Summit sa uskutoční vo štvrtok 23. októbra a podľa Fica potrvá minimálne do večerných hodín, možno až do piatka. Ešte pred jeho začiatkom sa dnes večer o 21:25 premiér stretne s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, s ktorým bude hovoriť o cenách energií a zákaze predaja áut so spaľovacím pohonom od roku 2035. „Nie je možné, aby sme odišli z Bruselu bez toho, aby bolo v záveroch niečo o cenách energií, podpore automobilového priemyslu a predovšetkým o emisných povolenkách. Môžem dnes konštatovať, že tento tlak sa podarilo naplniť a dostali sme do záverov úplne nový odsek 53, ktorý hovorí o tom, že Európska komisia musí veľmi tvrdo a rýchlo reagovať na ceny energií,“ uviedol Fico. Je to podľa neho výsledok tlaku Slovenska v súvislosti s podporou 19. sankčného balíka.
Čítajte viac Ustúpime od zákazu spaľovákov? Zelený sen EÚ sa rozpadá, Fico a Merz tlačia na zmenu plánu so zákazom benzínových motorov
Podľa predsedu vlády Fica nemôžeme fungovať tak, že naša elektrina v EÚ je násobne drahšia ako v USA či v Číne, pretože nie sme potom konkurencieschopní. „Ak teda budeme vidieť tie závery, ktoré sme presadili do záverov, ja si to ešte raz dnes prejdem večer, tak asi oznámim kancelárovi Merzovi, že súhlasíme s 19. balíkom, ktorý sa nás nedotýka, ale je to dobrý nástroj na vyjednávanie,“ dodal Fico. V otázke emisných povoleniek sa 19 krajín vrátane Slovenska obrátilo na Európsku komisiu ohľadom revízie alebo odkladu, pretože inak to bude znamenať veľký tlak na peňaženky domácností po roku 2027. „Európska únia je v prdeli, prepáčte za výraz. Máme obrovský vnútorný politický problém, máme ekonomický problém, ale mudrovať vieme,“ kritizoval Fico. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka na to reagoval tým, Slovensko Európskej únii nepomáha, práve naopak, ťahá ju dole v konkurencieschopnosti. „Nie je to tak, že keď je Európa v prdeli, tak Slovensko jej tiež nepomáha svojimi ukazovateľmi, ani svojou ekonomikou, ale práve naopak? Keď je Európa na tom zle, my sme na tom horšie,“ povedal predsedovi vlády.
Čítajte viac EÚ zatvára Rusku kohútiky: zákaz dovozu plynu a ropy má ukončiť éru desaťročia trvajúcej závislosti
Európska rada sa podľa Fica stretáva v tieni návrhu zorganizovať v Budapešti summit Putin – Trump. „Priznám sa, že nie som veľmi nadšený, že vôbec dávame nejaké návrhy o Ukrajine. Myslím si, že v tomto okamihu by bolo najsprávnejšie, keby sme sa vyhli všetkým tým typickým úvahám o Ukrajine a skôr podporili tento summit, pretože to, čo sa okolo tohto summitu deje potvrdzuje, že je veľa štátov, ktoré si želajú vojnu a nie mier,“ povedal na výbore Fico. Na zasadnutí preto otvorí otázku, či by nebolo vhodnejšie neprijímať závery k Ukrajine, ale len skonštatovať, že Európska únia v plnom rozsahu podporuje pripravovaný summit v Budapešti.
Čítajte viac Nechcem strácať čas: Trump sa vyjadril k odloženému stretnutiu s Putinom a pomenoval hlavný bod sporu
Šimečka na to reagoval, že nie je pravdou, že by si členské štáty EÚ želali vojnu, a zdôraznil, že stanovisko premiérov a aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského týkajúce sa summitu bolo jasne podporné. „Nie je to, pán premiér, náhodou tak, že je to práve ruský prezident Vladimir Putin, ktorý chce zmariť prímerie a odmieta zastaviť zabíjanie civilistov?“ spýtal sa Šimečka premiéra. Fico nesúhlasí s názorom, že Maďarsko by malo Putina zatknúť. „Je prvoradým cieľom pokračovať vo vojne a zatknúť Vladimira Putina, alebo chceme mier?“ spýtal sa. Beáta Jurík z PS mu oponovala, že Putin patrí do Haagu, nie do Budapešti. Poslankyňa nesúhlasí s tým, že Maďarsko vedome ignoruje medzinárodný zatykač vydaný na ruského prezidenta.
Čítajte viac Fico: Sú tu dôkazy o snahe prekaziť stretnutie Trumpa a Putina v Budapešti. Brusel vraj tlačí na zatykač
Diskusiu podľa premiéra vyvolá na summite otázka, čo so zmrazenými ruskými aktívami. „Nie sme jediní, ale je tu veľa členských krajín, ktoré poukazujú na veľmi komplikovaný právny rámec. Jedna vec je použiť tieto zdroje na pôžičku pre Ukrajinu, na druhej strane vyplývajú z toho obrovské riziká,“ konštatoval Fico. Čo sa týka zbraní pre Ukrajinu, premiér zopakoval, že zbrane Slovensko predáva na komerčnej báze. „Nepredáme my, predá niekto iný. Ale zadarmo nebudeme dávať ani zbrane, ani náboje. Balík, ktorý išiel na Ukrajinu, je humanitárny. Ak niekto považuje Boženu za zbraň, tak nech ju považuje, ale pre nás je to humanitárne, pretože je určená na odmínovanie,“ hovorí Fico. Zároveň dodal, že Ukrajinci požiadali aj o univerzálne dokončovacie stroje, ktoré sú dôležité na odstraňovanie spadnutých budov a prekážok, ako aj ďalšie zariadenia, pričom aj prezident Zelenský ocenil pomoc Slovenska. „V tomto duchu chceme pokračovať, pretože vieme, že zima bude pre Ukrajinu náročná,“ doplnil premiér.
Fico bude na summite zastupovať maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý ho o to požiadal. Zároveň za neho prednesie stanovisko Maďarska, ktoré nesúhlasí s časťou záverov týkajúcich sa Ukrajiny. Slovensko tieto závery podľa Fica nijako „špeciálne nevyrušujú“.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v pondelok vyjadrila presvedčenie, že 19. balík sankcií proti Rusku bude schválený tento týždeň práve na schôdzke lídrov krajín európskeho bloku. Na schválenie sankčných balíčkov je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov EÚ.
Čítajte viac Politico: Viac zbraní, peňazí, sankcií aspoň na 2-3 roky. Európania chcú posilniť Zelenského, kým nebude neskoro
Rakúsko minulý týždeň oznámilo, že nakoniec tiež podporí protiruské sankcie. Viedeň pôvodne so všetkými navrhovanými sankciami súhlasila, chcela ale do balíka navyše zahrnúť ďalšie opatrenia vedúce k zrušeniu sankcií na aktíva spojené s ruským oligarchom Olegom Deripaskom. Tým by mohla byť odškodnená rakúska banka Raiffeisen Bank International za pokutu, ktorú má zaplatiť v Rusku.
Slovensko spočiatku blokovalo už schválenie 18. balíka protiruských sankcií EÚ, lebo požadovalo záruky ohľadom dodávok plynu. V tejto záležitosti potom Bratislava podľa dostupných informácií dostala list od Európskej komisie. Únioví ministri energetiky tento týždeň v pondelok podporili návrh na postupné ukončenie dovozu plynu z Ruska do EÚ, pričom úplný zákaz by mal platiť od 1. januára 2028. Na presadenie návrhu stačila kvalifikovaná väčšina, bolo tak možné prehlasovať Slovensko aj Maďarsko.
