyzdvihla, že počas služby sa vždy riadila zákonom, nepodľahla ani politickým, ani mediálnym tlakom. Chce v tom pokračovať ďalej.
Za jeden z pilierov právneho štátu označila dôveru v Policajný zbor. Polícia musí byť podľa nej prítomná nielen v teréne, ale aj v mysliach ľudí, ktorí jej veria. „O to viac cítim zodpovednosť, ak sme svedkami globálnych kríz,“ vyzdvihla. Jej cieľom je budovať políciu na troch pilieroch, medzi nimi je podľa nej motivácia a stabilizácia personálu či transparentnosť a dôvera. „Policajt musí cítiť, že si štát jeho prácu váži,“ pokračovala. Chce, aby každý policajný krok bol vysvetlený a znižovali sa pochybnosti o práci kolegov.
Prioritou je riešiť podstav
Výzvy, ktorým čelí PZ, sú podľa nej najzávažnejšie od jeho vzniku. Jednou z tých najnaliehavejších je personálny podstav v polícii, o čom svedčí súčasná 16,6-percentná neobsadenosť pozícií. Podotkla, že pred jej nástupom to bolo takmer 19 percent.
Koľko je aktuálne v PZ policajtov?
Ako pre Pravdu priblížil hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann, v PZ slúži k 1. októbru tohto roka 19 347 policajtov, neobsadených je 3 254 miest. Najviac chýbajú v Bratislavskom kraji a Košickom kraji.
„Na porovnanie: začiatkom roka 2025 bolo v Policajnom zbore 18 761 policajtov, chýbalo 3 840 policajtov,“ spresnil. Za celý rok 2025 do začiatku mesiaca sa skončil služobný pomer 333 policajtom, prijali 976. „V tomto roku evidujeme viac ako 6 400 žiadostí o prijatie do služobného pomeru v PZ,“ dodal Neumann.
Mladšia generácia podľa šéfky polície vníma poslanie policajtov inak ako v minulosti a cíti, že sú dehonestovaní ešte skôr, ako dospejú k nejakému stanovisku či vyšetreniu prípadu. Odrádza to podľa nej od služby. Zboru chce preto vrátiť prestíž, stabilitu a jasné pravidlá. Oznámila, že v krátkom čase odovzdajú viac ako 30 služobných bytov v Bratislave.
Polícia musí byť podľa Maškarovej pripravená na 21. storočie, pod jej vedením ju čaká modernizácia a digitalizácia. Pracujú aj na novom systéme prepravy zbraní a aktuálne je v testovacej prevádzke aj viac ako 500 telových kamier. „Čaká nás mnoho výziev,“ skonštatovala.
Ako počas vypočúvania potvrdila, zaoberajú sa prípravou nového loga, no zatiaľ je to na úrovni diskusií. Dosah na konsolidáciu to tak nebude mať.
Manžel je zástupcom Zuriana
Opozičné KDH začiatkom mesiaca žiadalo, aby generálka vysvetlila možný konflikt záujmov. Podpredseda strany Viliam Karas poukázal, že jej manžel Milan Maškara je zástupcom šéfa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Branislava Zuriana. ÚIS vyšetruje prípadnú trestnú činnosť policajtov.
„Sú to dva nezávislé útvary,“ podotkla Maškarová. Ani raz podľa nej neprišiel podnet na konflikt záujmov medzi ňou a jej manželom. „Sme odosobnení od takýchto vecí, pre nás je dôležitá profesionálna nezávislosť,“ vyzdvihla. Zároveň odmietla reči, že by sa uchádzala o funkciu v zahraničí.
Poverenej prezidentky sa pýtali aj na nehodu šéfa SIS Pavla Gašpara. Ako uviedla, šéf krajskej polície Branislav Hajnovič ju z miesta incidentu priamo informoval, že okolo prechádzal s rodinou a zastavil, pretože tam nebola v tom čase ešte „nehodovka“.
Nie je podľa nej pravdou, že by Gašpar mladší kontaktoval krajského riaditeľa Hajnoviča. Maškarová požiadala ÚIS, aby vec preveril. Nariadila dve od seba nezávislé kontroly postupov, ktoré nepreukázali porušenie zákona. „Vo veci sa koná promptne,“ skonštatovala s tým, že zbor nemá čo tajiť.
Čurillovci sa budú môcť vrátiť
Podpredseda výboru Gábor Grendel (Hnutie Slovensko) sa poverenej prezidentky pýtal, ako hodnotila prácu vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu v minulosti. „Zákonne a profesionálne,“ odpovedala. Bývalý policajný prezident a poslanec Smeru Tibor Gašpar ju neskôr konfrontoval s tvrdením, že čurillovci konali pod jej vedením zákonne. Čítal pritom prepisy komunikácie odstavených policajtov z odpočúvaní.
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) sa pýtala na budúcnosť čurillovcov. Maškarová deklarovala, že ak im budú zrušené obvinenia, vrátia sa naspäť do výkonu.
Maškarová po výbore vyhlásila, že polícia sa dokázala vysporiadať s takzvanou vojnou v polícii. „Po prvé, zložky medzi sebou spolupracujú, po druhé rešpektujú sa. Nevidím žiadnu vojnu v polícii. Vojna v polícii je len vtedy, keď niekto porušuje zákon a nejde podľa zákona. Zákon hovorí, že Policajný zbor musí spolupracovať so všetkými štátnymi inštitúciami. Je to jeho povinnosť,“ povedala novinárom.
Kriminalita klesá
Šéfka polície poznamenala, Slovensko sa dlhodobo nevie vyrovnať s problémom alkoholu za volantom. Ako však podotkla, aktuálne je väčší problém skôr s drogami za volantom.
Po schválení novely trestných kódexov sa podľa predstaviteľov samospráv zhoršila bezpečnosť v krajine a narástol počet krádeží. Fakty podľa Maškarovej však hovoria, že kriminalita na Slovensku klesá.
Grendel reagoval, že Maškarovú nepodporil z troch dôvodov. „Dôveryhodnosť Policajného zboru v tomto volebnom období klesá. Primátori a starostovia varujú, že kriminalita rastie a novela Trestného zákona pomohla páchateľom trestných činov a nie obetiam,“ uviedol pre Pravdu.
Očakávali koncepciu
„Keď príde nejaký nový policajný prezident, očakávate, že príde s nejakou koncepciou a nielen s nejakými víziami. Takými chabými, ktoré nemajú jasné kontúry a to sú tie vízie typu, ktoré tu počúvame už niekoľko rokov. Že čo všetko by sme chceli urobiť v personálnej oblasti, v takej oblasti, v onakej oblasti,“ myslí si poslanec Juraj Krúpa (SaS).
Poslanec a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak (PS) uznal, že Maškarová má dobrý profesionálny životopis a v odborných veciach je skúsená. Podotkol však, že by mala zapracovať na manažérskych zručnostiach.
„Prajem jej, aby okrem tých profesných zručností do budúcna sa ešte aj viac orientovala na tie vrcholové manažérske zručnosti a naozaj presadzovala to, čo je pre Policajný zbor a pre policajtov dôležité,“ uviedol Spišiak s tým, že Maškarová nevedela odpovedať na viacero jeho otázok.
Kto je Jana Maškarová
Maškarová nie je v polícii žiaden nováčik. Počas troch dekád bola na rôznych pozíciách a štyri roky pred nástupom na post prezidentky pôsobila v Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ) ako námestníčka.
Druhú najvyššiu funkciu v rámci zboru dosiahla v roku 2018, keď ju vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková (Hlas) vymenovala za prvú policajnú viceprezidentku. Stala sa prvou ženou v histórii Slovenska, ktorú hlava štátu vymenovala do generálskej hodnosti. Od februára 2017 pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa Národnej kriminálne agentúry, ktorú kedysi spoluzakladala.