Medveďmi sa vláda zaoberala ešte v apríli a schválila dva zásadné body. Po prvé, na väčšine územia vyhlásila mimoriadnu situáciu, a po druhé, rozhodla, že môže byť usmrtených 350 jedincov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) na základe uznesenia umožnilo odlov vyše 270 kusov.
„Z toho poľovníci na základe výnimky zo zákona odlovili už viac ako 100 problémových medveďov a zásahové tímy vyše 80 konkrétnych jedincov medveďa hnedého. Uhynutých jedincov evidujeme v aktuálnom roku celkovo 31,“ spresnil tlačový odbor MŽP. Zo slovenskej prírody tak tento rok zmizlo už viac ako 210 medveďov. Údaj nie je konečný, keďže do konca roka zostávajú viac ako dva mesiace a časť povoleniek na odstrel ešte nebola použitá. V priebehu dvoch mesiacov tak môžu byť usmernených ďalších 170 šeliem.
Kým súčasné vedenie úradu vydáva povolenia ako na bežiacom páse, svojich predchodcov kritizuje, že výnimky nevydávalo. Rezort Tomáša Tarabu (nom. SNS) sa chváli, že pod jeho vedením odmietol „aktivistickú ideológiu“ bývalých garnitúr a povýšil ochranu ľudského života nad ochranu živočícha – aj keď chráneného.
Ak sa pozrieme na dáta od začiatku milénia, odstrel medveďa v aktuálnom roku je rekordný. Druhý najvyšší za uplynulé štvrťstoročie nastal vlani, keď usmrtili a uhynulo 93 zvierat. „Na porovnanie, vo Švédsku len v tomto roku odlovili vyše 480 medveďov,“ argumentuje rezort. Škandinávska krajina má však asi desaťkrát väčšie územie ako Slovensko, odlišný je aj spôsob monitoringu zvierat.
Útoky na človeka neklesajú
I keď sú odstrely najvyššie za posledných 25 rokov, útokov lesného dravca neubúda. Práve naopak. „V roku 2025 eviduje envirorezort celkovo 19 útokov medveďa hnedého na človeka, pričom bolo 16 ľudí zranených a jeden človek bol usmrtený v dôsledku útoku medveďa hnedého,“ priblížil. K jednému z posledných stretnutí došlo zhruba pred mesiacom na Liptove, keď medvedicu s dvoma mladými prilákali do sadu dozrievajúce slivky a jablká.
Čítajte viac Medvedica pri Jakubovanoch zaútočila na človeka
Rezort životného prostredia si napriek tomu, že napadnutia šelmou neklesajú, stojí za svojím a odvoláva sa na historickú skúsenosť. Argumentuje štatistikami z 80. rokov, ktoré podľa neho potvrdzujú, že v období, keď sa v bývalom Československu lovilo historicky najviac medveďov, napadnutia klesli v nasledujúcich rokoch.
„Preto robiť závery dnes, keď začal štát konečne využívať efektívny nástroj na elimináciu problémových medveďov, je predčasné. Konkrétne výsledky sa dostavia v najbližších rokoch,“ uviedol. Prvé účinky vraj už pociťujú samosprávy v Podpoľaní a na Liptove.
Koľko je u nás medveďov
Na Slovensku sa vedie dlhodobý spor o počte medveďov. Kým štúdia Štátnej ochrany prírody a Karlovej univerzity v Prahe odhadovala populáciu na 1 056 jedincov, poľovníci a lesníci hovoria takmer o dvojnásobnom počte. „Táto štúdia (prvá menovaná, pozn. red.) bola založená na vzorkách zbieraných v rokoch 2019 až 2021, a teda aj uvedená početnosť zodpovedá tomuto obdobiu, pričom je možné predpokladať ďalší nárast populácie za ostatné obdobie,“ vysvetľuje envirorezort.
Údaje spochybnili vedci z Technickej univerzity vo Zvolene či lesníci z Národného lesníckeho centra, ktorí spolu s poľovníkmi prišli s vlastnými počtami na úrovni 2 500 až 3 200 medveďov. Prikláňa sa k nim aj Tarabovo ministerstvo. Pre nedostatočné vzorkovanie nebolo podľa neho možné urobiť odhad početnosti medveďa pre celé Slovensko, ale len vo vybraných územiach.
Aktualizované údaje o tom, koľko medveďov sa odhadom pohybuje v našich lesoch, má priniesť nová štúdia. Monitoring spustila v auguste Štátna ochrana prírody a rovnako bude postavená na genetickej analýze trusu a srsti zvierat.
Zvýšené počty pociťuje aj poľovník z Liptova, s ktorým sa Pravda zhovárala a prial si zostať v anonymite. „Keď pred rokmi zbadal poľovník stopu medveďa, kričal, chlapi, stopu máme, teraz keď idú do revíru a nevidia ho, pýtajú sa, čo sa stalo,“ opísal. Medveď podľa jeho slov patrí do prírody, no podotýka, že sa premnožili aj diviaky a vysoká zver. „Každý má pravdu, aj poľovníci, aj ochranári – treba ich chrániť v tom prostredí, kde majú byť, ale odtiaľ potiaľ,“ myslí si.
Zmenili sa aj návyky zvierat. Vidí za tým nielen dostupnú repu či kukuricu, ale aj oziminy nasadené pod lesmi, kde sa medvede môžu pásť a do brlohov nemajú dôvod zaliezť. „Ľahne si do hocijakej väčšej jamy pod skalou. Zasvieti tam slnko a je po spánku. Je ich naozaj veľa, tak to je, bohužiaľ,“ povedal. Odráža sa to aj na počte mláďat. Kým pred 30 rokmi medvedice podľa jeho slov rodili jedno, výnimočne dve medvieďatá, dnes má každá druhá tri. A to len z toho dôvodu, že „majú čo žrať“.
Kedysi kráľovská skúška
Keď sa pýtame ochranára Erika Baláža z iniciatívy My sme les a poľovníka z Liptova, prečo je medveď jednou z najlákavejších trofejí, odpovedajú takmer zhodne. „Najväčšia trofej pre poľovníka? Tá, ktorú ešte nestrelil,“ hovorí Lipták. „Ak by sme si to mali premietnuť na financie, tak je to určite medveď, za neho dostanete najviac,“ doplnil. Keď sa s ním zhovárame neskôr, doplní, že pre mnohých poľovníkov je najväčšou trofejou rys.
Ani podľa ekológa sa najväčšia trofej nedá jednoznačne určiť. „Ten, kto má uloveného medveďa, možno najviac túži po vlkovi. Môže to byť teda individuálne. Všeobecne ale medzi najžiadanejšie trofeje patria veľké šelmy, a potom kapitálne jelene, to znamená tie s najväčším parožím,“ vymenoval.
Kým v minulosti sa poľovačka na medveďa považovala za „kráľovskú skúšku“, ktorá symbolizovala odvahu, v súčasnosti to už neplatí. Baláž hovorí, že kedysi bol lov umožnený len takzvaným hosťom, ktorí dokázali zaplatiť. Radový „muž lesa“ šancu nedostal, čo dnes už neplatí.
Foto: RADOVAN HALUZA
„Nepovedal by som ani, že ide o skúšku zdatnosti. To možno platilo v dávnejších časoch, keď bolo umenie medveďa nájsť a uloviť. Dnes sa medvede lovia pomerne ľahko, na vnadiskách, prípadne blízko kukuričných polí. Poľovník sa dovezie k posedu autom a tam už len čaká. Z lovu akoby sa vytratil ten dramatický príbeh,“ opísal ochranár.
Odstrel medveďa nepovažuje za skúšku odvahy ani Lipták. Ak je udelená „povolenka na medveďa“, rozkŕmi sa na viacerých miestach a nainštalujú sa fotopasce. Popritom sa zisťuje, ktoré miesta navštevujú jedince a aká je zhruba ich hmotnosť. Ak medveď prichádza pravidelne, záujemca si sadne na posed, počká na správnu hodinu a strieľa. „Starí poľovníci museli chodiť a sliediť na medvede, novodobí prídu do hory streliť a všetko už majú pripravené,“ hovorí o rozdieloch.
Lov je náročnejší
Na rozdiel od poľovačky na vysokú je tá na medvede komplikovanejšia z viacerých dôvodov. „Je ich podstatne menej ako jeleňov. Deväťdesiat percent medveďov v našom rajóne chodí iba v noci, jeleňa stretnete aj cez deň a viete si ho privábiť, či už vábničkou, alebo rujnicou. Pri medveďovi to takto nefunguje. Prilákate ho len na sladkú repu, pečivo alebo vnútornosti. Je v tom veľký rozdiel,“ vysvetlil Lipták.
Baláž sa domnieva, že aj keď je dosť kukuričných polí, medveď je stále vzácnejší ako jeleň a treba lepšie poznať miesta, kde sa vyskytuje. Navyše, pri love je aj väčšie riziko napadnutia. Kým postrelený jeleň zvyčajne nie je nebezpečný, o medveďovi to podľa ochranára neplatí. Ak totiž zranený utečie, môže niekoho napadnúť, prípadne aj priamo lovca, ktorý sa ho následne snaží nájsť. Poľovník preto musí mať istotu, že výstrel bude presný.
„Kým medveďov sa okrem posledných dvoch rokov lovia desiatky ročne, jeleňov sa lovia tisíce, poľovníkov je na Slovensku niekoľko desaťtisíc. Takže tá vzácnosť je štatistická záležitosť. Ak by sa u nás lovilo povedzme 50 medveďov ročne, tak sa rad nikdy nedostane na každého poľovníka. Je to jeden z dôvodov, prečo sa usilujú o čo najvyšší lov,“ myslí si ochranár.
Koľko zaplatíte za poľovačku?
Iniciatíva My sme les upozornila koncom septembra, že štátne Lesy SR údajne spustili poplatkový lov medveďov a envirorezort schválil podniku výnimku na odstrel 25 jedincov. „Stačí prísť, zaplatiť a môžete si na chráneného medveďa zastrieľať,“ uverejnila a pripomenula, že štátny tajomník Filip Kuffa už v máji pripustil odstrel pre takzvaných hostí poľovných združení.
Ako potvrdila pre Pravdu hovorkyňa podniku Laura Tettingerová, Lesy SR umožnili tento rok poplatkový lov medveďa v obmedzenom množstve. Rozhodnutie vydalo ministerstvo ešte 29. júla 2025 a povoľuje usmrtenie 25 jedincov v oblastiach okresov Detva, Dúbravy, Hriňová a Očová v rámci poľovného revíru CHPO Poľana, kde bola vyhlásená mimoriadna situácia. Zásahy sú podľa nej povolené len v takzvaných buffer zónach.
Ako vysvetlila, ide o pásma pri obciach a usadlostiach, kde dochádza k častým stretnutiam obyvateľov s medveďmi a kde boli evidované opakované útoky na majetok a poľnohospodárske kultúry. „Tieto zásahy sa nevykonávajú v jadrových zónach CHKO, ale len na okrajoch sídiel, kde tieto jedince predstavujú bezpečnostné riziko,“ doplnila.
Ak sa však pozrieme do aktuálneho "Cenníka pre lov zveri v poľovníckej sezóne 2025/2026, medveďa v ňom nenachádzame. Poslednú zmienku sme našli v cenníkoch z roku 2019/2020. Sumy sa rôznili. Pri jeleňoch sa napríklad bodujú parohy, v prípade medveďa sa cena odvíjala od hmotnosti. Odstrelový poplatok za stokilového medveďa bol v tom čase 4 800 eur, za zviera do 80 kilogramov sa platilo 2 600 eur. Prirátať treba aj sumu za sprievod hosťa.
Za koľko si teda môžeme dnes streliť medveďa? „Výška poplatku závisí od hmotnosti jedinca a štandardne sa pohybuje od 2 400 do 10 000 eur. Finančná úhrada je zákonným a transparentným mechanizmom, ktorý okrem pokrytia nákladov prispieva k hospodárnemu nakladaniu so zverenou zverou ako majetkom štátu,“ spresnila hovorkyňa. Poplatkoví poľovníci podľa jej slov konajú pod odborným dohľadom.
Ako podotkol ochranár, k poplatkovému odstrelu môže teoreticky dochádzať aj mimo štátnych revírov. Napríklad vtedy, ak súkromné poľovné združenie, ktoré si prenajalo pozemok od štátu, dostalo povolenie na lov. „Ak tam dôjde k poplatkovému odstrelu, vy to ani nemusíte vidieť na webovej stránke štátnych lesov,“ podotkol ochranár. Poľovník z Liptova poznamenal, že štát má z toho peniaze aj tak.
Čítajte viac Medveď na cibuľke či radšej guláš? Štát chce zásobovať reštaurácie mäsom odstrelených šeliem
Najlepšie kúsky
Spolu s masívnymi povoleniami na odstrel je tak dostupnejšie aj medvedie mäso, keďže sa jeho predaj zlegalizoval. „Ministerstvo v roku 2025 udelilo 28 výnimiek pre rôzne subjekty, či už poľovné združenia, Technickú univerzitu vo Zvolene alebo správy národných parkov,“ ozrejmil envirorezort.
Každá ulovená zver by mala byť obhliadnutá vyškolenou osobou a pred konzumáciou je mäso potrebné najskôr veterinárne vyšetriť na prítomnosť trichinelózy, teda lariev svalovca. „Medvedie mäso je rovnako vhodné na konzumáciu ako každé iné mäso z voľne žijúcej zveri,“ uviedol pre Pravdu hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák. „Na akúkoľvek kuchynskú či údenársku úpravu,“ doplnil.
Keď sa pýtame poľovníka na časti medvedieho tela, ktoré sa považujú za najvzácnejšie, začne ich menovať v poradí. „Hlava, lebka, koža, pazúry. Mäso je úplne na konci,“ priblížil. Zužitkovať je však možné celé zviera „Do tla všetko. Na guláš, medailóniky, paštéty, čo si len viete predstaviť,“ zhrnul.
Ako jedlo sú podľa Baláža najviac cenené medvedie laby. Ako trofej sa zase používa najmä medvedia lebka, potom srsť a v tom spočíva aj problém. „Medvede majú totiž dobrú srsť v jeseni a nie napríklad v lete. Poľovníci chcú preto medvede loviť v jeseni, aj keď často spôsobujú problémy v lete. Ak má ale odstrel plniť svoju funkciu, tak by mal smerovať na problémové jedince a v čase, keď spôsobujú problémy. Nemalo by sa čakať na jeseň, keď má medveď dobrú srsť, a potom odstreliť úplne iné zviera, ako to, ktoré spôsobuje problémy,“ podotkol.
Čítajte viac Zoológ Kalaš: Medveď, ktorý útočil v Liptovskom Mikuláši, tam neprišiel dobrovoľne
Keď sa poľovníka pýtame na čierny trh, vraj nie sme ďaleko od pravdy. „Je to tvrdá realita, ale nikto vám to neprizná,“ hovorí. „Hlava, lebka, koža, pazúry. Je to cenené presne tak, ako som vám to povedal,“ zopakoval. Ak sa dá vypreparovať hlava, lebku je možné speňažiť separátne.
Spoločenská hodnota medveďa hnedého je 5 000 eur. Cena odstreleného zvieraťa sa podľa Baláža môže na čiernom trhu pohybovať v závislosti od veľkosti takisto v tisícoch. „Najdrahšie sú kapitálne samce. Tie by sa ale z pohľadu ochrany prírody mali loviť len výnimočne, pretože ony regulujú počet ostatných medveďov, tým že lovia a dokonca zožerú mladé samce alebo medvieďatá,“ dodal.
