Odchod Sulíka z SaS bol postupný – najskôr sa vzdal postu predsedu, pred rokom aj mandátu poslanca Národnej rady. Zostal však členom strany aj jej čestným predsedom. „Našťastie mám z čoho žiť, a preto nie som odkázaný na zašívanie sa v parlamentných laviciach,“ uviedol po tom, čo sa vzdal poslaneckej funkcie.
Úplný koniec v politike nevylúčil. „Po 15 rokoch si nutne musím dať od politiky odstup. Avšak v najbližších parlamentných voľbách (pravdepodobne o tri roky), pokiaľ bude záujem o politiku, ktorú ponúkam, budem kandidovať do Národnej rady s cieľom byť súčasťou vlády,“ ozrejmil.
Čítajte viac Prístav sklamaných voličov? Uhríkovo hnutie rastie na úkor Smeru, SNS môže vytunelovať úplne
Gröhling urobil to, čo iní
Hoci sa začal naplno venovať kulinárskej šou, záujem uchádzať sa opäť o podporu voličov spomenul už viackrát. No návrat zrejme nebude až taký hladký. Medzi ním a súčasným šéfom strany Branislavom Gröhlingom nastal spor kvôli Sulíkovmu synovi Filipovi, známemu videoblogerovi, ktorý sa nelichotivo vyjadruje o ženách a menšinách a voličov SaS dokonca nazval „degešmi“. Otec zakladateľ čelil pre verejné vyjadrenia syna kritike aj od členov vlastnej strany. Vyčítali mu, že sa od prejavov a postojov Filipa dostatočne nedištancuje.
Zo saskárov sa Sulíka staršieho zastala len poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá sa vyjadrila, že by nikdy nepovažovala za správne vylúčiť niekoho len pre správanie či výrok jeho dospelého syna. Gröhling totiž v auguste vyhlásil, že dlhoročného lídra už na kandidátku nepustí.
„Nebude na nej o týždeň ani o mesiac, ani o rok. Musíme sa od Richarda Sulíka odstrihnúť, ak chceme rásť a posúvať naše hodnoty ďalej. Urobme teda za tým bodku, hovorím to teraz a verejne. Je to vec, ktorú kolegovia vedia už niekoľko mesiacov,“ vyhlásil Gröhling v rozhovore pre Aktuality s tým, že ide o jeho osobné rozhodnutie ako predsedu strany.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity v Prešove podotkol, že v slovenskej politike nejde o prvý takýto prípad. Z hľadiska fungovania strany a „osamostatnenia“ nového predsedu to považuje za pozitívne. „V strane nemôže byť dvojvládie, Gröhling len urobil to čo mnohí ďalší v iných stranách. Napríklad aj Andrej Danko dal vylúčiť dlhoročného predsedu SNS Jána Slotu, aby mohol vyjsť z jeho tieňa a upevnil si v nej moc,“ uviedol Cirner pre Pravdu.
Nové a novšie posily
Po Sulíkovom odchode prišli do strany viaceré známe tváre. Hoci sa šuškalo, že si vyberie PS, začiatkom kalendárneho roka vstúpila k liberálom poslankyňa Martina Holečková. Do parlamentu sa pôvodne dostala na kandidátke KDH, kde v minulosti pôsobil ako predseda strany aj Alojz Hlina. Ten je so saskou o čosi dlhšie. Do Národnej rady postúpil zo 150. miesta jej kandidátky.
V marci sa k strane pridala ďalšia známa tvár – bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Po tom, čo skončil na čele Policajného zboru, to najskôr skúšal na kandidátke do eurovolieb u Demokratov. Tí neuspeli a posunul sa k SaS. Ako povedal, na subjekte mu imponuje, že v ňom pôsobia konzervatívnejší aj liberálnejší politici.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Najnovšiu posilu ohlásila saska v stredu. Do strany vstúpil komunálny politik Marián Damankoš, ktorý pôsobí ako riaditeľ evanjelickej školy v Prešove, je autorom stredoškolských učebníc, a zároveň predsedom Asociácie evanjelických škôl na Slovensku. S Gröhlingom sa spoznali ešte pred rokom 2020. „Vyštudoval filozofiu, dlhodobo sa venuje školstvu a je odborníkom, ktorého sa môžete na školstvo spýtať čokoľvek a hneď vám vie odpovedať. Je dôležité, že tá odpoveď bude z praxe,“ chválil nového kolegu predseda strany.
Damankoš sa považuje za „hrdého Slováka“, ktorý rád vidí okolo seba rôznorodosť. Slovensko je podľa neho dnes dosť výrazne rozdeleným štátom, ktorý sa často delí na sporoch nie vždy prinášajúcich pokrok. Myslí si, že krajina potrebuje pravicovú politiku a efektívny štát, ktorý opatrne narába s verejnými zdrojmi.
„Sám by som veľmi rád prispel k budovaniu a vylepšovaniu, či už verejného, alebo neverejného školstva, pretože je opakovane kritizované a opakovane sa problematizujú mnohé veci. Bol by som rád, keby som bol súčasťou toho, čo sa dnes nazýva snaha o reformu,“ vyhlásil.
SaS mení svoj profil
Počas predstavovania Damankoša si Gröhling sám položil aj odpovedal na otázku, či sa SaS pri náraste konzervatívcov vo svojich radoch nemení. „Nie je to pravda,“ vyhlásil. Hovorí, že odkedy SaS začala písať svoj nový príbeh, spája ľudí, ktorí chcú presadiť nižšie dane, vyššie platy a štíhly štát. Stranu chce sprístupniť aj komunálnym politikom a výrazným osobnostiam z regiónov. Dvere tak otvorila aj Damankošovi.
„Je to človek, ktorý do nového príbehu strany SaS, ktorá spája umiernených konzervatívcov a umiernených liberálov, je to správne spojítko, že budeme vedieť opäť diskutovať o témach, ktoré sú dôležité pre Slovensko, ale hlavne o pravicových a ekonomických témach,“ priblížil.
Cirner podotýka, že Slovensko je stále považované za pomerne konzervatívnu krajinu. Ergo, politické strany, ktoré deklarujú nejaký konzervatívny element, by mali medzi voličmi bodovať. „SaS postupne mení svoj profil, ale drží sa hlavne ekonomického liberalizmu, ktorý neodmietajú ani konzervatívne politické sily. Rozpor môže nastať iba v kultúrno-etických témach, ktoré v SaS asi pôjdu do úzadia,“ uviedol politológ.
Ak by sa Sulík rozhodol napriek súčasnému predsedovi do strany vrátiť, pre stranu by to mohol byť problém. „Ak by Sulík kandidoval za inú stranu alebo by založil novú stranu, mohlo by to byť pre SaS problémom,“ dodal prešovský politológ.
V prieskumoch sa drží
Keď sme sa po Sulíkovom politickom konci politológov pýtali, ako to ovplyvní preferencie strany, boli skeptickí. Domnievali sa, že jeho odchod z aktívnej politiky môže SaS oslabiť. „Voličské správanie je na Slovensku značne personalizované, ľudia volia podľa sympatií k politikom. A keďže Sulík bol tvárou SaS dlhé roky, jeho odchod môže strane uškodiť,“ predpokladal v tom čase politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Veľké zmeny sa však odvtedy neudiali. V novembri 2023, teda zhruba mesiac po tom, čo Sulík oznámil, že ďalej nebude viesť SaS, strana dosiahla v prieskumoch Focusu 6,4 percenta. V apríli 2024, mesiac po konci vo funkcii predsedu, mala strata sedem percent a vlani v októbri dosiahla 6,7 percenta.
Ani príchod nových tvárí, ako sú Holečková, Hlina či Hamran, však SaS vyššie v prieskumoch neposunul. Výraznejšie skoky nevidieť ani v ostatných októbrových prieskumoch. Kým NMS Market Research namerali minulý mesiac SaS 5,9 percenta a Focus 6,3 percenta, najviac získala v prípade agentúry AKO – 7,1 percenta. Volebný model Ipsosu jej nameral 7,3 percenta.
Prešovský politológ Cirner to po zásadných zmenách, no aj medializovaných búrkach v strane a mimo nej, vníma ako ustálenie preferencií. „Po odchode Sulíka z čela strany a po tom, čo nový predseda oznámil, že Sulíka už nedá na kandidátku v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, je výsledok SaS v prieskumoch verejnej mienky v podstate veľmi dobrý, pretože SaS to bol Sulík a Sulík bol SaS. Myslím, že sa zastabilizovali a hľadajú si nových voličov aj medzi umiernenými konzervatívcami,“ domnieva sa.
Nad päť percent bude úspech
V posledných parlamentných voľbách v roku 2023 SaS dosiahla 6,32 percenta. Koalíciu s bývalým OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí skladala po voľbách v roku 2020 s výsledkom 6,22 percenta. Najväčšie úspechy dosiahla v rokoch 2016 (12,1 percenta) a 2010 (12,15 percenta).
Naráža strana na vlastný strop a ťaží už len zo Sulíkovho dedičstva? „SaS oscilovala vo výsledkoch volieb ako stredne veľká a malá strana, dnes je oslabená zmenou dlhoročného lídra a silnou konkurenciou v podobe PS, a preto akýkoľvek výsledok nad päť percent vo voľbách a účasť v parlamente budú pre nich úspechom,“ komentoval Cirner.
Ak by SaS neprekročila brány parlamentu, najviac jej voličov by podľa politológa zrejme „zdedili“ terajšie opozičné strany ako PS a Demokrati.
