V najnovšej vlne majetkových priznaní podľa predsedníčky parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Veroniky Remišovej (Za ľudí) doručilo oznámenia o výkone funkcie a majetkových pomeroch celkovo 1652 verejných činiteľov. Úloha sa týka širokého spektra predstaviteľov verejnej moci. Funkcionári musia transparentne uviesť svoje príjmy z výkonu funkcie, prípadné ďalšie zamestnania či pozície v orgánoch verejnej alebo súkromnej sféry, rovnako aj majetok svoj, svojej manželky či manžela alebo neplnoletých detí.
Do priznania sa zapisujú len položky presahujúce hodnotu 35-násobku minimálnej mzdy, čo pri jej aktuálnej výške predstavuje približne 28,5 tisíca eur. Zverejnené súhrnné údaje umožňujú verejnosti kontrolovať majetkové pomery funkcionárov a odhaľovať možné konflikty záujmov, no zároveň chránia citlivé detaily, ktoré by mohli viesť k identifikácii
Štátni tajomníci predbehli ministrov
Majetkové priznania obsahujú nielen informácie o tom, čo vysokopostavení politici či úradníci vlastnia, ale aj prehľad o výške ich príjmu. Tohtoročné zverejnenie priznaní prinieslo nečakané zistenie, že pozícia ministra nie je najlepšie platenou funkciou v rámci rezortu.
Na webovej stránke Národnej rady zverejnili majetkové priznania aj štátnych a generálnych tajomníkov jednotlivých ministerstiev. Veľká časť z nich zarobila prinajmenšom tak dobre, ak nie lepšie, ako ich vedúci ministri. Najväčším ročným príjmom z výkonu verejnej funkcie za rok 2024 sa môže pochváliť Michal Sedliak, štátny tajomník ministerstva spravodlivosti. Za vlaňajší rok zarobil 101-tisíc eur, čo je takmer dvojnásobok ročného zárobku samotného ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). Hrubý mesačný zárobok Sedliaka by tak dosahoval výšku 8,5 tisíca eur.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Príjem jeho kolegov z radov štátnych tajomníkov ministerstva spravodlivosti bol značne nižší – pohyboval sa ročne okolo 65-tisíc. Tlačové oddelenie ministerstva spravodlivosti tvrdí, že za nezvyčajne vysokým príjmom Michala Sedliaka nie je žiadny tajomný bonus navyše. Vysvetľuje to tým, že Sedliak bol ešte v roku 2024 vedený ako príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru v režime činnej zálohy. Inými slovami to znamená, že aj počas výkonu funkcie štátneho tajomníka sa mu rátal plat podľa podmienok, ktoré mu patrili v jeho pôvodnej uniformovanej pozícii, nie podľa tabuľky pre štátnych tajomníkov.
Druhý najvyšší ročný príjem patrí štátnej tajomníčke úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, teda podriadenej Petra Kmeca (Hlas). Ten z postu odišiel po tom, čo vznikli pochybnosti okolo udeľovania dotácií. Tajomníčka Alena Sabelová si vlani z výkonu verejnej funkcie odniesla až 94-tisíc eur. Úrad rovnako neodpovedal na otázky, akú časť z tejto sumy tvorili odmeny a z akého dôvodu boli udelené. Vicepremiér Kmec pritom uviedol v priznaní skromnejší ročný príjem – o niečo vyše 62-tisíc eur.
Vysoké odmeny si za minulý rok vyslúžil generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Vo svojom majetkovom priznaní za rok 2024 uviedol výslednú sumu za výkon funkcie takmer 90-tisíc eur. Rovnako ako v prípade Sedliaka išlo o podstatne vyššie ohodnotenie v porovnaní s jeho nadriadenou na ministerskom poste Martinou Šimkovičovou (nom. SNS), a to skoro o 35-tisíc. Tlačové oddelenie ministerstva kultúry vo svojom stanovisku pre Pravdu uviedlo, že išlo o odmeny „nielen za kvalitné vykonávanie služobných úloh, ale aj o odmeny pri príležitosti životného jubilea a vianočného finančného príspevku zo sociálneho fondu“. Podľa dostupných informácií išlo v Machalovom prípade o jubileum spojené s jeho päťdesiatymi narodeninami.
Nerovnosti medzi odmeňovaním vyplávali na povrch aj u štátnych tajomníkov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Rozdiel v príjmoch štátnych tajomníkov je spôsobený neskorším nástupom Mariána Valentoviča na rezort práce,“ obhájilo rozdiely tlačové oddelenie ministerstva. Valentovič zarobil za minulý rok 30-tisíc eur, zatiaľ čo jeho kolega Peter Pamula o 19-tisíc viac. „Generálny tajomník úradu Peter Kostolný je okrem tejto funkcie aj členom dozornej rady Sociálnej poisťovne, za čo mu prináleží odmena,“ informovalo ďalej ministerstvo. Vďaka členstvu v dozornej rade sa tak príjem Kostolného vyšplhal až na 77-tisíc eur.
Prekvapivé číslo ročnej odmeny uviedol tiež štátny tajomník ministerstva hospodárstva Szabolcs Hodosy – konkrétne 91-tisíc eur. V jeho prípade je dôvodom neskorší nástup do funkcie. „Pán Hodosy nastúpil do úradu ako štátny tajomník až v októbri 2024. Predtým vykonával inú funkciu – bol podpredsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tam pravdepodobne zarobil viac, preto taká vysoká suma,“ vysvetlilo tlačové oddelenie ministerstva hospodárstva.
Ministri uvádzajú len časť príjmu
To, že členovia vlády majú oproti svojim podriadeným nižšie príjmy, je len ilúzia. Ministri totiž v majetkových priznaniach uvádzajú len jednu z dvoch položiek, ktoré tvoria ich príjem z výkonu verejnej funkcie. Tou je mzda, ktorá je pre vysokú zadlženosť Slovenska zmrazená od roku 2021. Druhou zložkou sú paušálne náhrady, ktoré členovia vládneho kabinetu dostávajú spolu s platom a ich sumy sa začínajú od 4,5 tisíca eur.
Náhrady nepodliehajú zdaneniu ani odvodom a formálne nie sú ani príjmovou položkou – slúžia na úhradu tovarov a služieb súvisiacich s výkonom funkcie. Zákon však nespresňuje, čo sú to za tovary a služby, a ministri ani nemajú povinnosť vysvetľovať, na čo tieto peniaze minuli. Musia ich však uvádzať v majetkovom priznaní. V praxi teda ministri vlani zarobili okolo deväťtisíc eur mesačne v hrubom, no do priznaní sú povinní uviesť len polovicu z tejto sumy.
Jedna osoba, viac kresiel
Niektorí štátni tajomníci sa nevenujú len verejnej funkcii, ale majú aj ďalšie zamestnania. Často však ide o prácu pre ďalšie štátne inštitúcie či podniky. Napríklad štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská okrem ročného príjmu z verejných zdrojov vo výške 59-tisíc eur uvádza aj príjem z iného zdroja v hodnote 61-tisíc.
Počas výkonu svojej verejnej funkcie pôsobila na Slovenskej zdravotníckej univerzite, Akadémii Policajného zboru, Univerzite Komenského aj v Ústave štátu a práva SAV, pričom v žiadnej z týchto inštitúcií nebola dlhodobo uvoľnená na výkon verejnej funkcie, ako to dovoľuje Zákonník práce. Kombináciou všetkých príjmov sa tak jej mesačné ohodnotenie vyšplhalo až na 10-tisíc eur v hrubom. Za zmienku stojí aj ďalší štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák, ktorého ročný príjem z verejnej funkcie bol o 14-tisíc vyšší ako príjem jeho kolegov z vedenia rezortu.
Foto: Pravda, TASR
Rovnaký prípad, keď jedna osoba zastáva viacero pracovných postov, je aj štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Milan Hodás, ktorý rovnako pôsobil na Univerzite Komenského a v Ústave štátu a práva SAV. Dokopy je tak jeho hrubý mesačný zárobok 8-tisíc eur.
Radovan Majerský, štátny tajomník ministerstva financií, zastáva verejných funkcií hneď niekoľko. Pôsobil vo funkcii štátneho tajomníka a zároveň pôsobil v rade dozorných a kontrolných orgánov – od Sociálnej poisťovne, Národného jadrového fondu, SEPS a Fondu na podporu cestovného ruchu cez Nemocnicu sv. Michala a Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti až po Fond na podporu vzdelávania. Zároveň je členom riadiacich orgánov Rady pre riešenie krízových situácií a Železníc SR. A práve široké portfólio funkcií sa odrazilo aj na jeho príjmoch. Z výkonu verejnej funkcie si pripísal na účet 28-tisíc eur, no výraznejšiu časť jeho zárobku tvorilo 62-tisíc eur z iných funkcií, ktoré zastával.
