Podľa šéfa kontrolórov sa dostalo do úpadku nielen Slovensko, no dych stráca aj EÚ. Stáva sa totiž menej konkurencieschopnou voči ekonomikám, ako sú Čína a USA. Do tohto bodu nás podľa Andrassyho dostali netransparentné a nie presne nasmerované dotačné schémy, ktoré sa často využívajú len na administrovanie európskych zdrojov a nie na inovácie a rozvoj.
„To, v akej kondícii je Európa, je obrazom toho, v akej kondícii sú jednotlivé členské štáty,“ poukázal v utorok po stretnutí s Kaszasovou. „Ukazuje sa, že Európa stráca aj základný pilier, na ktorom bola budovaná niekoľko rokov, a to je princíp súdržnosti, kohézie a solidarity,“ pokračoval.
Splácať to bude každý z nás
Čísla podľa šéfa NKÚ hovoria jasne – dlh únie by sa do roku 2027 mohol vyšplhať až na úroveň 900 miliárd. V porovnaní s obdobím pred pandémiou, teda v roku 2019, bol zhruba 52 miliárd. „Dnes sme na úrovni 578 miliárd eur,“ poukázal.
Európa tak dnes žije na úkor budúcich generácií. Dlhy, ktoré sme si narobili v posledných piatich rokoch, budeme podľa Andrassyho musieť splácať do roku 2050 alebo 2075. Každý obyvateľ starého kontinentu nesie dnes na svojich pleciach záväzok na úrovni 1 350 eur. Na porovnanie, Slováci zhruba 16 700 eur. „Tieto zdroje však bude musieť splácať každý občan Európskej únie. Na splácaní týchto dlhov sa bude musieť podieľať každá členská krajina,“ poznamenal.
Čo podľa neho chýba, je diskusia, ako chce EÚ pre nové programové obdobie nastaviť príjmovú časť spoločného rozpočtu. „Do akej miery sa bude každý členský štát svojimi prostriedkami podieľať na splácaní týchto dlhov. Od roku 2028 každý rok by v rozpočte EÚ mala byť vyčlenená suma skoro 30–31 miliárd na splácanie dlhov, ktoré sme si požičali v minulosti,“ upozornil.
Aj pri plánovaní nového programového obdobia sa podľa neho viac sústredilo na 27 individuálnych strategických cieľov než na jeden. „V Bruseli nemajú toto slovo veľmi radi, ale myslím si, že aj dnes dochádza k nacionalizácii európskeho rozpočtu a prioritizácii 27 krajín na úkor jedného celku, ktorým je EÚ,“ pokračoval. Je presvedčený, že nielen Slovensko, ale aj Európa potrebuje reformy. „Aj slovenská vláda by mala byť motorom, súčasťou európskej rodiny, ktorá bude tieto reformy podporovať,“ podotkol.
Peniaze hore komínom
Andrassy hovorí, že na prvom mieste nesmie byť len čerpanie, ale stanovenie si merateľných ukazovateľov. „Vyhadzovať peniaze hore komínom len preto, lebo sme ich dostali z Bruselu a my musíme minúť to, čo nám Brusel poskytol, je veľmi zavádzajúce a nesprávne rozhodnutie,“ pokračoval.
K obrovskému dlhu prispela aj pandémia a následné rozhodnutie „napumpovať“ peniaze do ekonomík. Ak by sa podľa Kaszasovej takéto rozhodnutia robili dnes, zrejme by sa rodili inak. „Samotné zadlženie nie je problém, pokiaľ sa prostriedky využijú na to, aby v budúcnosti generovali ďalšie hodnoty alebo príjmy,“ priblížila.
Pozrieť sa podľa nej treba na to, či peniaze, ktoré sme si požičali, priniesli ekonomikám členských krajín rast. „Naše iné audítorské akcie a správy, ktoré voláme výkonnostné audity, zatiaľ indikujú, že to úplne tak nie je. Navyše, ako vyplýva z názvu, je to Plán obnovy a odolnosti. Ak sa pozriete, aké projekty sú financované na Slovensku, tak obnova a odolnosť súvisia s novými nemocnicami, s rekonštrukciou priestorov, ktoré budú prinášať ďalšie benefity, ale možno menej súvisia s takzvanými bežnými alebo operatívnymi výdavkami, ktoré by mali ísť normálne zo štátneho rozpočtu,“ pokračovala.
Andrassy doplnil, že NKÚ aj EDA dlhodobo volajú po tom, aby sa v obdobných prípadoch na úvod zadefinovalo, čo očakávame od preinvestovania miliárd eur. Pri pláne obnovy to podľa neho absentovalo. „Jednotlivé členské štáty nemali zadefinované merateľné ukazovatele, nevedeli a nevedia povedať, akým spôsobom tie miliardy pomohli k zlepšeniu hospodárenia danej krajiny, ako prispeli k ekonomickému rastu,“ priblížil.
Pri zúčtovávaní plánu obnovy tak bude podľa šéfa kontrolórov náročné povedať, či zdroje prispeli k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Najťažšie čerpanie nás pritom ešte len čaká. „Ak nedokážeme investície zrealizovať do polovice budúceho roka, tak zdroje, ktoré máme k dispozícii, nebudeme vedieť zúčtovať v rámci nášho rozpočtu, a to, čo budeme mať rozostavané a čo budeme musieť dokončiť, celé zaplatíme z rozpočtu SR a nevyužijeme pôžičky, ktoré si v našom mene zobral Brusel na znižovanie dosahov covidového času,“ ozrejmil.
„Strážny pes“ únie
Európsky dvor audítorov, ktorý s považuje za akéhosi „strážneho psa“ únie, publikoval v októbri vyše 500-stranovú výročnú správu o rozpočtovom hospodárení EÚ za minulý rok. Najdiskutovanejšou časťou je podľa Kaszasovej práve analýza rizík do budúcnosti. Hlavnou hrozbou je rastúci tlak na budúci rozpočet pre zadlžovanie EÚ. „Do roku 2027 by nesplatené úvery, ktoré čerpá EÚ, mohli presiahnuť desaťnásobok úrovne z roku 2020 pred zavedením balíka na obnovu po pandémii,“ zopakovala.
S Andrassym však hovorili v utorok aj o prvom návrhu viacročného finančného rozpočtu EÚ 2028 – 2034. Nejde len o vzdialenú bruselskú agendu, o ktorú sa nemusíme na Slovensku zaujímať. Andrassy podotkol, že aj zdroje, ktoré prichádzajú z Bruselu, sú peniaze daňových poplatníkov. „Slovensko dosiaľ na jedno euro, ktoré dávalo, dostávalo približne dva a pol eura alebo tri eurá,“ poznamenal.
„Rozpočet EÚ a slovenský rozpočet sú previazané, či už cez príjmy európskeho rozpočtu prostredníctvom našich odvodov, alebo aj prostredníctvom výdavkov EÚ, ktoré umožňujú, ak sú správne využité, rozvíjať našu krajinu,“ vysvetlila.
Finálny návrh však môže vyzerať inak. Prvý „nástrel“ nového finančného rámca ráta s tým, že takmer 50 percent prostriedkov bude podmienených reformami. „Budeme sa musieť na to pripraviť,“ povedala.