„Z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, považujem za najzásadnejšiu chybu zákonodarcu vypustenie ustanovenia Trestného zákona upravujúceho trestnosť konania páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý podľa Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024,“ uviedol. Ide podľa neho o takú osobu, ktorej bola za obdobný čin uložená sankcia či iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Zvyčajne išlo o predchádzajúci postih za priestupok proti majetku. „Toto ustanovenie, trestnoprávne reagujúce na recidívu vo vzťahu k útokom proti majetku, je často veľmi zjednodušujúco a nepresne prezentované ako tzv. horalková krádež,“ vraví Žilinka s tým, že išlo o efektívny nástroj ochrany spoločnosti.
Ako generálny prokurátor ďalej uviedol, s ohľadom na skutočnosť, že išlo o prečin, orgány činné v trestnom konaní a súdy mali povinnosť posudzovať materiálny korektív. „Teda to, či s vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti spáchania činu, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná, a teda nepôjde o trestný čin (prečin). Trestný zákon tak umožňoval dôsledné individuálne posúdenie činu (odcudzenia veci), dôsledné posúdenie možností individualizácie trestu, vrátane alternatívnych trestov, ale aj možností odklonov v trestnom konaní,“ ozrejmil.
Žilinka skonštatoval, že vo svojom súhrne tak boli vytvorené legislatívne podmienky pre ochranu spoločnosti pred páchateľom, jeho výchovu a výchovu ostatných členov spoločnosti. Zároveň boli vytvorené podmienky aj na reparáciu a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. „Pri kategórii páchateľov opakovanej drobnej majetkovej kriminality priestupkové konanie a postih spravidla neplnia výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ podotkol.
Čítajte viac Vallo: Vláda musí prijať opatrenia pre lepšiu bezpečnostnú situáciu v Bratislave
V závere statusu sa Žilinka vyjadril k „podivným návrhom na označovanie páchateľov krádeží“. V tomto smere zdôraznil, že pri dosahovaní účelu trestného konania je nutné vždy rešpektovať dôstojnosť osôb. Ide pravdepodobne o reakciu na vyjadrenia poslanca parlamentu Richarda Glücka (Smer), ktorý nedávno vo verejnoprávnej televízii predostrel nápad na to, aby páchatelia krádeží museli počas verejnoprospečných prác nosiť bundy s nápisom „Kradol som“, ideálne v blízkosti svojho bydliska či pri obchode, kde kradli.
Čítajte viac Nájazdníci v obchodoch a nemohúci štát. Na Slovensku taká obyčaj - bez trestu
Na vyjadrenia Maroša Žilinku zareagoval podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer). Nepovažuje za správne posielať ľudí za opakované drobné krádeže do väzenia. Dodal, že Žilinka môže priniesť legislatívne návrhy.
„Pokiaľ sa však páchateľ opakovane vráti, tak sa, samozrejme, škoda sčítava a pokiaľ je to na škodu, ktorá je potrebná na trestný čin, tak sa to rieši ako trestný čin,“ uviedol Gašpar. Ako dodal, nepodmienečný trest odňatia slobody nepovažuje za adekvátny pri krádežiach s nízkou škodou.
Gašpar považuje za lepší prístup alternatívne tresty. Pripustil, že v tejto oblasti existuje priestor na zmeny. „Verejnoprospešné práce by mohli byť alternatíva, aby si odpracovali to, čo sa pokúsili ukradnúť,“ myslí si.
