O potrebe telových kamier sa hovorí už roky. Ak by nimi Policajný zbor disponoval, zrejme by tým ušetril od tráum aj obete razie v Moldave nad Bodvou v roku 2013. O päť rokov neskôr ich sľubovala aj bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (vtedy Smer, dnes Hlas) – zaviesť ich mali „v krátkej dobe“. Je rok 2025, policajti sa s nimi ešte len zoznamujú, kým budú zavedené plošne, ešte to nejaký čas potrvá.
Ako naliehavý doplnok k výstroju príslušníka sa spomínajú takmer po každom zásahu polície, ktorý vyvolá podozrenia. Hoci nejde o všeliek, odborníci hovoria, že kamery znižujú napätie medzi policajtmi a páchateľmi a „skrotnú“ pred nimi aj agresívnejší jedinci.
Rok od brutality
Testovaciu prevádzku telových kamier spustili u „štátnych policajtov“ vlani. Pred rokom totiž otriasol Slovenskom prípad, keď v sanitárnej miestnosti obchodného domu v Košiciach dvojica policajtov fyzicky napadla 48-ročného muža z ulice. V čase, keď sa Ľubomír dostal do konfliktu s dnes už odsúdenými mužmi zákona, kradol naposledy. V nemocnici zomrel po úderoch do brucha a hlavy, ktoré dostal najskôr v obchode a potom aj na policajnej stanici.
Vyšetrovanie Ľubomírovej smrti sprevádzalo veľa nejasností. Krátko po tragédii vybavili skúšobnými 20 kusmi techniky policajtov v Bratislave a Košiciach. V marci ich na testovanie nasadili aj v Banskej Bystrici. Začiatkom mája ministerstvo vnútra informovalo, že verejné obstarávanie na telové kamery je vo fáze príprav. „Finalizuje sa štúdia uskutočniteľnosti, ktorej výstupy a odporúčania budú zohľadnené v podkladoch pre verejné obstarávanie,“ uviedol vtedy hovorca rezortu Matej Neumann v súvislosti s ich plošným nasadením.
O mesiac neskôr ministerstvo policajtom pred futbalovým šampionátom rozdalo s 90 škodovkami aj 500 telových kamier. Hovorilo o významnom kroku v modernizácii a posilňovaní transparentnosti. Z vlastností kamier ocenilo napríklad šifrované uloženie záznamov, automatizované zmazávanie, prepojenie s umelou inteligenciou, biometriu či preklad do viac ako 120 jazykov.
„Víťazom sa stal systém využívaný bezpečnostnými zložkami v USA, Austrálii či v niekoľkých členských štátoch EÚ,“ uviedlo vtedy. Či ide o víťaza verejného obstarávania na nákup, alebo prenájom, do vydania článku nespresnilo.
Z 20 je 600
Aj keď je kamier na sklonku roka opäť o čosi viac, štandardom výstroja pre vyše 19-tisíc policajtov zatiaľ nie sú. Hraničná polícia a všetky obvodné oddelenia ich napríklad zatiaľ nemajú. Používajú ich len vybrané útvary, ktorým ich rozmiestňujú a menia podľa potrieb. Pokúšali sme sa teda zistiť, koľkými kusmi a akou značkou telových kamier disponujú jednotlivé krajské riaditeľstvá. V odpovedi nás však každé jedno odkázalo na policajné prezídium.
„Policajný zbor v súčasnosti používa približne 600 telových kamier vo vybraných útvaroch poriadkovej, dopravnej a železničnej polície,“ uviedol pre Pravdu hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.
Príslušník si kameru prevezme na začiatku služby, upevní ju na viditeľné miesto na rovnošate, a keď skončí službu, zabezpečí, aby sa záznam zálohoval. „Kamery slúžia výlučne pri výkone služobnej činnosti a pri zákrokoch, pričom zaznamenávajú priebeh služobných úkonov,“ zdôraznil hovorca.
Ak policajt spustil nahrávanie, osoba, ktorú začal nakrúcať, by sa o tom – ak to situácia umožňuje – mala dozvedieť. „Spätná kontrola záznamov je možná podľa zákona a interných predpisov PZ, a neaktivovanie kamery bez dôvodu môže viesť k disciplinárnemu konaniu,“ priblížil ďalej Hájek.
Odborník na bezpečnosť a poradca primátora Bratislavy Martin Královič si nemyslí, že by plošná absencia telových kamier komplikovala objasňovanie činov páchateľov. Každá dvojčlenná hliadka by však podľa neho mala mať aspoň jednu. „To, čo kamera prináša, je deeskalácia konfliktu a transparentnosť zákroku. Ak je pochybnosť o tom, ako policajt reagoval alebo ako použil donucovacie prostriedky, kamera je objektívnym dôkazom toho, ako to v skutočnosti bolo, čo zaznelo, aké výzvy sa použili, či sa páchateľ bránil, alebo nie,“ uviedol pre Pravdu.
Znižujú agresivitu
Telové kamery sa osvedčili aj v našich dvoch najväčších mestách. Mestská polícia Bratislava aktuálne disponuje 48 kusmi. „Každá dvojčlenná hliadka mestskej polície v teréne je vybavená minimálne jedným kusom,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Barbora Krajčovičová. Plánujú aj nákup ďalších, aby bol kamerou vybavený každý policajt aj vozidlo mestskej polície.
Mestská polícia Bratislava ich začala používať pred viac ako dvoma rokmi. Spúšťa ich nielen pri závažnejšej udalosti, ale aj v prípade, ak ide o akúkoľvek menšiu pomoc. Pomocníkom sú tiež pri hodnotení zákrokov. „V minulosti sme sa stretli napríklad aj s neobjektívne zostrihanými zábermi zo zásahov mestskej polície na sociálnych sieťach. Teraz si priebeh konkrétnych situácií dokážeme overiť práve vďaka telovým kamerám,“ pokračovala Krajčovičová. Využívajú ich aj pri výučbe nových kolegov.
Výrazne menší počet kamier majú v Košiciach, kde ich zaviedli len tento rok. „Konkrétne ide o osem telových kamier Axon body 3, ktoré spolu s dokovacou stanicou a príslušnými licenciami vyšli Mestskú políciu mesta Košice (ďalej len MsP) na 13 313 eur,“ uviedol pre Pravdu náčelník tamojšej polície Slavomír Pavelčák.
Ich prínos pociťujú. Zaznamenávajú nielen dianie, no umožňujú aj živý prenos. Dokážu spustiť nahrávanie pri detekcii výstrelu a zaslať oznam o výstrele. Aktivovať ich vedia aj na diaľku, ak sa to nepodarilo policajtovi. „Sú to špičkové kamery so širokým využitím v náročných podmienkach. Využívajú ich príslušníci Pohotovostnej ochrannej jednotky MsP, príslušníci zo stanice MsP–Stred a príslušníci MsP, ktorí sa zúčastňujú na spoločných kontrolách v prostriedkoch MHD s pracovníkmi prepravnej kontroly DPMK a.¤s.,“ priblížil Pavelčák.
Viac sú v uliciach
Novela Trestného zákona, ktorú schválili vlani a zvýšila hranicu malej škody z 266 eur na 700 eur, výrazne zasiahla do priestupkovej agendy. Odrazila sa nielen na náraste priestupkov proti majetku, no súčasne so zmenami poklesli trestné činy v tejto oblasti. Hovorí o tom aj Správa o stave verejnej správy, ktorá nedávno prešla vládou.
„V oblasti priestupkovej agendy v pôsobnosti Policajného zboru bolo zaznamenaných 776 692 priestupkov, čo je pokles o 1,8 % oproti roku 2023. Najviac priestupkov tvorili dopravné (623 290). V pôsobnosti okresných úradov bolo prejednaných 49 765 priestupkov, pričom významný nárast bol pri majetkových priestupkoch (+ 10 %),“ uvádza sa v dokumente.
Mestská polícia v Bratislave zaznamenáva priestupky podľa Královiča nielen do svojho interného, ale aj do spoločného štátneho systému známeho ako Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, takzvaný CESDaP.
„Často dostávame kritiku od Policajného zboru, že tam nenahadzujeme priestupky. Problém je, že vo veľkej miere tento štátny register padá, nevieme sa naň pripojiť a nie je kompatibilný,“ priblížil s tým, že prístup do neho je extrémne náročný. „Je to nespoľahlivá databáza, ktorá padá. Je veľmi ťažká komunikácia s IT technikmi, napríklad v rámci ministerstva vnútra a podobne. Žiadalo by si to zlepšenie,“ podotkol Královič.
Zvýšený počet krádeží znamená aj viac kontaktov medzi políciou a páchateľmi, a teda aj viac potenciálnych nárastov zákrokov, pri ktorých by sa situácia mohla vyhrotiť. Odborníci v tejto súvislosti poukazujú, že stúpa aj útočnosť páchateľov.
Snímacie zariadenia tu majú podľa košického policajného náčelníka svoj význam. „Používanie telových kamier má veľký význam aj z hľadiska prevencie. Zároveň skúsenosti s nimi naznačujú, že agresívne sa správajúci občania po ich zapnutí výrazne zmenia svoje správanie a dokonca sa začnú aj slušnejšie správať,“ vyzdvihol. Krajčovičová zase poukázala, že hoci kamery samy osebe nedokážu zastaviť nárast drobných krádeží, môžu výrazne pomôcť pri objasňovaní takýchto prípadov.
Telové kamery nie sú všeliek
Hoci prítomnosť telovej kamery pomáha, Královič si nemyslí, že by odradila zlodeja. „Bolo by to nesprávne očakávanie. Ak by niečo malo odradiť zlodeja, tak už len to, že sa pri ňom pohybuje policajt. Nevidím veľký rozdiel medzi policajtom s kamerou a bez nej, ak hovoríme o krádežiach,“ poukázal.
Podotkol, že zariadenie nesníma priestor nonstop. Zvyčajne sa zapína až pri kontakte s páchateľom. „Keď sa policajt len prechádza a hliadkuje po ulici alebo je niekde v budove, tak ju bežne zapnutú nemá a nenahráva sa to,“ doplnil.
Nemyslí si ani to, že by pomáhali objasňovať krádeže. Nápomocné sú skôr mestské kamerové systémy či kamery v predajniach, ktoré ukážu, kto prešiel cez pokladnicu bez zaplatenia alebo si vopchal tovar do vrecka. Najlepšie vybavená je v tomto smere naša metropola. „Bratislava má najrozsiahlejší mestský kamerový systém, aktuálne využívame v hlavnom meste 766 kamier. Na dennej báze si chodia policajti a poverení štátni príslušníci pýtať a sťahovať záznamy kvôli vyšetrovaniu,“ poznamenal.
Kamery v uliciach sú síce čiastočne „bičom“ na zlodejov, no ani to podľa odborníka nestačí. „Ak bude stále hranica medzi priestupkom a trestným činom pri krádeži v obchode 700 eur, tak tie krádeže do 700 eur policajti takto vyšetrovať nebudú, lebo nejde o trestný čin. A čo sa priestupkov týka, nie veľakrát zažívam, že by priestupok – krádež v obchode – riešili tým, že si pýtajú záznam z kamery,“ pokračoval.
Ako ďalej vysvetlil, v prípade záznamov z bezpečnostných kamier mestskej polície ide o „obrovské terabajty“ dát. Policajný zbor k nim nemá priamy prístup. „Môžu prehľadávať záznamy zo svojich kamier, ak nejaké majú, ale ak by chceli prehľadávať záznamy mestskej polície, museli by si ich oficiálne, pod konkrétnym menom a priezviskom, za konkrétnym účelom vyžiadať z konkrétnej kamery a času,“ opísal.