V rozhovore sme sa pýtali:
- ako vyzerá prototyp zlodeja,
- ako zlodeji vysvetľujú svoje konanie,
- ako im pomáha polícia,
- či zákazníci pociťujú zvýšenú ostražitosť.
Nedávno ste na sociálnych sieťach zverejnili video, ako ste prichytili zlodejku vo vašom obchodíku. Prečo ste sa podelili s takýmto obsahom?
J. CH.: Bolo nám povedané, že ak chytíme zlodeja priamo pri čine a vieme, že kradol, tak je vo verejnom záujme, aby sme ho zverejnili a je to na ochranu všetkých spoločností.
K. H.: Chránime proti zlodejom nielen seba, ale aj všetkých. Poukazujeme na to, že je tu tento problém, a že ho chceme riešiť.
J. CH.: Na základe videa nám ľudia písali, že ide o známu zlodejku v Bratislave, ktorá kradne po celom meste. Bola u nás viackrát, ale teraz sme ju prvýkrát pristihli pri čine.
Nešlo teda o ojedinelý prípad, ale o fenomén, ktorý sa opakuje?
K. H.: Pozorujeme veľa druhov krádeží. Toto je typ tých, ktoré sa opakujú – kradnú stále dookola, kým môžu. Mali sme prípady, kedy chodili dennodenne, tri- až štyrikrát za sebou kradnúť, lebo vedeli, že môžu, kým sme na to neprišli. Tieto zlodejky sme chytili, jedna bola dokonca odsúdená. To je však prípad z minulosti, kedy sa to riešilo. Teraz sa to, žiaľ, nerieši, a museli sme na to poukázať.
Čomu pripisujete, že sa krádeže zintenzívnili?
J. CH.: Polícia má jednoducho zviazané ruky. Ak aj príde, maximálne im dá pokutu a môžu ísť kradnúť do ďalšieho obchodu, doslova do vedľajších dverí. Nefunguje to ako v minulosti. Keď sme niekoho prichytili, tak polícia dokonca naháňala toho človeka. Spojili sa s mestskou políciou, prezreli kamerové záznamy a naháňali zlodeja, kde ho videli.
K. H.: Zlodeji vedia, že teraz dostanú maximálne pokutu a môžu ísť kradnúť ďalej. Toto je ten problém, ktorý sa teraz rieši. Vnímame to aj my, smejú sa nám do očí – tak ste ma chytili a popoludní alebo na druhý deň môžem ísť ďalej kradnúť. Nemajú záznamy ako kedysi, že predtým kradli dva- alebo trikrát.
Nie ste jediní, kto upozorňuje na nárast krádeží. Sťažujú sa obchodníci vo veľkých obchodných domov no aj reťazce supermarketov, že nárast krádeží súvisí s novelami trestných kódexov. Čo za nárastom vidíte vy?
K. H.: Stopercentne je to kvôli tomu. Vidíme, že zlodeji sa smejú do očí, že môžu kradnúť a nič sa im nestane. Mám pocit, že už to robia cielene.
Zo strany polície zaznieva, že narástla len pocitová kriminalita a kriminalita celkovo klesla v štatistikách. Súhlasí toto vyjadrenie s realitou, ktorú pociťujete?
J. CH.: Znie to podobne, ako príbeh, ktorý som počul od jedného pána. Keď obézneho človeka zmeníte z dvesto kilogramov na sto, tak štatisticky sa obezita zníži, ale na ulici budete stále vidieť obéznych ľudí. Nič sa nezmení. Štatistiky sa dajú upraviť bez problémov. To, čo sa deje, je ďaleko horšie ako predtým. Povedal by som, že nie desaťnásobne, ale 50-násobne je viac krádeží ako predtým.
K. H.: Posunuli sme len hranice, potom je jasné, že štatistiky klesajú.
Váš obchodík má svoje stabilné miesto v Starom meste už niekoľko rokov. Pociťujete nárast aj v dlhodobom horizonte?
K. H.: Budúci týždeň to bude osem rokov. Áno, pociťujeme to. Stávalo sa, že sme mali pokoj polroka alebo aj celý rok a na zlodejov sme ani len nemysleli. Teraz na nich myslíme každý deň. Ideme do práce a ráno si rozdáme úlohy – ty robíš, ty sa sústredíš na zákazníkov a na zlodejov. Selektujeme si ich, musíme si ich fiktívne označiť – toto je zákazník, dobrý človek, ktorého netreba „sledovať“, toto sú ľudia, na ktorých treba dávať pozor. Museli sme navýšiť počet zamestnancov. Namiesto dvoch, ktorí stačili v prevádzke, sme tu teraz štyria. Prijímame ich, aby sme si ochránili majetok.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Na sociálnych sieťach ste priznali, že vám „sondovanie“ nie je príjemné voči bežným zákazníkom, ktorí nemajú zlé úmysly, a nechcete, aby sa u vás cítili nepríjemne, no inak krádežiam nezabránite. Pociťujú to?
Mnohí nám napísali na základe spomínaného videa. Sme radi, že nám to dali vedieť, že sa u nás cítia nepríjemne, že už sem doslova neradi chodia, neradi tu nakupujú, lebo si myslíme, že sú zlodeji. Jedna pani nám napísala, že si myslela, že smrdí, keď ju prenasledujeme, tak radšej odišla. Žiaľ, musíme si každého jedného človeka fiktívne odfajknúť, že tento je okej, kradnúť nebude, a potom toto je zlodej, sledujme ho, či naozaj nebude kradnúť.
Dá sa vôbec popísať, ako dnes zlodeji vyzerajú? Sú rafinovanejší?
K. H.: Sú. Kedysi sme sa pozreli na človeka a na jeho topánky. Ak ich mal špinavé, čaptavé, tak sme vedeli, že to bude zlodej. Tým, že zlodeji teraz kradnú krížom-krážom a aj oblečenie, sú často lepšie a krajšie oblečené ako my. Majú značkové veci, ktoré si nakradli, a tým pádom sa podľa oblečenia ťažko určí, že ide o zlodeja.
Čítajte viac Zákaz rýchlej chôdze? Slováci sa zabávajú na Vážneho novele. Polícia vysvetľuje, koho budú merať a komu hrozí pokuta
Vrátime sa k prípadu zlodejky, ktorú ste konfrontovali. Ako páchatelia vysvetľujú svoje konanie?
J. CH.: Povedala nám, že nikdy nekradla a nebude kradnúť. Prosíkala a sľubovala, že to už nikdy neurobí. Asi desiati ľudia reagovali na video, že priamo s ňou majú osobnú skúsenosť , že kradla alebo mali inú zlú skúsenosť.
K. H.: Ak sa pozrieme na zlodejov všeobecne, nielen na spomínanú pani, tak väčšinou povedia „nechcel som, bol to skrat“. Hrajú nám na city. Keď ich prichytíme a vykladajú ukradnutý tovar, začnú hrať na city a tvrdia, že majú doma choré dieťa. Vydierajú nás a potom sa nám ešte vyhrážajú.
J. CH.: Potom sa pýtam, prečo majú kradnúť u nás, ak majú choré dieťa. U nás jedlo nedostanú. Vidno, že je to výhovorka, ktorú použijú aj keď pôjdu o sto metrov ďalej do ďalšieho obchodu a budú tam kradnúť znova.
Čím sa vám vyhrážajú?
K. H.: Že si nás niekde počkajú alebo nám hovoria, že sme rasisti.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Aký tovar je pre zlodejov u vás najpríťažlivejší?
J. CH.: Táto zlodejka kradla pre seba. Je jej absolútne jedno, čo kradne, keď vidí, že má možnosť. Bolo vidieť, že by ukradla čokoľvek, aj vtedy, ak by to nepotrebovala. Vidieť to bolo aj na reakciách na video, že kradne pre svoju potrebu a spokojnosť. Bola to kleptomanka, ktorej to umožňuje proces.
K. H.: Ťažko povedať, či bola kleptomanka. Nemyslím si, že bola. Kleptoman má chorobu a nevie, že kradne. Toto bola zlodejka, ktorá šla cielene kradnúť alebo možno je to organizovaná skupina a posiela ju – choď ukradni čokoľvek. Zlodejov je veľmi veľa druhov a typov. Buď sú to organizované skupiny, ktoré chodia aj zo zahraničia a kradnú po celom meste, alebo potom je skupina zlodejov, ktorí kradnú hocičo len preto, aby kradli. Potom sú zase takí, pri ktorých na prvú nepovieme, že by potrebovali kradnúť, ale vedia, že teraz môžu a skúšajú. Mali sme zlodejov, ktorí si len tak niečo dali do vrecka. Ak ich prichytíme, tak ich reakcia je, že išli zaplatiť a do vrecka si tovar len odložili. Existuje veľa typov zlodejov podľa spôsobu, akým kradnú. Ak vedia, že po prichytení im nič nehrozí, môžu to skúšať kdekoľvek a opakovane.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Zlodejov vraj posmelili vyjadrenia, že po novele trestných kódexov sa „kradnúť oplatí“.
J. CH.: Posunuli si to medzi sebou. Keď niekto povie, že nesledujú Trestný zákon, je to hlúposť. Organizované skupiny si to vedia medzi sebou posunúť, vedia, že polícia nemá na nich žiaden dosah.
K. H.: Mám pocit, že čím viac sa o tom hovorí, tým sú odhodlanejší kradnúť, pretože vedia, že nik na nich nemá páky. Osobne si myslím, že môžu mať pocit, že ak zmenia od nového roku zákon, majú posledné tri mesiace takejto vôle a budú to stupňovať. Nastáva nám obdobie Vianoc, kedy bude v obchodoch veľa zákazníkov, nebudeme stíhať všetko sledovať , budú tlačenice a zlodeji budú mať väčší priestor tovar nenápadne pchať kade-tade do bundy a tašky. Bojíme sa toho, že vianočné obdobie bude naozaj náročné nielen pre nás, ale pre všetkých obchodníkov.
V akej výšky sa pohybujú škody, ktoré ste zaznamenali v posledných mesiacoch?
J. CH.: Riešime to s políciou. Sú tam už aj trestné konania.
K. H.: Máme to zhruba spočítané, ale stále nevieme, či sme všetko dohľadali. Dávame si veľký pozor a zlodeji sa k nám už aj boja chodiť. Tým, že sme to zverejnili, sme ich odplašili, že sem nechoďte, majú tam kamery, sledujú to, neboja sa to zverejniť. Myslím, že sme urobili dobrý krok, ale ochránili sme momentálne iba seba a nie ostatných.
J. CH.: Myslím, že by to mali robiť všetci.
K. H. Nebáť sa to zverejniť, aby sme zlodejom dali najavo, že proti nim bojujeme.
Komunikujete s kolegami z vašej sféry, ako sa bránia proti zlodejom?
K. H.: Áno, sme v kontakte s viacerými obchodmi. Osobne som si ich pochodila a pýtala som sa, či majú také skúsenosti. Sú dokonca ešte väčšie a hroznejšie ako máme my. Zlodeji veci z nášho obchodíku totiž nevedia predať. Nie sme značka, pri ktorej by si tovar vedeli porovnať s cenami na internete a predať ho ďalej. Hand made tvorbu nevedia oceniť a netušia, koľko stojí. Keď som bola v iných obchodoch, kde vedia kradnúť značkové veci, tak sú to vyhrážky, nože, všetko možné, že ak im tovar nedajú, tak im niečo spravia. Bola som zdesená z toho, čo sa deje v iných obchodoch, a že je to možno horšie ako u nás.
Pomáha vám blízkosť stanice mestskej polície?
J. CH.: Sú tu veľmi rýchlo. Naposledy to trvalo asi tri minúty, kým prišli. Mestská polícia však absolútne nič nezmôže. Oni nám aspoň vytvoria akoby takú ochranu.
K. H.: My sme radi, že je blízko. Ak by sa, nedajbože, niečo horšie stalo, sme v bezpečí, sú tu za chvíľu. Voči zlodejom, tak ako je aktuálne postavený zákon, nič nemôžu spraviť. Maximálne im dať pokutu, naposledy to bolo 40 eur. To je všetko a pustia ich ďalej. Nemajú záznam, či zlodeji už raz kradli. Ťažko povedať, čo s tým, či sa cítime bezpečne, keď sú tu blízko. Sme im vďační za to, čo robia, no možno by bolo lepšie, keby mali väčšie právomoci.
Ako zvyknete postupovať, ak zistíte, že máte v obchodíku zlodeja?
J. CH.: Musíme volať políciu – najskôr mestskú, potom štátnu. Mestská je kúsok od nás, štátna by musela byť niekde nablízku, aby sa dostavila veľmi rýchlo, ale to je menej pravdepodobné. Zlodeja musíte prichytiť pri čine, že si tovar berie a že odchádza preč.
K. H. Musí prejsť pokladničnou zónou. Keď zlodeja zachytíme vzadu v priestore, nič nezmôžeme. V tej chvíli ešte nie je dokázané, že chcel tú vec naozaj ukradnúť, pretože neprešiel pokladňou, vchodovými dverami a nechcel ešte odísť von. Musíme ho doslova chytiť až vo dverách a zastaviť. Počkať kým prejde cez pokladňu, nechce zaplatiť, ide do dverí a až tam ho musíme chytiť. Vtedy môžeme volať políciu.
Ako sa vyvinula situácia so zlodejkou, ktorú ste prichytili a zverejnili?
J. CH.: Vrátila nám veci, zaplatila 40-eurovú pokutu a mohla ísť ďalej.
K. H.: Pustili ju. Volali sme mestskú políciu, dala jej pokutu a povedala, že máme volať štátnu políciu, lebo s tým viac nemôžu robiť. Ešte na ich pokyn sme teda volali štátnu políciu. Tá prišla a medzitým ju mestská polícia zobrala do bankomatu, kde si vybrala ďalších 20 eur, lebo v hotovosti mala pri sebe len 20 eur. Medzitým, ako im dala peniaze na Obchodnej ulici, ju pustili. Prišli štátni policajti a už tu neboli. Nemali sme teda s nimi ani čo riešiť.
Vrátila sa odvtedy?
K. H.: Nie. Dúfam, že sa ani nevráti.
Mestské polície by sa mali posilniť kompetencie a v uliciach majú pribudnúť žandári. Veríte, že tieto opatrenia pomôžu zlepšiť aj tú pocitovú bezpečnosť?
J.CH.: To by policajt musel byť v každom obchode.
K.H.: Neviem si predstaviť, či ich prítomnosť v uliciach pomôže bezpečnosti. Myslím si, že zlodeji sa presunú tam, kde nebudú žandári. Možno ich vyženú nachvíľu z nejakej lokality a povedia si, že tu to už vyčistili, presunú sa inam a zlodeji sa vrátia. Vždy si budú hľadať priestor, kde môžu kradnúť, pokiaľ ich nebudeme za to postihovať.
Čo by teda bolo najlepším riešením, ako z tohto von?
K. H.: Trikrát a dosť – tak, ako to bolo. Aby zlodej mal v sebe strach, že už dvakrát kradol a prichytili ho, tretíkrát už nemôže, lebo pôjde do basy. To by bolo najlepšie. Či pomôžu verejnoprospešné práce? To neviem. Možno bude niekto cítiť hanbu. Myslím, že človeka, ktorý nie je typický zlodej a kradne preto, lebo teraz môže, by aj to odstrašilo. Bežný človek asi nechce robiť verejnoprospešné práce.
Môžu situácie so zlodejmi, ktoré ako obchodníci zažívate, odstrašiť ľudí od toho, aby u nás podnikali?
K. H.: Určite áno. Na miskách váh majú teraz mnoho vecí – či podnikať, prečo podnikať, daňovo-odvodové zaťaženie, všetko, čo sa teraz rieši. Keď si k tomu pridajú zlodejov a ešte sa majú báť o svoju bezpečnosť, myslím, že to veľmi zaváži pri rozhodovaní, či pôjdu do podnikania v tomto období alebo po novom roku.
