Až 52 % ľudí drží svoje úspory na bežných bankových účtoch, kde sa ich hodnota podľa spoločnosti v čase nezvyšuje. Ďalších 39 % využíva k zhodnoteniu svojich financií sporiace účty a menej ako štvrtina Slovákov dáva peniaze do investícií.
„Úspory Slovákov sú relatívne nízke a navyše postupom času strácajú na hodnote, pretože ich väčšina leží na produktoch s minimálnym zhodnotením. K zhodnoteniu úspor a budovaniu finančnej nezávislosti môžu napomôcť rôzne spôsoby finančného plánovania vrátane pravidelného investovania. Pozitívnym signálom je, že viac ako polovica ľudí už uvádza, že sa o investície aspoň do istej miery zaujíma,“ uviedol Miroslav Ovčarik zo slovenskej pobočky spoločnosti.
Záujem o investovanie postupne rastie, no aj napriek tomu až 76 % neinvestuje vôbec. Aktívne sa tomu venuje približne štvrtina ľudí, a to najmä muži, osoby s vyšším vzdelaním a obyvatelia väčších slovenských miest. Najčastejšie sú využívané na investovanie podielové fondy, ETF fondy a kryptomeny. Z prieskumu vyplynulo, že viac ako polovica Slovákov by k dosiahnutiu finančnej nezávislosti privítala vyšší príjem z práce alebo podnikania. Kým mladšie generácie sa zaujímajú o nové digitálne nástroje a investičné aplikácie, tie staršie zase viac dôverujú tradičným bankovým produktom.
Čítajte viac Zmrazenie platov aj prepúšťanie. Najtvrdšie šetrenie štátu za posledné roky dopadne na úradníkov, ktoré úrady zaniknú?
Najčastejším dôvodom, prečo Slováci ešte nezačali investovať je, že nemajú dostatok voľných finančných prostriedkov, túto bariéru uviedlo 64 %. Ďalšími prekážkami sú obavy z rizika a nedôvera voči bankám, investičným spoločnostiam a finančným poradcom. Tretina ľudí priznala aj maximálnu obozretnosť, pričom v oblasti financií nikomu nedôveruje a spolieha sa len na seba. Pojem finančná nezávislosť si 63 % vysvetľuje ako možnosť nežiť od výplaty k výplate. Ženy ju častejšie vnímajú ako pokoj a istotu, že zvládnu nečakané výdavky, zatiaľ čo muži si ju spájajú aj s možnosťou prestať pracovať alebo kedykoľvek odísť do dôchodku.
