Celý areál sa ťahá od bratislavského jazera Kuchajda smerom k Zlatým pieskom a zaberá plochu 138 hektárov. Pred storočím sa tu usídlila továreň Alfreda Nobela na výrobu dynamitu, podľa ktorého ju ľudovo prezývali Dynamitka. Neskôr bola známa ako Dimitrovka podľa bulharského komunistu. Vyblednuté meno Juraja Dimitrova sa nachádza na betónovom plote areálu ešte dodnes.
Po nežnej revolúcii prešiel podnik zmenami vo vlastníctve a na začiatku 90. rokov ho pomenovali Istrochem. Ako napovedajú historické názvy, gro výroby tvorili trhaviny, hnojivá, vlákna, kyseliny, agro a gumárenské chemikálie.
Odpad, ktorý fabriky za storočie chemickej výroby vyprodukovali, vyvážali a zakopávali priamo do areálu alebo do mŕtveho ramena Dunaja vo Vrakuni, dnes známeho ako Vrakunská skládka. „Roky som pracoval v závode s trhavinami. Toho, kto tam zahrabne do zeme, odstrelí 70 metrov,“ opisuje laicky rozsah znečistenia jeden z bývalých zamestnancov.
Čo sa píše v návrhu
Súčasným vlastníkom pozemkov jedného z najstarších podnikov chemického priemyslu je podľa katastrálnej mapy spoločnosť Istrochem Reality, dcérska spoločnosť bývalého Istrochemu. Ten bol začlenený pod Duslo, ktoré patrí Babišovmu Agrofertu. Koncern odkúpil Istrochem od štátu začiatkom milénia. Nový vlastník však za 23 rokov s ekologickou katastrofou nepohol, no dal si vypracovať geologický prieskum areálu, ktorý bol roky utajený.
Kroky sľuboval aj Tarabov predchodca Ján Budaj. Hoci Agrofert vtedy reagoval, že je pripravený o zneškodnení rokovať, prešlo päť rokov a so sanáciou sa nepohlo. Riešením situácie nebol odvtedy poverený žiadny konkrétny štátny úrad. Konanie o určení „povinnej osoby“ pridelili mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, no v roku 2016 bolo zastavené a k určeniu povinnej osoby nedošlo.
Prípad by sa mohol pohnúť až teraz. Tarabovo ministerstvo predložilo pred týždňom do medzirezortného pripomienkového konania návrh, ktorý by firmu budúceho českého premiéra definitívne oslobodil od sanácie. „Materiál je vypracovaný na základe Rozhodnutí vo veci určenia povinnej osoby za environmentálnu záťaž vydaných Okresným úradom Bratislava na lokality, kde pôvodca zanikol a nebolo možné určiť povinnú osobu,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Storočie chémie
Vláda má o návrhu rokovať v decembri, doteraz ho nik nepripomienkoval. Ak mu dá Ficov kabinet zelenú, rekultivovať kontaminované prostredie bude štát. V materiáli sa spomína sanácia štyroch konkrétnych záťaží – zóny, kde sa vyrábali hnojivá, gumárenské chemikálie, trhaviny a Závod mieru.
Špecifické miesta odhaľuje katastrálna mapa. V liste vlastníctva Istrochem Reality sa spomína konkrétnych 15 chemicky znečistených parciel. „Pozemky registra C KN parc. č. 13468/2, 13479/2, 13479/3, 13483/4, 13483/5, 13483/6, 13483/9, 13497/1, 13497/3, 13497/8, 13497/11, 13497/22, 13497/23, 13497/24, 13497/31 kontaminované komponentmi na výrobu výbušnín a zvyškami výbušnín,“ uvádza sa na katastrálnom webe.
Bližšie zloženie záťaže zase odkrýva Register environmentálnych záťaží. Ako z neho vyplýva, na pozemkoch sa nachádzajú látky rôzneho druhu. V prípade Závodu mieru sa píše o znečistenej zemine do hĺbky dvoch až deviatich metrov s vysokým ohrozením podzemnej vody.
Foto: envirozataze.enviroportal.sk
Ako poznamenali odborníci, v širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách a neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien.
„Realizovala sa výroba hnojív, výbušnín a bojových látok. V tejto časti areálu to bola výroba polypropylénových vlákien a viskózového hodvábu. Prieskumom bolo zistené znečistenie viacerými látkami, pričom boli výrazne prekračované indikačné (ID) a intervenčné (IT) limity – znečistenie pesticídmi, chlórbenzénmi, amónnymi iónmi… Znečistenie súvisí s výrobou realizovanou v tejto časti areálu, ale aj s výrobou v inej časti areálu (výroba hnojív severne od tejto sublokality, výroba trhavín severozápadne od tejto lokality),“ uvádza sa na stránke.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Z čoho to zaplatia
Envirorezort odhadoval, že likvidácia chémie v pôde a vo vode by sa mala odhadom vyšplhať na 350 až 500 miliónov eur. Tak to však bolo pred piatimi rokmi. Kým Taraba chce bremeno prevziať na štát, Budaj tvrdil, že nebezpečné látky by mal odstraňovať priamo znečisťovateľ, teda Istrochem.
„Moja téza je, že privatizéri sa dostali lacno k majetku, v tomto prípade to bolo 14-krát lacnejšie, než je jeho bilančná hodnota. Vtedy sľubovali, že odstránia environmentálnu záťaž. Dnes rôznymi právnymi trikmi vychádza, že by sme to znovu mali zaplatiť my. Najprv zobrali majetok a potom tie obrovské náklady na envirozáťaže má zaplatiť slovenský občan. Urobím všetko preto, aby sa to takto neskončilo,“ hovoril Budaj.
Sanáciu chce súčasný šéf rezortu zaplatiť z európskych a národných prostriedkov. „Prioritne bude príslušné ministerstvo čerpať finančné zdroje z európskych fondov v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027 (ďalej len „P Slovensko“) v závislosti od disponibilných zdrojov,“ uvádza sa v predkladacej správe. Aké celkové finančné prostriedky má rezort na sanáciu vyčlenené, sme sa nedozvedeli. Na naše otázky do vydania článku neodpovedal.
Ako rezort ďalej v materiáloch vysvetľuje, bez toho, aby sa určilo príslušné ministerstvo, ktoré sa o sanáciu postará, by bolo ohrozené čerpanie alokovaných finančných prostriedkov na riešenie problematiky environmentálnych záťaží.
Čítajte viac Zabudnuté miesta Bratislavy: Od Istrochemu po PKO, pozrite si najväčšie pozemky, ktoré sú stratené príležitosti pre výstavbu
Vedľa chce stavať Penta
Metropolitný inštitút Bratislava (MIB) zaradil areál Istrochemu na mapu brownfieldov, teda plôch, ktoré kedysi slúžili priemyslu a dnes sú opustené. Pozemky ležia medzi dvoma električkovými radiálami, čo im pridáva na exkluzivite. Ich najväčšou nevýhodou je však znečistenie. S tým sa bude musieť vysporiadať dcérska firma UNL skupiny Penta Real Estate. Na pozemkoch bývalej chemičky chce stavať bytový komplex Projekt Vajnorská.
Foto: Penta Real Estate
Významné znečistenie sa spomína priamo v zámere projektu, ktorý Penta predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). V dokumente sa napríklad uvádza, že riziko pre stavebné práce predstavuje zemina v pásme prevzdušnenia do 2,7 metra pod terénom znečistená polyaromatickými uhľovodíkmi.
Zdá sa, že miesto, kde celé storočie pôsobila legendárna továreň, čoskoro zmení tvár. Fabrika ešte v júli oznámila, že po viac ako 150 rokoch končí a o prácu príde 200 zamestnancov. Výstavba na rohu Vajnorskej a Odborárskej sa má začať v 2. kvartáli 2027, s dokončením prvej etapy koncom roka 2029 a celý projekt do roku 2038.
Lukratívne pozemky?
Kým Penta sa zrejme bude musieť so znečistením vysporiadať sama, sanáciu za Babišovu firmu zrejme zatiahne štát. Viacerí opoziční politici upozornili, že ministerstvo predložilo návrh na pripomienkovanie len tri dni po tom, čo sa Taraba a Babiš stretli. Či bola témou stretnutia aj envirozáťaž po chemičke, nie je známe, no slovenský minister si debatu s budúcom českým premiérom pochvaľoval.
Bývalý štátny tajomník Michal Kiča (Demokrati) hovorí, že ak územie vyčistia, Babišove pozemky pod Istrochemom naberú na hodnote. Označil to za obrovský škandál, pretože ide o lukratívne plochy v Bratislave s veľkým potenciálom na developing, ktorých hodnota po vyčistení raketovo stúpne.
„Vo výsledku mu (Taraba) tak môže zhodnotiť tieto pozemky o desiatky až stovky miliónov eur. Naplno sa ďalej prejavia dôsledky Tarabovho prvého zákona po nástupe do funkcie, ktorým zrušil povinnosť vlastníkov pozemkov uhrádzať štátu sumu, o ktorú sa v dôsledku odstránenia envirozátaží zvýši ich hodnota,“ upozornil.
Kiča priblížil, že Taraba po nástupe do funkcie jedným z jeho prvých zákonov zrušil mechanizmus, aby sa súkromný vlastník podieľal na nákladoch sanácie envirozáťaže a platil štátu sumu, o ktorú stúpne hodnota pozemkov. „V dôsledku jeho rozhodnutí tak štát zaplatí desiatky až stovky miliónov eur a zhodnotí tým pozemky jednému z najbohatších ľudí v strednej Európe. Z nevyužívaného priemyselného areálu sa tak obratom stane, za peniaze občanov, lokalita so stámiliónovou hodnotou a vlastníkov pozemkov to nebude stáť nič,“ pokračoval.
„Nespochybňujeme potrebu sanácie envirozáťaží, ak by však Tarabom zrušený mechanizmus platil, na ich nákladoch by sa podieľali aj vlastníci, ktorým stúpne hodnota pozemkov, a takto získané prostriedky by sa dali využiť na sanáciu aj iných lokalít,“ dodal Kiča.
Istrochem riešenie víta
Zástupcovia spoločnosti Istrochem Reality v reakcii pre agentúru ČTK uviedli, že sanáciu chemičky zo strany štátu vítajú.
„Plní tak (slovenská vláda) svoju zákonnú povinnosť štátu sanovať územie, kde nie je známy iný pôvodca kontaminácie. Táto povinnosť bola zjavná už v roku 2002, kedy boli tieto pozemky sprivatizované. Ich vtedajšia hodnota teda spomínanú sanáciu už zahŕňala a koncern Agrofert riadne splnil všetky svoje záväzky, dobách, kedy bola kontaminácia areálu bývalej bratislavskej chemičky Istrochom spôsobená, koncern Agrofert neexistoval,“ uviedla.
