V súčasnosti existujú medzi slovenskými školami obrovské rozdiely v digitálnom vybavení, ktoré vznikli za roky, keď si školy realizovali svoje potreby „ako kto vedel“. Súčasťou Plánu obnovy a odolnosti je preto projekt DigiEdu, ktorý má za cieľ túto digitálnu priepasť znížiť.
Podprojekt DigiNet sa sústredí priamo na modernú komunikačnú infraštruktúru. „Cieľom je, aby sme školy vybavili rovankou modernou komunikačnou infraštruktúrou, aby každá škola mala 100-percentné pokrytie Wi-Fi signálom, tam, kde to samozrejme dáva význam," vysvetľuje Peter Sakala.
Okrem pokrytia má každá učebňa disponovať minimálne dvoma internetovými zásuvkami. Dôležitým aspektom je aj bezpečnostný dohľad a manažment výkonu siete. To má riaditeľom škôl umožniť efektívne riadenie a plánovanie: „…aby sme my veľmi adresne vedeli povedať, kto na tej sieti robí šarapatu, kto sa ako správa. Tiež na čo je sieť využívaná, aby sme si vedeli odpovedať základné otázky, či potrebujeme rýchlejší internet. Aby riaditeľ školy vedel, ako internet jeho študenti používajú, a ak tam niekto robí nejakú neplechu, kto to je." K tomu je budovaný aj národný centrálny uzol, ktorý bude dátovú prevádzku z viac ako 3000 škôl zabezpečovať cez jedno centrálne miesto.
Čo raz cloud zhltol, to tam zostane navždy
Na konferencii Peter Sakala upozornil aj na mýty spojené s mazaním dát: „Zásadná premisa, ktorú by si asi každý jeden z nás mal uvedomiť, je, že čo raz cloud zhltol, to tam zostane navždy."
Ani vymazanie správy v četovacej aplikácii neznamená skutočné odstránenie: „To, že to vymažem, len znamená, že som odstránil príznak zobrazovania. Ale tá správa stále existuje a v tom cloude zostane navždy." Upozornil aj na riziká pri písaní e-mailov: „Čokoľvek, čo napíšem, ani nemusím nutne uložiť, ale už môže byť v cloude zaznamenané."
Deti a technológie: Nie sme zrelí?
V diskusii o vzťahu detí a technológií Peter Sakala zdôrazňuje individuálny prístup. Hoci on sám sa inšpiruje opatrnosťou osobností ako Steve Jobs, presné vekové hranice by mal určovať niekto iný. „Hovoriť o presných vekových rozmedziach prislúcha skôr psychológom alebo špecializovaným pedagógom. Mali by sme podľa mňa veľmi citlivo pristupovať k tomu, čo deťom umožníme, čo je ešte zdravé, čo nie je zdravé.*"
Deti majú v oblasti technológií evidentný náskok – pred rodičmi aj učiteľmi. „Ďaleko rýchlejšie sa učia, ale majú aj väčší záujem a motiváciu. My napríklad vieme, že interakcií s AI majú deti zhruba 10-násobne viac ako rodičia a je to priepastný rozdiel."
Dôvera, nie doháňanie náskoku
Namiesto snahy o zvládnutie všetkých technológií rodičmi Sakala zdôrazňuje kľúčovú úlohu rodiny a dôveru. „Buďme otvorení vo všetkom." Je dôležité, aby dieťa nemalo strach priznať sa k chybe. „Tak ako sa prizná k prvej cigarete, by sa malo vedieť priznať aj k tomu, že podvádzalo a domáce úlohy zaň urobila umelá inteligencia alebo akúkoľvek iná technológia."
Podľa neho je najdôležitejšie, aby deti v rodičoch videli oporu a dôveru. „Aby rodičov vnímali ako niekoho, kto ich nesúdi, kto ich bezvýhradne miluje a chce im pomáhať."
Digitálna gramotnosť na školách
Odpoveď na otázku, či by digitálna gramotnosť mala byť vyučovacím predmetom na školách, je podľa Petra Sakalu jednoznačná. „Celkom určite je digitálna gramotnosť niečo, bez čoho deti a ani my nemôžeme ďalej fungovať."
Považuje ju za absolútne žiaducu a odporúča s ňou začať veľmi skoro: „Pokojne od prvého ročníka." Ide o postupné osvojovanie si základov. „Nehovorím, že okolo digitalizácie a práce s IT by sa mal točiť celý ich svet, ale myslím si, že je to niečo, s čím je dobré začať už v rannom veku," uzatvára Peter Sakala.