Hlavnými témami stretnutia bola spolupráca Slovenska a Severoatlantickej aliancie, ako aj aktuálna situácia na Ukrajine.
Premiér Fico počas diskusie požiadal generálneho tajomníka NATO o posilnenie protivzdušnej obrany (PVO) Slovenskej republiky.
Predstavitelia terajšej vládnej koalície dlhodobo tvrdia, že predchádzajúce slovenské vlády oslabili obranyschopnosť krajiny, keď po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022 odovzdali Kyjevu rôznu vojenskú techniku, vrátane vyradených stíhačiek MiG-29 a systémov protivzdušnej obrany S-300 a Kub. Ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky preto momentálne zabezpečujú výlučne spojenci v rámci Aliancie.
Slovensko aktuálne využíva pomoc v rámci takzvaného Air Policingu – stálu ochranu neba, na ktorej sa podieľa predovšetkým Česká republika. Spojenecká pomoc bude trvať, kým Slovensko neprevezme a nezaradí do plnej prevádzky všetky objednané nové stíhačky F-16. Čo sa týka pozemnej PVO, Slovensko pokračuje vo finalizácii nákupu nového systému Barak z Izraela, ktorým má nahradiť zastarané sovietske systémy.
Čítajte rozhovor Aj Západ oslabil demokraciu. Prerastie konflikt s autoritármi do vojny?
Fico zopakoval odmietavý postoj k vojenskej pomoci Ukrajine zo štátnych zásob, ktorú jeho kabinet zastavil po predvlaňajšom nástupe do úradu. Už vtedy dala vláda najavo, že komerčné kontrakty môžu pokračovať. Firmy na Slovensku medzitým investovali napríklad do rozšírenia výroby munície. V slovenskom obrannom priemysle sa značne angažuje skupina Czechoslovak Group (CSG) českého podnikateľa Michala Strnada.
Fico podľa úradu vlády Ruttemu tiež povedal, že Slovensko má suverénne právo sa rozhodnúť, aké tempo a akú štruktúru vojenských výdavkov zvolí. V budúcom roku plánuje Slovensko podľa skorších informácií vynaložiť na obranu v prepočte dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo je minimálna úroveň vyplývajúca z členstva krajiny v NATO.
Tohtoročný summit Severoatlantickej aliancie, ktorej členom je aj Slovensko, priniesol dohodu o razantnom zvýšení výdavkov na obranu. Krajiny NATO by do roku 2035 mali vydávať až päť percent HDP na obranné výdavky a na výdavky s obranou súvisiace, a to predovšetkým kvôli hrozbe, ktorú predstavuje Rusko.
Čítajte aj Drony menia pravidlá hry, no tanky nezmizli – menia sa
