Ustanovenia sú podľa ÚS v rozpore s viacerými článkami ústavy, ako aj s článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa týka slobody prejavu.
Opozičné hnutie PS pri podaní na ÚS upozornilo na to, že úprava môže závažne zasahovať do základných práv a slobôd ľudí. Poukázalo na to, že novela do infozákona zaviedla nový inštitút, tzv. mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a jeho spoplatnenie, ktoré však nešpecifikovala. „Touto novelou koaliční poslanci vniesli do infozákona nástroj pre absolútnu svojvôľu zo strany povinných osôb, medzi ne patria napríklad ministerstvá, ústredné orgány verejnej správy či samosprávy. Ktokoľvek, kto žiada o informácie v zmysle infozákona, je tak vystavený právnej neistote a nepredvídateľnosti konania štátnych orgánov,“ uviedla poslankyňa PS Lucia Plaváková.
Čítajte viac „Chcete vedieť, ako vaša obec míňa peniaze? Zaplaťte si.“ Nový zákon môže zmeniť právo na informácie na luxus
Ombudsman: Rozhodnutie súdu potvrdzuje dôležitosť práva na informácie a transparentnosti
Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský víta rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorým rozhodol, že časť zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá umožňuje spoplatnenie poskytovania informácií, je v rozpore s ústavou, ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie ÚS podľa ombudsmana potvrdzuje dôležitosť práva na informácie a princípu transparentnosti. TASR o tom informoval hovorca VOP Branislav Gigac.
„Rozhodnutie Ústavného súdu vnímam ako zásadné potvrdenie, že právo na informácie patrí medzi základné piliere demokracie a transparentného výkonu verejnej moci. Súd jednoznačne povedal, že zákonodarca nemôže obmedziť toto právo nejasnými a neurčitými ustanoveniami,“ hovorí Dobrovodský s tým, že tento výsledok je dôležitým krokom k zachovaniu štandardov právneho štátu.
VOP vo svojom návrhu upozorňoval, že novela zavádza neurčitý právny pojem „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ bez jasného určenia jeho obsahu ani spôsobu výpočtu súvisiacich úhrad. Takéto znenie zákona vytváralo podľa neho priestor na nerovnaké uplatňovanie zákona a mohlo predstavovať neprimerané obmedzenie ústavného práva na informácie.
Novelu účinnú od 1. marca predložili poslanci za SNS. Predkladatelia odôvodnili možnosť požadovať poplatok nákladmi spojenými s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Argumentovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.
Právnu úpravu vetoval prezident SR Peter Pellegrini, parlament však jeho veto prelomil a novelu vlani v decembri opätovne prijal.
