„Krízová situácia môže viesť k tomu, že spoločnosť nebude fungovať tak, ako sme zvyknutí,“ píše sa v jej úvode. Printovú verziu ešte nemá doma každý, štát ju priebežne distribuuje cez okresné úrady, klientske centrá a školy. „Prvý náklad 200-tisíc kusov stál 56-tisíc eur. V súčasnosti sa zvažujú možnosti ďalšej distribúcie,“ priblížil Pravde tlačový odbor rezortu. Pozreli sme si teda jej obsah na webe ministerstva v digitálnej podobe.
Aké zásoby mať doma
Keďže počas krízy môže dôjsť k nedostatku potravín, liekov, ale aj výpadkom mobilnej siete a internetu, pripravenosť pomôže vyrovnať sa so situáciou efektívnejšie. Navyše, pomoc najskôr dostanú tí, ktorí ju nevyhnutne potrebujú. Časť populácie by tak mala byť pripravená poradiť si sama. „Najdôležitejšie je, aby ste mali vodu, jedlo, teplo, lieky a boli ste schopní získať informácie od príslušných úradov a médií. Musíte byť tiež schopní nadviazať kontakt s príbuznými,“ uvádza sa v návode.
Mali by ste mať tri až päť litrov vody „na hlavu“ na deň a ďalšiu skladovať vo vyčistených fľašiach, kanistroch alebo ju zamraziť. Jedlo by malo mať dostatok kalórií a najskôr spotrebovať to z chladničky.
Medzi radami, ako udržať teplo, je obliecť sa vo vrstvách, zhromaždiť sa v jednej miestnosti, utesniť okná a používať alternatívne zdroje vykurovania ako kachle na drevo, krb alebo sviečky. Ak dôjde k dlhodobému výpadku prúdu, takzvanému blackoutu, navrhuje sa pripraviť si náhradné zariadenia na varenie, osvetlenie či zabezpečiť hotovosť vo výške dvojnásobku týždenných denných nákupov.
Brožúra ponúka aj konkrétny zoznam toho, čo mať doma pripravené. Medzi trvanlivými potravinami sú obilniny, cestoviny, ryža, kuskus, instantná zemiaková kaša či sušené mlieko a tortily. Zo zeleniny je v zozname mrkva, kapusta a zemiaky. Odporúčajú sa jedlá s vysokým obsahom bielkovín a tukov ako sušené mäso, cícer, syr v tube, arašidové maslo, sušené paradajky či pesto. Z vecí, ktoré sa zjesť nedajú, sú to napríklad hrubé ponožky, náhradné topánky, čelovka, ale aj toaletný papier a vrecia do koša.
Čo mať v evakuačnom batohu
Druhá časť pripravuje ľudí na možnosť evakuácie pri povodniach či veterných smrštiach. Ešte pred tým, ako vôbec k odsunu dôjde, je podľa príručky dobré poznať evakuačné trasy v okolí domova a mať pripravenú batožinu. Vysvetlenie, čo presne znamená pojem evakuačná trasa sme sa však nedočítali.
Priamo v návode sa uvádza, že evakuačná batožina nesmie presiahnuť 25 kilogramov u dospelého a 15 kíl u dieťaťa. Príručná bagáž môže mať do päť kíl. V staršej publikácii o civilnej ochrane, ktorú sme našli na webe obce Zálesie v okrese Senec, sa prekvapivo uvádza, že hmotnosť nesmie presiahnuť u dospelých 50 a u detí 25 kíl na osobu.
Čo si zabaliť
- Osobné doklady (urobiť si do mobilu fotky najdôležitejších
dokladov – občiansky, kartička poistenca a pod.), peniaze, platobné karty,
- lieky a nevyhnutné zdravotnícke pomôcky,
- základné potraviny a pitnú vodu na 2 až 3 dni,
- predmety osobnej hygieny,
- vreckovú lampu,
- prikrývku alebo spací vak,
- náhradnú osobnú bielizeň, náhradný odev, náhradnú obuv
a nepremokavý plášť,
- pribaliť môžete aj šperky a menšie cenné predmety.
V tretej časti popisuje jednotlivé mimoriadne udalosti ako zosuvy pôdy, únik rádioaktívnych, biologických či chemických látok, dokonca aj bombový útok. Publikácia nie je dokonalým kľúčom, ako zvládnuť krízy. Spomína sa to aj priamo na jej stránkach – slúžiť len ako informačný materiál pre zlepšenie pripravenosti. Užitočné by však bolo, keby obsahovala napríklad informáciu, ako rozoznať zvuk dronu, a čo robiť, ak sa ocitne nad vašim domom, ako sa to nedávno stalo v Poľsku, alebo, ako a kedy používať v kríze mobilný telefón.
Pri jej kreovaní sa však autori inšpirovali v Česku a severských štátoch. Pozreli sme sa teda, ako chystajú ľudí na nepriaznivé scenáre za našimi hranicami. Kým slovenská príručka má dovedna 32 strán, česká 20 a poľská 54.
Čo radia Poliaci
Poľská príručka je najobsiahlejšia. Na prvých stranách sa píše, že hrozby, ktorým štát čelí sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, čím evidentne naráža na ruskú agresiu na Ukrajine. „Dezinformácie, kybernetické útoky, hybridné hrozby, nepriateľské narušenie a sabotáže sa používajú na destabilizáciu krajiny,“ uvádza sa v nej.
Vysvetľuje, aké úlohy majú starostovia, armáda, polícia, komunity a napokon aj občania. Zároveň sa v nej hovorí o vojenských zálohách, a kde sa prihlásiť na výcvik. V časti, ako pripraviť seba a blízkych, sa dokonca píše o pravidelnom darovaní krvi, vakcinácii či zdravom stravovaní a ochrane duševného zdravia, vďaka ktorým sa krízy lepšie zvládajú. Strany poľskej brožúry s ilustráciami slúžia na názorné zobrazenie, napríklad, ako si doma označiť ventily s prívodom plynu či vody.
V rámci lekárničky Poliaci navrhujú konkrétne druhy liekov a pomôcok, ktoré mať doma. „Lekárnička: pravidelne používané lieky, analgetiká, protizápalové lieky, lieky proti nevoľnosti, lieky proti hnačke, gáza, obväzy, obväz na popáleniny, jednorazové rukavice, antiseptiká, škrtidlo, teplomer a nožnice, masky FFP3, termodeka,“ menujú Poliaci. V slovenskom origináli sa odporúča zásoba nevyhnutných liekov, ktoré človek bežne používa, spolu so základnými liekmi na zníženie teploty a bolesti.
Okrem vody naši severní susedia radia zabaliť si do evakuačného batoha tablety na čistenie vody, tlačené mapy, vysielačky, ale aj USB nosiče s kópiami osobných dokumentov.
Okrem kríz spôsobených klimatickými zmenami popisuje ich manuál, ako sa správať na preplnených miestach alebo vtedy, keď vám niekto ponúka jednoduchý spôsob, ako si zarobiť peniaze, či v prípade, ak si dronom filmuje letisko. Poliaci nájdu v príručke, kde hľadať informácie o krytoch civilnej ochrany, no aj postup, ako poskytnúť prvú pomoc.
Na webe poľskej vlády nachádzame ešte jednu príručku z roku 2022, ktorá je ešte špecifickejšia a viac zameraná na to, čo robiť počas vojny.
Čo odporúčajú Česi
Kým poľskú príručku sme si mohli prečítať nielen v poľštine a angličtine, Česi mysleli aj na Ukrajincov a plánujú prevedenie v znakovom jazyku.
Slovenský sprievodca je zatiaľ len v štátnom jazyku v textovom prevedení a na webe ministerstva je možné si vypočuť audioverziu. „Brožúra bude v krátkom čase preložená do angličtiny, maďarčiny a rusínčiny,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo vnútra.
Na rozdiel od susedov, u nás chýba aj video formát s titulkami. Česká republika má všetky informácie ku krízovým situáciám spolu s príručkami na samostatne zriadenej webovej stránke 72 hodin. Hoci je česká verzia najtenšia, rozšírené informácie ľudia nájdu práve tu.
Na Slovensku sa v blízkej budúcnosti nič podobné neplánuje. „V súčasnosti sú všetky informácie dostupné na samostatnej podstránke ministerstva vnútra, do budúcna nie je vylúčená ani samostatná webová stránka, avšak našim zámerom je nerozptyľovať informácie, ktoré sú pre občanov dôležité. K dispozícii je aj zvuková verzia brožúry a v pláne sú aj ďalšie verzie, ktoré budú zamerané na špecifické ohrozené skupiny obyvateľstva,“ spresnilo tlačové oddelenie.
Kým slovenský dokument odporúča mať „plán, ako sa vysporiadať s návštevami toalety“, ak nepotečie voda, český manuál popisuje konkrétne riešenie. „Keď je toaleta nefunkčná, vložíme do záchodovej misy odpadkové vrece a do nej dáme toaletný papier, noviny alebo podstielku pre mačky. Po použití vrece starostlivo zaviažeme, vložíme ho do ďalších dvoch vriec a vyhodíme do bežného odpadu,“ opisuje.
Česi radia si do evakuačného batohu zbaliť napríklad aj príbor, hrnček, misku, pršiplášť, uterák či dezinfekciu. Zo stránky sa dajú stiahnuť aj praktické kontrolné zoznamy, v ktorých si možno odškrtnúť, či máte všetky potrebné veci pripravené.
„Keš“ je kráľom
Záchranný balíček pre ľudí v prípady vojny alebo katastrof na prvých 72 hodín, ktoré bývajú najnáročnejšie, pripravila ešte začiatkom roka Európska komisia. V jednom z propagačných videí si európska komisárka pre civilnú ochranu Hadja Lahbiová radí zbaliť okuliare, doklady vo vodotesnom obale, baterku, zápalky alebo zapaľovač. Do svojej kabelky si ďalej balí vodu, švajčiarsky nožík, lieky, jedlo.
„Samozrejme, aj „keš“. Uprostred krízy je hotovosť kráľom a vaša platobná karta sa môže stať len kúskom plastu,“ odporúča. Do bezodnej kabelky si ešte ukladá nabíjačku s powerbankou, hracie karty a rádio. „Toto je všetko, čo potrebujete na prežitie počas prvých 72 hodín krízy,“ dodáva.
Čo by si zbalili poslanci?
Či vedia, čo si treba zbaliť do evakuačného batohu sme sa boli spýtať zákonodarcov v parlamente. „Veci, ktoré sú najdôležitejšie, a potom aj veci, ktoré sú dôležité osobne pre mňa,“ odpovedal stručne poslanec PS Jaroslav Spišiak. Vydanie manuálu považuje za pozitívny krok a myslí si, že je dôležité, aby si ho prečítal každý. „Samozrejme, tá príručka je len teoretická, nie je koncipovaná na základe nejakej už zažitej praxe. Dá sa stále dopĺňať podľa vývoja situácie. Nie je to dogma, ale nástrel, ktorý je na začiatok dobrý,“ podotkol.
„Neviem, ale som vďačná, že polícia a ministerstvo vnútra tento fenomén registruje. Budem sa snažiť načerpať informácie,“ odpovedala Spišiakova kolegyňa z PS poslankyňa Irena Bihariová.
Brožúru si ešte nestihol naštudovať ani poslanec Hnutia Slovensko Gábor Grendel. „Asi prvé veci, ktoré by mi napadli, by boli jednak na ošetrenie v prípade zranení, vodu na pitie a základné potraviny,“ vymenoval.
Najlepšie by sa vedel zbaliť saskár Juraj Krúpa. „Zbalíte si vodu, trvanlivú stravu, potreby, ktoré potrebujete, ako náradie, nožík, baterku, rádio na baterky, čiže veci, ktoré by ste potrebovali v situáciách, keď nepôjde voda a bude všetko vypnuté,“ odpovedal.
Krúpa víta vznik manuálu, no pýta sa, či spĺňa všetky náležitosti, ktoré by mal mať, najmä keď Slovensko má podľa jeho slov zastaraný krízový manažment. „Keď sa pozrieme na príručky v Škandinávii, jasne pomenúvajú, aké sú hrozby, odkiaľ prichádzajú, a čo všetko môžu spôsobiť,“ podotkol.
Krízový sprievodca podľa neho obsahuje len informácie všeobecného charakteru. Obáva sa preto jej dôveryhodnosti u obyvateľov. Súvisí to podľa neho aj s politikou súčasnej vlády, ktorá hovorí, že vďaka dobrým vzťahom so všetkými krajinami Slovensku nič nehrozí, no zároveň štát vydá inštrukcie, ako sa pripraviť na krízu a ozbrojený konflikt.
Poslanec SaS podotkol, že štát nemá nielen kryty, ale napríklad ani mobilné notifikácie. Myslí si, že v manuáli by mali byť aj konkrétne odkazy na miesta stretávania v prípade evakuácie či samotné evakuačné trasy. „Vydali sme papier, že zbaľte si ruksak s konzervou, vodou a to je všetko, čo tam je,“ zhrnul.
