Jedným z dôvodov, pre ktorý vznikol takzvaný Tím zmeny, je zahraničná politika súčasnej garnitúry. Slovensko podľa Šimečku ťahá na východ a prišlo pre ňu o dôveru kľúčových spojencov. Porovnania s inými krajinami podľa neho hovoria, že Slovensko upadá. Myslí si, že voliči majú právo vedieť, kto bude reprezentovať jednotlivé oblasti, ak by PS zostavovalo v budúcnosti vládu. „Musíme byť pripravení nielen na voľby a kampaň, ale aj na krok po tom, na to, čo bude ešte náročnejšie – vládnutie v krízovom období,“ pokračoval.
Vlažné reakcie partnerov
Ak PS dostane dôveru voličov, krajinu bude podľa Šimečku preberať v hlbokej a dramatickej kríze. Uvedomuje si, že sám vládu nezostaví. „Najväčšia šanca na zmenu, na lepšiu a stabilnú vládu, je v spolupráci PS a strán SaS, KDH a Demokrati,“ vyhranil sa líder PS.
Vymenované strany sa už minulý týždeň dohodli na formáte spolupráce. Ich odborníci, za PS takzvaní „lídri zmeny“, budú o kľúčových oblastiach, v ktorých bude treba hľadať prieniky, komunikovať na programových konzultáciách. Hoci to neznamená, že sa na všetkom zhodnú, Šimečka si chce vydiskutovať jednotlivé témy ešte pred kampaňou. Svojim spolustraníkom stihol rozdať aj úlohy – kontaktovať náprotivky z partnerských strán, sledovať kroky súčasnej vlády a pracovať na alternatívnych riešeniach.
Pomerne vlažná reakcia na výzvu najsilnejšieho opozičného subjektu prišla od kresťanských demokratov. Podpredseda KDH Viliam Karas povedal, že v ich strane je dostatok expertov, ktorí by vedeli prevziať zodpovednosť za smerovanie Slovenska. Krok PS označil za marketingovú aktivitu. „Sme dva roky do volieb, posledné, čo Slovenská republika potrebuje, je súťaž krásy. Potrebuje v prvom rade jasnú víziu, program, línie, smerovanie a potom sa môžeme uchádzať o podporu našich voličov a rozhodovať o budúcej vláde,“ povedal Karas.
SaS dala v odpovedi najavo, že PS nevynašlo koleso. Vlastné pozície tímlídrov má už dlhodobo. „Každému voličovi je napríklad jasné, že keď sa povedia financie, nie je žiaden politik viditeľnejší ako Marián Viskupič. Keď sa povie spravodlivosť, tak je to Mária Kolíková, zdravotníctvo Tomáš Szalay či pôdohospodárstvo Alojz Hlina. Tak by sme mohli pokračovať pri každom rezorte,“ uviedol pre Pravdu hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Konečné obsadenie pozícií vo vláde bude podľa neho závisieť od dôvery občanov vo voľbách. „My sme pripravení sa o túto dôveru uchádzať a priniesť na Slovensku reštart,“ dodal. Odpovedi, či sa plánujú s lídrami z PS schádzať, sa vyhol.
Strana Demokrati do vydania článku na naše otázky nereagovala. Stanovisko zaslala v stredu popoludní.
„Demokrati majú dlhodobo vytvorené expertné skupiny ku všetkým kľúčovým oblastiam, ktoré vedú rešpektovaní odborníci, a to ako na Slovensku tak aj v zahraničí, pričom viacerí majú navyše, vládne skúsenosti. Spolupráca s PS na mnohých programových témach už prebieha a strana Demokrati považuje za dôležité, že opozičné strany komunikujú o programových otázkach, tejto diskusie sa budeme aktívne zúčastňovať,“ uviedla hovorkyňa strany Demokrati Martina Kakaščíková.
Kto sú lídri zmeny
Šéf PS nehovoril priamo o tieňových ministroch, jednotlivé tváre predstavoval ako „lídrov zmeny“. Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave to považuje za zvláštne. Progresívci podľa neho použili skôr alibistické a do istej miery aj skopírované pomenovanie, keďže svojich tímlídrov majú aj saskári. „Pravdepodobne v Progresívnom Slovensku ešte nenabrali dosť politickej odvahy, aby sa naozaj prezentovali ako strana, ktorá chce vyhrať voľby, zostaviť vládu, ktorá sa nebojí zodpovednosti. Skúsili to tak „pol na pol“, najmä ako marketingový ťah,“ komentoval.
Kým Šimečka povedie Tím zmeny, lídrom zodpovedným za reštart slovenskej ekonomiky bude úradnícky expremiér a súčasný europoslanec Ľudovít Ódor. Zahraničná politika pripadla exministrovi zahraničných vecí Ivanovi Korčokovi. Práve v ekonomike a diplomacii vláda podľa šéfa PS napáchala najväčšie škody.
„Zmena je nevyhnutná, Slovensko má na viac. Vlády Roberta Fica sa vyznačovali vždy impotenciou v oblasti ekonomickej politiky. Momentálne namiesto toho, aby sme sa snažili niečo zmeniť, tak sa tvárime, že všetko funguje,“ uviedol tieňový minister hospodárstva Ódor.
Korčok povedal, že ak dostane PS dôveru, skončí s využívaním zahraničnej politiky ako vnútropolitického nástroja na rozoštvávanie spoločnosti a šírenie strachu. „Toto pocíti okamžite občan ako zmenu,“ sľúbil. Európska agenda na ministerstve zahraničných vecí je podľa neho aktuálne zlikvidovaná a plánuje ju tam navrátiť.
Budúcnosť tieňových ministrov
Zvyšné mená sú až na jednu výnimku známe z parlamentných lavíc. Kultúru a médiá bude mať na starosti podpredsedníčka hnutia Zora Jaurová, prácu, sociálne veci a rodinu Simona Petrík. Tieňovým ministrom hospodárstva a energetiky bude Ivan Štefunko, investície chce mať pod palcom Michal Truban a obranu Tomáš Valášek. Líderkou zmeny v oblasti životného prostredia bude Tamara Stohlová, v oblasti financií chce mať slovo Štefan Kišš, v oblasti školstva Tina Gažovičová a v doprave a informatizácii Ján Hargaš.
Justičné témy bude za PS komunikovať Zuzana Števulová, oblasť vnútra a polície Jaroslav Spišiak a zdravotníctvo Oskar Dvořák. Pri pôdohospodárstve Šimečka predstavil novú posilu – Petra Horného. Lídrom zmeny v spravodajských službách je bývalý veľvyslanec pri NATO Peter Bátor.
Politológ z Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak hovorí, že nie vždy konečné zloženie vlády zodpovedalo podobe tieňových kabinetov. „Niektorí sa jednoducho v období pred voľbami neosvedčili či už ako tímlídri, experti, alebo ako politické osobnosti,“ uviedol.
Ako podotkol, agenda ministrov je iná ako agenda straníckeho experta, pretože musí danú problematiku chápať komplexne, v previazanosti s inými vládnymi prioritami. „Vláda rozhoduje o zásadných otázkach ako celok. Preto sa často stáva, že tieňový minister napokon skončí v pozícii štátneho tajomníka, respektíve predsedu výboru. Je úplne normálne, že strana má na danú oblasť viacero ľudí, každý politik by mal byť nahraditeľný,“ pokračoval.
Foto: FB/Michal Šimečka
„Koalícia v opozícii je smrť“
Na začiatku milénia predstavil svoju alternatívu k vláde Mikuláša Dzurindu šéf Smeru. Nominoval dvoch podpredsedov, 15 ministrov aj vedúceho aparátu vlády. Tieňovým vicepremiérom pre strategický rozvoj a informačné technológie sa stal vtedy súčasný poslanec Dušan Muňko.
Svoje miesta v nej mali Robert Kaliňák ako tieňový minister vnútra a Monika Beňová ako alternatívna šéfka diplomacie. Smer vytvoril aj tri nové rezorty pre problematiky, ktoré Dzurinda nedoceňoval. Išlo o regionálny rozvoj a eurofondy, energetiku a verejnú správu. Na rozdiel od PS otvorene predstavil aj tieňového premiéra Fica. Rovnaký scenár Smer ukázal aj o desať rokov neskôr, keď bola premiérkou Iveta Radičová.
S pokusom o paralelný kabinet prišli takmer pred desiatimi rokmi aj šéf Hnutia Slovensko Igor Matovič a bývalý predseda SaS Richard Sulík. Prizvať chceli aj stranu Sme rodina Borisa Kollára. Plány však stroskotali a OĽaNO a SaS zostali len pri takzvanej Opozičnej rade. „Robiť koalíciu v opozícii je smrť. SaS je samostatná strana. Pripúšťali sme to, ale medzičasom v tom máme jasno. Máme Opozičnú radu, kde sa stretávame, a nemáme dôvod pred voľbami túto spoluprácu ešte viac rozvíjať. Je to skúsenosť rôznych iných politikov,“ povedal Sulík.
S rovnakým krokom prišiel naposledy – v roku 2017 – opäť Matovič. Z tvárí, ktoré predstavil a mali dozerať na prácu Ficovho tretieho kabinetu, sa mnohé postavili na čelá rezortov. Či už išlo o Eduarda Hegera, Marka Krajčího, Jána Budaja, či Veroniku Remišovú.
Ani jedna z týchto „zrkadlových vlád“ sa však významne nezapísala do dejín. „Azda najmä preto, že tie zostavy tieňového kabinetu boli v podstate len formálne a nepretavili sa do reálnej politickej praxe – zostavy vládneho kabinetu. Inak si myslím, že si dnes už skoro nik nespomenie, kto bol tieňovým ministrom či tieňovou ministerkou,“ uviedol Lenč.
Čítajte viac OĽaNO predstavilo svoju tieňovú vládu, má 13 členov
Realita na Slovensku?
Trnavský politológ hovorí, že význam tieňových vlád bez kompetencií je psychologický. Voličom dáva perspektívu, že existuje politická a programovo-ideová alternatíva a nádej, že sa strany pripravujú na budúce vládnutie. „Skôr si myslím, že je zarážajúce, že na toto strany parlamentnej opozície neprišli skôr, hoc tu boli pokusy z minulosti a naposledy (paradoxne) to urobil Igor Matovič,“ konštatoval.
Podľa Marušiaka ide najmä o symbolický význam a konkrétna strana tým ohlasuje, že má záujem po najbližších voľbách prevziať moc. Ako vysvetlil, najčastejšie vznik takýchto vlád predstavujú subjekty, ktoré ešte nevládli, a je pri nich najvyšší potenciál, že budú zohrávať pri zostavovaní koalície dominantnú úlohu.
„Tieňové kabinety takto ohlasovali HZDS, Smer, OĽaNO. Ich zostavenie strany využívajú na prezentáciu osôb, ktoré komunikujú predstavy svojich strán o danej oblasti politiky, svojich expertov alebo ľudí, ktorí vystupujú ako kritici, respektíve oponenti politík aktuálnej vlády. Zároveň sa tieto osobnosti stávajú tvárami strany v predvolebnej kampani,“ priblížil odborník z SAV.
Tieňová vláda má tradíciu skôr v anglosaskom svete, európske krajiny s obdobným návrhom prichádzajú zriedkavejšie a ide skôr o politické PR. Takzvaný Shadow Cabinet funguje vo Veľkej Británii, opozícia má vlastné „tieňové ministerstvá“ aj v Austrálii, Kanade, či na Novom Zélande.
Trnavský politológ sa domnieva, že paralelné kabinety by sa mali stať trvalou súčasťou politiky aj na Slovensku. „Politické strany, ktoré to s budúcnosťou Slovenska myslia vážne a zodpovedne sa pripravujú na vládnutie, by mali pracovať na tom, aby sa z tohto stala politická prax a nielen občasné „politické divadlo“,“ podotkol. „Keďže vznik tieňových vlád je ohlásením ambície uskutočniť zásadnú zmenu, určite to nemusí byť trvalou súčasťou vládnej politiky,“ myslí si zase Marušiak.
Ak by zostavovali alternatívnu vládu viaceré „nevládne“ strany, podľa Lenča by to efektnejšie nebolo, pretože opozičné strany nie sú koalícia. Aj podľa Marušiaka ide o veľmi nepravdepodobný krok. „Zatiaľ všetky štartujú do volieb samostatne. To znamená, že hoci ich spája snaha poraziť a nahradiť súčasnú koalíciu, zároveň zostávajú aj politickými súpermi,“ dodal.
