Rezort spravodlivosti uisťuje, že je prístupný akejkoľvek vecnej a konštruktívnej diskusii, zároveň však upozorňuje, že i ZMOS je súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá problémom drobných krádeží v maloobchode. „Má teda informácie o priemernej výške škody pri krádežiach v obchodoch, ktorá je na úrovni 52 eur, čiže hlboko pod hranicou 700 eur,“ uviedlo ministerstvo. Mieni preto, že dodatočná novela Trestného zákona a zníženie výšky škody by v tomto prípade nič neriešili, poukazuje pritom na to, že drobné krádeže, ktoré sa dnes riešia, by neboli trestným činom ani pred novelou. „Problémom nie je hodnota odcudzeného tovaru, ale rastúca agresivita, recidíva a útoky na predavačov, pracovníkov SBS či zákazníkov,“ argumentuje MS s upozornením, že daný problém trápi celú Európu.
Ministerstvo vysvetľuje, že novela Trestného zákona sa v prípade výšky škody vrátila ku konceptu, ktorý existoval už od začiatku Trestného zákona v roku 1961, a k princípu, že sa minimálna výška škody pre trestný čin odvíja od minimálnej mzdy. „Len pre procesné problémy pri určovaní výšky škody došlo v minulosti k zafixovaniu na úrovni 266 eur,“ dodalo ministerstvo. Pripomenulo, že v súčasnosti je výška minimálnej mzdy na úrovni 816 eur a budúci rok bude minimálna mzda na úrovni 915 eur. „Z tohto pohľadu sme už v súčasnosti pod danou úrovňou konceptu,“ poznamenal rezort.
Za oblasť, ktorá je na riešenie situácie hodná zreteľa, považuje zrušený tzv. horalkový zákon. „Avšak aj tu treba povedať, že v tejto oblasti hovoríme o priemernej výške škody 52 eur. A je na zvážení, či chceme postihovať Trestným zákonom páchateľov drobných krádeží, opäť plniť väznice a zo štátneho rozpočtu platiť mnohonásobne viac za väznenie a starostlivosť o týchto páchateľov v porovnaní s hodnotou odcudzeného tovaru,“ skonštatovalo MS, prikláňajúce sa k nájdeniu „rozumného konsenzu a najmä dlhodobo udržateľného a racionálneho riešenia“.
Pripomenulo aj myšlienku úpravy priestupkového zákona o inštitút drobných obecných služieb, ktorý by mal riešiť najmä prípady nemajetných páchateľov týchto trestných činov. Podľa ministerstva sa zvažujú aj ďalšie návrhy.
Predseda združenia Jozef Božik označil situáciu za veľmi vážnu. S ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) chce preto otvoriť diskusiu o možnosti zníženia limitu výšky škody, ktorá bola novelou Trestného zákona zvýšená na 700 eur. „Rovnako chceme diskutovať o možnosti zaviesť princíp Trikrát a dosť, s tým, že ak sa páchateľ trikrát dopustí prečinu, drobnej krádeže, už by to nebolo o priestupku, ale bolo by to hodnotené ako trestný čin,“ vysvetlil.
„Ľudia sa prestávajú cítiť bezpečne. Nie preto, že by si polícia nerobila prácu, ale preto, že policajtov je málo a páchatelia sú čoraz drzejší s vedomím, že sa v prípade drobných krádeží dopúšťajú len priestupkov,“ zhodli sa starostovia i primátori členských obcí a miest ZMOS-u.
Zástupcovia jednotlivých miest a obcí na Slovensku upozornili, že počet príslušníkov štátnej poriadkovej polície je vo väčšine prípadov nižší o viac ako tretinu, niekde takmer o polovicu oproti tabuľkovým stavom. „My nekritizujeme štátnu políciu, robí čo môže, ale pri takom výraznom podstave je úplne samozrejmé, že policajti nestíhajú, nemôžu riešiť všetko,“ upozornil primátor mesta Krompachy Dárius Dubiňák. Primátorka Sliača Ľubica Balgová upozornila, že tento fakt v kombinácii s nastaveným limitom výšky škody pre trestný čin vedie aj k narastajúcej drzosti páchateľov. „Dôsledkom je, že ľudia už ani nenahlasujú takéto prípady, keďže vedia, že polícia príde často s veľkým oneskorením a ak bude páchateľ postihnutý, bude to len v priestupkovom konaní,“ dodala.
Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren otvorene hovorí o citeľnom znížení bezpečnosti a obrovskom náraste kriminality. „Súčasný stav pripomína 90-te roky, možno bez mafie organizovaného zločinu v uliciach, no s rovnakým nárastom pouličnej a drogovej kriminality,“ upozornil Chren, poukazujúc na to, že príjem z drobných krádeží páchatelia často používajú na kúpu drog.
Zástupcovia ZMOS-u pripomenuli tiež konsolidačné efekty, ktoré znížia i rozpočty samospráv, čo môže viesť i k zníženiu počtu príslušníkov mestských a obecných polícií. Primátor mesta Lipany Vladimír Jánošík v tejto súvislosti spomenul aj otázne pokračovanie hliadok Miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS), ktorá mala pozitívny efekt v prostredí marginalizovaných komunít. Projekt, ktorý doteraz využíval eurofondy si nevie predstaviť ako originálnu kompetenciu samospráv. „Tie mestá a obce na to jednoducho nemajú dostatok peňazí,“ varoval.