Mnohých prekvapilo už len to, že sa Ficov kabinet rozhodol rokovať netradične v sobotu. Úrad vlády zaslal avízo až v piatok popoludní. Neskôr sa ukázalo, že na programe sú len dve témy – mierový plán pre Ukrajinu a rušenie úradu. Premiér vysvetľoval mimoriadne rokovanie časovým tlakom, keďže odlietal na africký summit do Angoly.
O rušení niektorého z úradov sa hovorilo už dávnejšie, keď minister financií Ladislav Kamenický (Smer) predstavoval konsolidačný balík. Špekulovalo sa, že zlúčia Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad. K tomu napokon nedošlo a vláda vyrukovala s celkom iným návrhom. Pri ňom sa však šetrenie nespomína.
Chcú poznať dôvody
Bod o rušení úradu, ktorý vznikol za vlády Petra Pellegriniho, spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie predložil šéf vnútra. Hoci tvrdí, že išlo o dlhodobú iniciatívu, na ktorej participovali ministerstvá vnútra a spravodlivosti a Úrad vlády, Dlugošová o nej nevedela. K spolupráci na materiáli ju podľa jej slov vôbec neprizvali.
Šutaj Eštok prekvapil iniciatívou aj svojich vlastných kolegov – ministrov z Hlasu. Šéf školstva Tomáš Drucker (Hlas) zdôraznil, že na vláde osobne nebol a dôvody na skrátené konanie musia kolegovia vysvetliť. Poznať ich chce aj šéf rezortu práce Erik Tomáš (Hlas).
Po tom, čo vláda schválila zákon, sú na rade poslanci parlamentu. Minister vnútra chce, aby sa o ňom rokovalo ešte na úvod novembrovej schôdze. „Budem sa baviť s predsedom Národnej rady tak, aby sme boli schopní ho zaradiť ideálne na začiatok tejto schôdze. Nový úrad bude v zmysle štandardov nezávislý,“ vyhlásil Šutaj Eštok.
Ak návrh prejde, samostatný ÚOO zanikne a vznikne nová, spojená inštitúcia. Tá bude mať na starosti nielen oznamovateľov korupcie, ale aj časť agendy ministerstva spravodlivosti. Po novom tak vznikne Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Sídliť bude v Bratislave.
Jeden zrušia, druhý vznikne
Rezort vnútra má od nového úradu vysoké očakávania a za jeho rozložením vidí viacero dôvodov. Má priniesť väčšiu ochranu zamestnávateľom, zefektívniť postupy a posilniť ochranu poškodených. „Cieľom návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Zaviesť sa má teda mechanizmus, ktorý zrovnoprávni postavenie zamestnanca a zamestnávateľa. Zlúčenie úradu má zlepšiť aj garancie práv obetí. Jedným z argumentov ministerstva je, že kým obete trestných činov sa môžu obrátiť na ministerstvo spravodlivosti, ochranu oznamovateľov zabezpečuje Úrad na ochranu oznamovateľov.
„Táto rozdrobenosť spôsobuje, že osoby, ktoré čelia sekundárnej viktimizácii alebo odvetným opatreniam, nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi, čo môže viesť k ďalším zásahom do ich základných práv. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné bezodkladne pristúpiť k legislatívnej zmene, ktorá odstráni daný stav ohrozenia práv a slobôd týchto osôb,“ píše sa ďalej v správe.
V návrhu sa spomína, že súčasná úprava umožňuje len oznamovateľovi, aby mohol do 15 dní požiadať nadriadeného prokurátora o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany. „V prípade poskytnutia ochrany však pre zamestnávateľa obdobný inštitút v súčasnosti absentuje,“ uvádza sa v návrhu. Novinka má tiež priniesť pre zamestnávateľa možnosť pravidelnej revízie, či je trvanie ochrany zamestnanca oznamovateľa ešte opodstatnené.
Foto: TASR, Martin Baumann
Po boku Šutaja Eštoka vystúpil v sobotu na tlačovke premiér Fico. Ten zase tvrdí, že na úrovni ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa nič nemení a navrhujú meniť len štruktúru úradu a pridať mu ďalšie kompetencie v oblasti obetí trestných činov.
Od úradu dostal tri pokuty
Zaujímavosťou je, že šéf vnútra je s úradom takpovediac v konflikte záujmov, keďže od neho dostal už tri pokuty celkovo vo výške 114-tisíc eur. Práve sankcie sú podľa dosluhujúceho vedenia úradu dôvodom jeho rušenia. Prvú mu dali v roku 2024 vo výške 90-tisíc eur za postavenie policajtov okolo Jána Čurillu mimo služby. Druhú v sume šesťtisíc eur za preradenie policajta Petra Juhásza, ktorý šéfoval tímu Kuciak, a tretiu vo výške 18-tisíc eur za preradenie Martina Juhásza – vyšetroval pytliactvo a odpočúval komunikáciu politikov na chate v Čifároch.
Úrad označil krok vlády sa účelovú zmenu, ako odstrániť jeho vedenie, hoci na to nemá žiadny dôvod. Zásah podľa neho priamo ohrozuje nezávislosť, stabilitu a funkčnosť systému ochrany oznamovateľov. „Snahy zbaviť sa predsedníčky Zuzany Dlugošovej prichádzajú po pokutách pre ministerstvo vnútra a po tom, čo súdy potvrdili správnosť postupov úradu v prípadoch chránených policajtov. Napriek tomu chce vláda v skrátenom legislatívnom konaní zrušiť fungujúci úrad a nahradiť ho novým,“ reagoval úrad.
Dlugošová cez víkend uviedla, že si nevie predstaviť okatejší zásah do nezávislého štátneho úradu, ako je návrh zákona, ktorý ho ruší. „Keby bolo pravdou to, čo tvrdí dôvodová správa, že je potrebné inštitucionálne zjednotiť existujúce ochrany, určite by nebolo nevyhnutné rušiť celý dnes dobre fungujúci úrad s jediným cieľom, a to odstrániť jeho vedenie, teda jeho predsedníčku a podpredsedu úradu,“ povedala.
Gašpar: Ide o výmenu Dlugošovej
To, že hlavným dôvodom zmien je nespokojnosť s Dlugošovou otvorene hovorili v pondelok viacerí predstavitelia Smeru. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) hovorí, že zrušenie ÚOO a jeho transformácia na nový úrad je potrebná pre objektivitu jeho fungovania. Myslí si, že ÚOO nerešpektuje legislatívu, ktorá sa ho týka. „Chytil politický naratív, čo si myslím, že veľmi ubližuje tomuto úradu,“ argumentoval.
Podpredseda parlamentu zo Smeru Tibor Gašpar v pondelok otvorene priznal, že koalícii ide o výmenu Dlugošovej. „Mňa vyrušuje to, že sa bavíme o úrade, o jeho transformácii,“ uviedol Gašpar s tým, že agenda úradu zostane. „A či to nie je výmena nejakej predsedníčky, ktorá je jednoznačne nominantom Progresívneho Slovenska? No je,“ uviedol Gašpar.
Návrh prirovnal k zmene legislatívy „aby mohol byť neprokurátor, politik, advokát Lipšic špeciálnym prokurátorom“. Gašpar si zároveň myslí, že je potrebné vyvážiť vzťah zamestnanca a zamestnávateľa.
Predseda klubu SNS Roman Michelko (SNS) naznačil, že k návrhu prišlo pre sankcie voči ministerstvu vnútra. „Úrad dáva zbytočné pokuty,“ vyhlásil Michelko s tým, že predkladateľ, práve ministerstvo vnútra, je hlboko presvedčené, že úrad funguje nad „zmysel zákona“. Legislatívny návrh podľa neho plánuje parlament prerokovať v úvode schôdze, ktorá sa začne v utorok.
Kto bude nový predseda
Ak zákon schvália poslanci, súčasné vedenie – predsedníčka a podpredseda – skončia ku dňu zverejnenia zákona v Zbierke zákonov. „ÚOO bude zrušený a jeho právnym nástupcom sa stane nový úrad, ktorý preberie všetky jeho práva a povinnosti,“ uviedla pre Pravdu Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie ÚOO. Zamestnanci, okrem vedenia, by mali podľa nej automaticky patriť pod nový úrad.
Úrad však zatiaľ nemá k dispozícii ani harmonogram, ako má prebiehať jeho zánik. „Nie, preventívne sa na technickej úrovni snažíme komunikovať aj s inými dotknutými inštitúciami – najmä s ministerstvom financií, ktoré je správcom rozpočtu a ministerstvom spravodlivosti, ktorého agenda ochrany obetí trestných činov by mala prejsť na nový úrad, avšak konkrétny plán zatiaľ k dispozícii nemáme. Vnímame však, že takáto expresná zmena, najmä na konci rozpočtového roka, so sebou nesie pomerne veľa komplikácií a vyžadovaných zmien v už uzavretých procesoch týkajúcich sa napríklad aj zákona o štátnom rozpočte,“ priblížil Znášiková.
Dlugošová tiež poukázala, že v časti návrhu o prechodných ustanoveniach sa uvádza, že funkciu predsedu úradu odo dňa účinnosti zákona do zvolenia prvého predsedu úradu prevezme „zástupca štatutárneho orgánu, ktorého vymenuje predseda Národnej rady“. Nového dočasného šéfa teda dosadí do kresla predseda parlamentu Richard Raši, ktorý je spolustraníkom Šutaja Eštoka. „Tým pádom sa nové vedenie úradu môže dostať k citlivým dátam existujúcich konaní na úrade. Absolútne to ohrozí dôveryhodnosť konaní prebiehajúcich na tomto úrade, nehovoriac o jasnom politickom zásahu do činnosti úradu,“ poukázala.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Ako vyplýva z návrhu zákona, nový predseda sa bude voliť na základe verejného vypočutia kandidátov a vyberať ho bude päťčlenná komisia. Po jednom členovi do nej nominuje svojho zástupcu prezident, ombudsman, poradný orgán vlády pre oblasť mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti, vláda a aj Úrad vlády.
Funkčné obdobie šéfa úradu bude sedem rokov, pričom môže byť zvolený len raz. Volí a odvoláva ho parlament, plat mu určuje vláda. „Predsedovi úradu patrí mesačne plat vo výške platu poslanca Národnej rady, začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol zvolený. Predsedovi úradu patrí mesačne paušálna náhrada na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume 50 % platu,“ píše sa v návrhu.
Čítajte viac Zmrazenie platov aj prepúšťanie. Najtvrdšie šetrenie štátu za posledné roky dopadne na úradníkov, ktoré úrady zaniknú?
ÚŠP, NAKA, ÚOO
Rušenie úradu ostro kritizovala aj opozícia. Progresívne Slovensko (PS) reagovalo, že vláda ruší jednu nezávislú inštitúciou za druhou. Ako príklad uviedlo Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). Poslankyňa PS Zuzana Števulová označila rušenie ÚOO za osobnú pomstu Fica a Šutaja Eštoka. „Úrad na ochranu oznamovateľov naplno odhalil neschopnosť ministra vnútra, pretože vďaka rozhodnutiu nezávislého súdu sa prvý z čurillovcov môže vrátiť do práce. A Robert Fico sa mstí všetkým ľuďom, ktorí proti nemu protestujú v uliciach,“ uviedla.
Strana SaS reagovala, že ide o snahu politicky ovládnuť inštitúciu, ktorá bola kľúčovým pilierom v boji proti korupcii. „Vláda chce zmeniť vedenie a politicky ovládnuť celú inštitúciu. Pýtam sa – čo so všetkými citlivými údajmi? Kto tomu bude veriť, keď úrad ovládne Smer? Vidíme aj kauzu zo žilinskej prokuratúry. Táto zmena má so všetkým, čo sa deje, priamy súvis,“ vyhlásila poslankyňa SaS Mária Kolíková.
Podpredseda KDH Viliam Karas podotkol, že úrad dlhodobo prekážal ministrovi vnútra. „Toto už nie je len zlý manažment, ale otvorený útok na nezávislý kontrolný mechanizmus. Šutaj Eštok neruší úrad preto, aby systém fungoval lepšie – ruší ho preto, aby už nemal kto dohliadať na jeho nezákonné postupy. Oslabovanie whistleblowingu nie je omyl, ale zámer: odstrániť tých, čo odhaľujú zneužívanie moci,“ napísal Karas.
Poslanec Gábor Grendel z Hnutia Slovensko vidí za rušením úradu okrem iného aj snahu prekryť politické neúspechy strany Hlas v uplynulom týždni.
O pomste hovorí strana Demokrati, podľa ktorej si takýto mocenský zásah „nedovolil ani Mečiar“. Rušenie úradu podľa nej ohrozuje aj financie z plánu obnovy. Na utorok zvolala pre rušenie úradu pred parlamentom protest.
