Nemocnica vo Vajnoroch môže byť nepochybne prínosom, čo sa zdravotnej starostlivosti týka. Jedným zo spôsobov, ako zlepšiť dostupnosť medicínskych zariadení je urýchliť ich výstavbu. Vláda sa preto rozhodla vyhlásiť vajnorskú nemocnicu za investíciu do obrany krajiny, čím mohla obísť množstvo byrokracie a povolení. Umožnilo jej to však utajiť väčšinu informácií o jej výstavbe – keďže oficiálne pôjde o vojenský projekt.
Zatiaľ vieme, že Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika bude pod postavená na pozemkoch ministerstva obrany. Práce majú začať už tento rok – výkopmi. Dokončiť sa má do roku 2030, do volieb v roku 2027 má byť hotová suchá stavba – základ, okná, fasády, výťahy, hygienické zázemie, elektrina, vodoinštalácia aj odpady. Po voľbách sa má dokončiť iba vybavenie interiérov a technológie potrebné na chod nemocnice.
Na nedostatočne odkomunikované dianie okolo nemocnice sa v októbri tohto roka sťažoval starosta Rače Michal Drotován. Upozornil na to, že časť projektu zasahuje do katastra Rače, no relevantné informácie vedenie nemá. Podobne ako väčšina krajiny, videli iba vizualizácie. Z nich však nie je jasné, kde presne a ako sa nemocnica napojí na dopravu. Chýbali tiež informácie v akom stave je povoľovací proces, plán financovania, o začatí výstavby, či celkový harmonogram.
Starosta Vajnor Michal Vlček si však komunikáciu s rezortom obrany pochvaľuje. „Mal som stretnutia so všetkými zainteresovanými ministerstvami. Z doterajšej komunikácie môžem povedať, že vždy, keď som žiadal o stretnutie alebo informácie, boli mi poskytnuté,” potvrdil. Pravde ale na otázky k harmonogramu, začatiu výstavby či zdrojom neodpovedal tak rezort obrany, ako ani ministerstvo zdravotníctva.
Doprava to nemusí zvládnuť
Hlavy mestských častí, rovnako ako dopravní experti, však poukázali na riziká výstavby aj prevádzky nemocnice na existujúcu diaľnicu D4 – a nielen tú. Okrem napojenia komplexu práve na ňu, je potrebné myslieť aj na zvýšený nápor na Račiansku a Rybničnú ulicu, či prístupu nemocnice na verejnú dopravu.
Práve Rybničná a vajnorský obchvat budú vyťažené najviac. „Nielen pri spustení nemocnice do prevádzky, ale už počas výstavby sa skomplikuje premávka v okolí areálu, pretože nákladná doprava bude voziť materiál a stavebné stroje a osobná doprava bude privážať a odvážať stavebných robotníkov,” vysvetlil Ľuboš Kasala zo Zelenej vlny.
Podľa starostov môže byť problémom celková dopravná dostupnosť nemocnice, o ktorej sa nič nevie – dopravný projekt nie je verejne prístupný a nie je isté, či vôbec existuje alebo či sa robili záťažové testy. „Samotnú nemocnicu vítame, ak sa vybuduje zlepší potenciál celej lokality. Na druhej strane je ale potrebné riešiť otázky hlavne ohľadom dopravy, vrátane MHD či chodníkov, aby to nebola nemocnica v strede poľa,” povedal Drotován pre Pravdu.
Súhlasil aj Vlček. „Investícia tohto typu je vždy náročná na infraštruktúru, preto očakávame, že súčasťou projektu bude aj riešenie dopravnej obsluhy územia. Takýto projekt sa jednoducho nemôže realizovať bez komplexného dopravného riešenia,” uviedol.
Križovatka D1/D4 by mala napojiť nemocnicu cez severný obchvat Vajnor. „Napojenie nemocnice na diaľnicu D4 je naplánované pri križovatke Čierna voda. Presné technické riešenie je v príprave a definujú ho ďalšie fázy projektových prác," vysvetlila Petra Poláčiková, hovorkyňa ministerstva dopravy. Národná diaľničná spoločnosť však nevidí v jej dostupnosti problém – podľa jej slov pracuje na rozšírení D1-ky o spomínanú križovatku, čím sa zväčšia kapacity premávky.
„Diaľnica pri hlavnom meste pojme viac osobných i nákladných vozidiel. Už teraz majú motoristi k dispozícii niekoľko nových diaľničných vetiev, ktoré výrazne pomáhajú odbremeniť mesto od tranzitnej dopravy,” uviedla mediálna komunikácia NDS.
Cesty v Rači pod tlakom
Najbližšie k nemocnici je zjazd Vajnory z D4-ky, na ktorom už stojí kruhová križovatka. Ten by sa však mal upraviť, pretože teraz je jeho priepustnosť obmedzená – jedno jeho rameno má zaslepené. Práve to sa má použiť na spojenie D4 s nemocnicou, respektíve s Rybničnou ulicou.
Foto: Ľuboš Pilc
Mestská časť Vajnory ale podľa starostu nepredpokladá, že by doprava po výstavbe nemocnice fungovala bezproblémovo bez navýšenia kapacít blízkeho vajnorského nadjazdu. Tiež považuje za kľúčové prestavanie Rybničnej ulice na štvorprúdovku – čo by sa muselo riešiť už teraz, kým nemocnica nestojí.
„Ak by sa vybudovala dostatočne kapacitná spojnica diaľnice D4 a Rybničnej ulice, zároveň by sa tým vznikol „obchvat“ Vajnor a teda by sa odľahčila preplnená Roľnícka ulica vo Vajnoroch,” vysvetlil Kasala.
Podľa neho príde aj na zaplnenie autami Púchovskej pri križovatke s Rybničnou, takže skapacitnenie ciest je nevyhnutné. Kasala potvrdil, že pridať by sa mali aj semafory, ktoré zohľadnia nápor na premávku, aby nedošlo ku kolapsu. „Tieto opatrenia sú pre Vajnory zásadné, aby sa výstavba nemocnice nestala neúmernou záťažou, ale skutočným prínosom,” dodal Vlček.
Čítajte viac Nová nemocnica sa rysuje: Bude ako štyri Bratislavské hrady a mať 25 operačných sál. Ukázali prvé vizualizácie megaprojektu
Samostatnou kapitolou je však verejná doprava. MHD čo sa Vajnor týka, funguje iba na autobusoch. Po spustení nemocnice bude treba pridať trasy verejnej dopravy a takisto napojiť budúce BUS zastávky pri nemocnici na medzimestské autobusy. Nejde ani tak o nápor cestujúcich, ako o komfort a motivovanie ľudí aby nešli autom a tým sa odľahčili cesty – preto sú podľa Vlčeka potrebné električky. Aj keď by bolo naivné očakávať, že autobusy sa novou nemocnicou nezaplnia viac.
Električky by preto aj podľa starostu mali dôjsť až po nemocnicu. Aktuálne trasa vajnorskej električkovej radiály končí pri Zlatých Pieskoch. Jej predĺženie do Vajnor sa dá dĺžkou prirovnať k budovaniu petržalskej linky, čo mestu trvalo štyri roky. Nie je však ani isté, či projekt nemocnice počíta s električkou priamo do areálu, no podľa Kasalu je to nutné. „Ak je to priestorovo možné, veľmi by pomohlo predĺženie koľajovej trate električiek z Rače až k novej nemocnici,” dodal.
Postaví nemocnicu súkromník?
Otázky sa tiež vynorili pri financovaní nemocnice, cena jej výstavby sa odhaduje na 1,26 miliardy eur. Zaplatiť sa má čiastočne z európskych peňazí – 200 miliónov eur pôjde z plánu obnovy. Ďalšie peniaze chce vláda vziať z dvoch percent výdavkov na obranu a tiež z verejného rozpočtu. Koľko to však má byť presne, známe nie je. 863,5 miliónov eur z toho bude stáť stavebná časť a technológie 127,2 miliónov, pričom iba vybudovanie parkoviska zhltne 80 miliónov.
Pre denník Pravda šéf zdravotníctva uviedol, že zvažuje aj možnosť PPP projektu. Tento model predstavuje spoluprácu štátu so súkromníkom. Nemocnicu by postavil súkromný investor, krajina by mu ju ročne splácala najviac 30 rokov a následne by prešla do štátneho vlastníctva. Stavba by sa však pre Slovensko výrazne predražila, hoci nemocnica ako taká je zisková, a krajinu by tak mohla stáť menej než diaľnica, cez PPP za ňu zaplatíme v priemere o 20 – 30 percent viac.
Problémom je ale povaha nemocnice – ide o strategický objekt obrany, preto by prítomnosť súkromníka mohla negatívne zamiešať vplyv štátu. „Rezort zdravotníctva v spolupráci s ministerstvami obrany financií analyzuje rôzne modely financovania z hľadiska udržateľného ekonomického modelu fungovania novej národnej nemocnice vo Vajnoroch, ako aj z bezpečnostného hľadiska vo väzbe na bezpečnostnú infraštruktúru ako nedeliteľnú súčasť novej národnej nemocnice,” nevyvrátil financovanie pomocou PPP pre Pravdu komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.
Ako bude nemocnica vyzerať?
V nemocnici by sa mali liečiť pacienti s bežnými ochoreniami. Okrem hospitalizácie bude v nej priestor na 150 ambulancií. Má mať dostatočné kapacity na hospitalizáciu asi 44-tisíc pacientov ročne.
Na 31 oddeleniach sa počíta s 950 lôžkami, no maximálne ich dokážu pojať až 1467 – podľa toho, koľko pacientov bude v nemocnici dlhodobo a koľko len dočasne. ARO oddelenie má mať 150 postelí, o ktoré sa bude deliť s popáleninovým oddelením, kardiológiou či infektológiou. V tejto sekcii má byť aj stacionár so 127 miestami. Operačných sál pribudne 21, zamerané majú byť na hrudníkovú a ORL chirurgiu, k tomu sa pridajú dve sály, kde budú operácie s robotmi.
Stavba ako taká bude na deviatich podlažiach, k nim sa pripojí budova pre administratívu a oddelená časť infektológie. Pôdorys je jednoduchý štvorec, pričom tento tvar prirodzene vytvorí štyri vnútorné nádvoria. Hlavný vstup bude na severovýchode budovy, urgent južne.
Komplex však nemá byť iba nemocnicou, plány s ním má aj Bratislavský samosprávny kraj. Ten do areálu chce presunúť zdravotnícku školu, ale aj Národný ústav detských chorôb, ktorého budova je na Kramároch v žalostnom stave. Vzniknúť však má celý kampus s internátmi, bytmi pre zdravotníkov, výskumné centrá.
Pôjde však o armádny objekt, preto bude mať nemocnica aj bezpečnostnú základňu v podzemí. Inak však má byť nemocnica civilná.
Rača síce priamo nemá pod plánovanou nemocnicou pozemky, no hlavné mesto áno. Spolu majú nad 75-tisíc m2. V tomto kontexte sa starosta Rače vyjadril, že by využil pozemky hlavného mesta na budovanie parkovísk, či zázemie v podobe bývania pre zdravotníkov, či učiteľov. Preto by chcel na nich presadiť cyklotrasu.
„Nemocnica prinesie silný rozvojový impulz aj do oblasti Pánty / Rybničná, kde má štát chátrajúci areál bývalej školy, na ktorý dlhodobo upozorňujeme,” dodal Drotován. Starosta Vajnor Vlček si tiež uvedomuje, že nemocnica bude prínosom nielen v rámci zdravotníctva, ale stane sa aj príležitosťou pre podnikanie.
„Okrem lekárov a zdravotníckeho personálu prinesie stovky ďalších pracovných miest v oblasti administratívy, údržby, logistiky či služieb,” povedal. O to dôležitejšie však bude dopravné napojenie objektu a dostupnosť verejnej dopravy. „Zároveň však platí, že tieto územné a dopravné súvislosti musia byť riešené súčasne so samotnou výstavbou,” potvrdil starosta Vajnor.
Foto: TASR, Veronika Mihaliková
Práce sa začínajú
Najbližšie dni však majú začať výkopy národnej nemocnice. „Predpokladám, že začiatkom novembra sa tam začne kopať, práce prebiehajú, výstavba sa začne,” potvrdil Šaško. Vlček povedal, že ministerstvo obrany Vajnory vopred informovalo o pyrotechnickom výskume, aj búracích prácach. Stavba je však rozsiahla, práce budú hlučné a odpadu množstvo.
„Odvoz odpadu má byť organizovaný tak, aby čo najmenej zaťažoval obyvateľov,” dodal starosta s tým, že informáciu o presnom termíne začatia výstavby nateraz nemá, no dôvodom je podľa neho armádne krytie, ktoré rešpektuje.
Podľa Drotována sa však komunikácia rezortu obrany voči Rači nijak nezlepšila. „Prebieha tam búranie stavieb, výstavba ešte nezačala a ani nemáme informácie kedy a na základe akého projektu má začať,” sťažoval sa. Projekt nezverejnili a naďalej má stavba prebiehať v utajenom režime. Nebude ho tak môcť pripomienkovať samospráva, ani obyvatelia.
