Zástupcovia samospráv prišli tlmočiť obavy ľudí priamo za Suskom na ministerstvo. „Hovoria, že aj pocitovo, aj reálne sa v mestách zhoršuje bezpečnosť,“ uviedol po stretnutí, ktoré údajne miestami „naberalo na obrátkach“, šéf ÚNS a primátor Trenčína Richard Rybníček. „Za túto situáciu je zodpovedný štát, nie samosprávy, pretože štát tvorí legislatívu a štát ako orgán štátnej moci zabezpečuje aj bezpečnosť obyvateľov,“ podotkol. „Prišli sme ich vážne upozorniť na to, že realita v našich mestách a obciach je oveľa horšia, ako vykazujú ich štatistiky,“ pokračoval.
Čítajte viac Po úniku citlivých dát nariadili na súde krížovú kontrolu. Omylom zverejnili rodné číslo, adresu aj pas budúcej sudkyne
Nie je to len o krádežiach
Primátor Bratislavy Matúš Vallo by so štatistikami narábal opatrne, keďže ľudia už niektoré priestupky a krádeže ani nenahlasujú. „Pocit, ktorý je v našich mestách, nielen v Bratislave, ale aj realita je katastrofálna a alarmujúca. Hovoríme o tom už dlhšiu dobu,“ poukázal.
Jedným z príkladov, kde pociťujú v metropole Slovenska zhoršenú situáciu, je podľa Valla lokalita 500 bytov. „Pokojná mestská časť, v ktorej aj vďaka záložni, ktorá sa tam nachádza, vznikla drogová scéna. Nie je to len o krádežiach, je to aj o tom, čo nasleduje za nimi – drogová trestná činnosť, agresívne správanie,“ vymenoval. Zhoršenú situáciu však signalizujú nielen obyvatelia, ale aj obchodníci a primátori iných miest.
Primátor Nitry Marek Hattas sa domnieva, že priestupky sa vymkli spod kontroly. „Sme malá krásna krajina, potrebujeme si v nej urobiť poriadok,“ vyjadril sa. „Veľa priestupkov malo byť preklasifikovaných ako trestné činy. Aplikácia praxe, ako k nej pristupuje štátna polícia, je asi chybná,“ pokračoval Hattas.
Hovoria s obchodníkmi
Zmeny trestných kódexov pociťujú v meste pod Zoborom najmä na dvoch frontoch, a to v počte krádeží bicyklov v pivniciach a potom na menších priestupkoch v obchodných centrách. Tie podľa Hattasa narástli do neúmernej miery. „Či už je to textil, oblečenie alebo sú to potraviny. Vnímame to ako problém,“ povedal. Komunikujú podľa jeho slov tak s majiteľmi obchodných centier, ako aj so značkami. „Hovoria, že v rámci V4 je to enormný nárast. To znamená, že niečo nie je v poriadku. Som rád, že si to začali uvedomovať aj vládni predstavitelia, a že to riešime,“ vyzdvihol.
Kým dôjde k legislatívnym zmenám, zmierniť situáciu by mohlo posilnenie kompetencií mestských policajtov na úroveň štátnych a nástup nového bezpečnostného zboru. „Pokiaľ sa žandári ukážu ako vyškolení ľudia v uliciach, tak si myslím, že pocitovo to môže spôsobiť vylepšenie situácie. Uvidíme,“ myslí si Rybníček. Zároveň ich podľa jeho slov informovali, že počet policajtov by sa mal budúci rok radikálne zlepšiť.
Suska presviedčali aj o tom, že by sa nemal používať argument o zaťaženosti súdov. V mestách by podľa Rybníčka potrebovali, aby v prípade, ak napríklad niekoho, kto spácha trestný čin alebo priestupok, riešila vyššia právna sila. „To znamená, ideálne tohto páchateľa predviesť pred sudcu, ktorý rozhodne v tej chvíli, že bude robiť verejnoprospešné práce, a v prípade, že ich odmietne, spácha trestný čin. My by sme v mestách dokázali zabezpečiť, aby tú prácu robil,“ dodal.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Zarábame si na problém
Jedna vec je však podľa Rybníčka legislatíva, druhá konkrétne kroky. „Akademicky sa prijme dobre znejúci zákon, ale v praxi je veľmi ťažko vykonateľný alebo neprináša osoh, ktorý by mal tomu občanovi priniesť. Toto je trošku problém Slovenska, že sa niečo hore rýchlo rozhodne, rýchlo sa to aplikuje, ale nediskutuje sa o tom, ako to bude v praxi a čo to prinesie občanom v obciach a mestách,“ podotkol.
Odborníci podľa Valla upozorňovali dávno pred schválením novely, že zmena novej hranice medzi priestupkom a trestným činom z 266 eur na 700 eur bude problémom.
Hattas hovorí, že ak sa nevyrieši otázka priestupkov, „zarábame si na problém“. Obrátiť sa preto chcú aj na ďalších. „Naše ďalšie kroky budú smerovať na ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, kde chceme, aby minister dofinancoval občianske poriadkové služby. Naša ďalšia cesta bude za generálnym prokurátorom, pretože máme vedomosť, že zákon sa neaplikuje tak, ako by sa mal,“ dodal Hattas.
Čítajte viac Šedá zóna v zákonoch? Umelá inteligencia sa pletie advokátom do fachu. Poskytuje právne služby aj za peniaze
Susko: Opozícia za to hlasovala
Susko hovorí, že problém z hľadiska rastúcej, najmä pocitovej kriminality, na ministerstve vnímajú. „Rozchádzame sa však v dôvodoch, ktoré tento jav spôsobili,“ komentoval stretnutie šéf justície. Zdrojom problému sú podľa neho opozičné strany, ktoré po prijatí novely komunikovali, že „kradnúť sa oplatí“. Páchatelia sa tak mylne domnievajú, že vyviaznu bez trestu.
Minister argumentuje, že už jeho predchodca Viliam Karas (KDH) chcel vo svojej vlastnej novele trestných kódexov zvýšiť výšku škody z 266 eur na 500 eur. „Za to zahlasovala kompletne celá koalícia ešte v roku 2023 v prvom čítaní. Keďže čas postúpil, my sme zdvihli túto výšku škody – odkedy je skutok trestným činom – na 700 eur, čo zodpovedá výške minimálnej mzdy,“ vysvetlil.
Odmieta argumentácie, že pre zmenu dochádza k nárastu kriminality. Z policajných štatistík podľa neho vyplýva, že priemerná výška škody, ktorá sa pácha v rámci drobnej kriminality, je zhruba 68 eur v Bratislavskom kraji, v iných krajoch je to ešte menej.
Čo obchodníkov podľa Suska skôr trápi, je zvýšená agresivita. Pokiaľ podľa neho dochádza k násiliu, či už pri samotnom páchaní krádeží, alebo keď nechcú vydať ukradnuté, ide o trestnú činnosť bez ohľadu na výšku škody. Odmieta preto, že páchatelia sú beztrestní. „Napríklad, že vlámanie do pivníc za účelom ukradnutia bicykla, ktorý nedosahuje výšku škody 700 eur, nie je trestným činom a nie je za to páchateľ postihnuteľný, je klamstvo a nezmysel,“ tvrdí minister. V momente, keď dochádza k „prekonávaniu prekážky“, ide o vlámanie.
Čítajte viac Zákaz rýchlej chôdze? Slováci sa zabávajú na Vážneho novele. Polícia vysvetľuje, koho budú merať a komu hrozí pokuta
Žilinkova zásadná pripomienka
Vo štvrtok sa ozval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý navrhol v reakcii na väčší počet drobných krádeží upraviť Trestný zákon. Novelu žiada doplniť o svoju zásadnú pripomienku. S kritikou prišiel už pred pár dňami, keď uviedol, že bolo chybou zrušiť takzvaný horalkový paragraf.
Podľa Žilinku by sa malo umožniť dôsledné individuálne posúdenie činu a jeho trestnosti, dôsledné posúdenie možností individualizácie trestu vrátane alternatívnych trestov (bez nutnosti nepodmienečných trestov), ale aj možností odklonov v trestnom konaní. „Orgány výkonnej a zákonodarnej moci sú povinné prijať také legislatívne opatrenia, ktoré zabezpečia efektívnu ochranu spoločnosti pred páchateľmi opakovaných drobných krádeží,“ napísal na sociálnej sieti.
Minister ukázal opäť prstom na opozíciu. Tvrdí, že na odstránení horalkového paragrafu bola celospoločenská zhoda a chcel ho zrušiť aj exminister Karas, od ktorého pasáž do novely prebrali. Hovorí, že zrušenie paragrafu pôvodne on sám nenavrhoval a cez pozmeňujúci návrh ho v druhom čítaní doplnili po námietkach opozície. „Hlasovala za to celá terajšia opozícia, vtedajšia koalícia, ktorá to dnes kritizuje,“ povedal.
Susko je prekvapený, že sa Žilinka „zobudil“ až dnes. „Otázka zrušenia horalkového paragrafu je na stole od roku 2023. Nepočul som od roku 2023, keď to parlament odhlasoval v prvom čítaní všetkými hlasmi terajšej opozície, že by niekto namietal zrušenie tohto horalkového paragrafu,“ bránil sa minister.
Návrat paragrafu?
S úniou sa však podľa neho zhodli, že problém s opakovaním drobných krádeží je. Nastavujú preto dve roviny opatrení – legislatívne a nelegislatívne. Ide napríklad o usmerňovanie policajtov, aby dôsledne aplikovali Trestný zákon. „V prípade, ak dochádza k akejkoľvek agresivite pri páchaní krádeží, aby to v zmysle platného Trestného zákona kvalifikovali tak, ako to Trestný zákon vyžaduje, teda kvalifikovať to ako trestný čin,“ priblížil minister. Druhým opatrením je pôsobenie policajtov v niektorých obchodoch. V prípade legislatívnych opatrení by sa mohol zaviesť aj trest vo forme drobných obecných služieb.
Minister spravodlivosti nevylúčil, že sa horalkový paragraf môže v nejakej podobe vrátiť. „Je viacero možných alternatív. Pokiaľ prídeme k nejakému záveru po konzultáciách s odborníkmi, sme pripravení urobiť legislatívnu úpravu v tejto oblasti. Nehovorím, že to vrátime úplne naspäť, ako to bolo,“ dodal. Susko si nemyslí, že vláda urobila pri zmene zákona chyby. Domnieva sa, že je za tým chybná aplikácia existujúceho právneho stavu. Kriminalita podľa neho stúpa vo všetkých okolitých krajinách.
