Poslanci tiež schválili novelu zákona o Ústavnom súde. Prináša viaceré zmeny týkajúce sa organizácie súdu, rovnako aj procedúry pred ním. Ruší sa napríklad požiadavka na pravidelnú obmenu všetkých senátov ÚS SR. Upúšťa sa i od kvalifikačnej podmienky päťročnej praxe pre funkciu súdneho poradcu.
„Zmeny a doplnenia zákona zabezpečia efektívnejšie konanie a rozhodovanie ústavného súdu a súčasne aj precizovanie právnej úpravy v tých častiach, ktorých výklad môže byť sporný, prípadne nejednoznačný,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti, ktoré úpravu predložilo.
Novela prináša i zmeny pri rozhodovaní v prípade konania o súlade právnych predpisov. Upúšťa sa od vyhlasovania v Zbierke zákonov SR nevyhovujúcich nálezov ÚS, ktoré nevyvolávajú zmenu právneho poriadku. Upúšťa sa i od ustanovovania právneho zástupcu ÚS v situácii, ak ho možno ustanoviť postupom podľa osobitného zákona.
Ďalšia zmena sa týka konania o ústavnej sťažnosti, v ktorom sa má zrušiť diferencovanie medzi nedostatkom právomoci ÚS na prerokovanie ústavnej sťažnosti a neprípustnosťou takejto sťažnosti. Ruší sa tiež potreba päťročnej praxe pre funkciu súdneho poradcu. „Cieľom je rozšíriť a spružniť možnosti získavania talentovaných a kvalitných právnikov na pozície súdnych poradcov aj z radov nadaných absolventov právnických fakúlt,“ priblížil rezort.
Poslanci odobrili tiež pozmeňujúci návrh. Rozširuje sa ním okruh subjektov oprávnených podať návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného alebo núdzového stavu. Po novom by tak takéto rozhodnutie mohol pred ÚS napadnúť i verejný ochranca práv. „Vyhlásenie výnimočného a núdzového stavu, ako aj ich priebeh je nevyhnutne spojený s obmedzujúcim zásahom do základných práv a slobôd. Keďže úlohou verejného ochrancu práv je chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci, rozšírenie jeho aktívnej legitimácie by významne posilnilo ochranu práv a slobôd obyvateľov SR v krízových situáciách,“ odôvodňuje sa v návrhu.
Novela má byť účinná od 1. decembra.
