Lekárske odborové združenie preto vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby situáciu riešila prostredníctvom mimoriadneho rokovania. Upozorňuje, že v čase rozpočtovej konsolidácie, ktorú pociťujú všetky domácnosti, je pasivita voči zisteniam najvyššej kontrolnej inštitúcie štátu neudržateľná. Združenie zároveň vyjadruje obavy, že zdravotníctvo sa môže stať nástrojom na presun verejných zdrojov do rúk súkromných záujmov, čím sa oslabuje jeho verejná funkcia.
Najvyšší kontrolný úrad je ústavne zakotvenou nezávislou inštitúciou s odborným zázemím a medzinárodným rešpektom. Dňa 30. apríla tohto roka zverejnil výsledky kontroly financovania zdravotnej starostlivosti. Tlačová správa s názvom „Nespravodlivý systém a záujmové skupiny urobili z pacienta rukojemníka“ priniesla analýzu tokov verejných financií v zdravotníctve a poukázala na vážne systémové zlyhania.
Čítajte viac Peniaze hore komínom? Európsky dlh rastie do nebies, zložíme sa naň všetci, hovorí šéf NKÚ
Úrad vo svojej správe konštatoval, že napriek historicky vysokému objemu financií smerujúcich do zdravotníctva nie je zabezpečené ich efektívne využitie. Zdravotné poisťovne podľa NKÚ prerozdeľujú verejné zdroje bez jednotných pravidiel a bez dôrazu na kvalitu poskytovaných služieb. Z tohto dôvodu sú štátne nemocnice systematicky finančne znevýhodňované, čo vedie k nárastu ich dlhu a potrebe opakovaného oddlžovania.
„Zdroje v zdravotníctve sú prerozdeľované nespravodlivo a nesystémovo, bez jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a taktiež kvality. Napríklad štátne fakultné nemocnice dostávajú menej finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice a nemocnice nižšej kategórie,“ uvádza NKÚ.
Čítajte viac Zlatá baňa pre rozpočet, no časovaná bomba pre spoločnosť: správa NKÚ ukazuje, ako štát zlyháva v boji s hazardom
Správa upozorňuje aj na opakujúce sa problémy v odmeňovaní nemocníc. „Cyklicky sa opakujúca zadlženosť koncových nemocníc je predovšetkým dôsledkom toho, že dostávajú menej peňazí od poisťovní, ako reálne potrebujú na vykrytie vykonaných výkonov. Trinásť najväčších štátnych nemocníc pritom poskytuje najširší rozsah odborne a finančne najnáročnejších medicínskych výkonov. Nehovoriac o tom, že je to výnimočný priestor pre prípravu nových lekárov.“
Systém úhrad medzi jednotlivými poisťovňami nie je jednotný, čo vytvára priestor na neprehľadné a nerovnomerné zmluvné vzťahy. Podľa príkladov uvedených v správe mala Univerzitná nemocnica Bratislava k jednej zmluve až 45 dodatkov a k ďalšej 29 až 31, pričom viaceré z týchto dokumentov sa odvolávali na neexistujúce interné predpisy. Podobne Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici mala so zdravotnými poisťovňami uzavreté zmluvy s 22, 31 či 59 dodatkami.
Čítajte viac NKÚ: Bez zásadnej reformy hrozí Slovenskej pošte kolaps, poštové služby musia byť nastavené udržateľne
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy označil tento stav za „značne neprehľadný, ťažko porovnateľný a spôsobujúci dátový chaos“. Otvorenou otázkou podľa LOZ zostáva, ako je možné, že takáto zmluvná prax je dlhodobo tolerovaná aj zo strany zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo zdravotníctva. V situácii, keď neexistuje účinná kontrola nakladania s verejnými financiami, môže podľa združenia dochádzať k vážnym systémovým stratám.
Kontrolóri zároveň poukázali na existenciu rôznych poplatkov, ktoré podľa ich vyjadrenia môžu byť v rozpore so zákonom a obmedzovať rovnosť v prístupe k starostlivosti. Úrad odhaduje, že ide o stovky miliónov eur, ktoré najčastejšie končia u neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mimo štandardných kontrolných mechanizmov.
„Problémom je, že v zdravotníctve chýba transparentný systém zúčtovania financií, ktoré doňho natečú. Na ministerstve tieto dáta majú, ale z nepochopiteľných dôvodov dlhodobo neriešia či tolerujú netransparentný a neefektívny systém,“ uvádza sa v správe.
LOZ na základe týchto poznatkov vyzýva premiéra Roberta Fica a členov vlády Slovenskej republiky, aby zvolali mimoriadne zasadnutie venované výsledkom tejto kontroly. Podľa združenia je nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia, ktoré zamedzia ďalšiemu plytvaniu verejnými zdrojmi a zabezpečia ich spravodlivejšie rozdelenie.
Napriek závažnosti zistení vláda doposiaľ nezaujala k správe NKÚ žiadne stanovisko. LOZ zároveň upozorňuje, že okrem zvýšenia zdravotných odvodov vláda nepredstavila žiadny plán, ako riešiť systémové problémy v rezorte. Združenie tiež poukázalo na prebiehajúce snahy o diskreditáciu vedenia NKÚ, ktoré kritizované finančné skupiny podľa ich vyjadrenia vnímajú ako prekážku.
