Návrh, ktorý umožní zánik ÚOO a vznik Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, má podľa Šutaja Eštoka odstrániť rozdrobenosť kompetencií medzi viacerými štátnymi orgánmi. „Nový úrad bude nezávislý, s celoštátnou pôsobnosťou. Preberie agendu odškodňovania obetí od ministerstva spravodlivosti, a zároveň zabezpečí ochranu oznamovateľov v rovnakom rozsahu ako doteraz,“ priblížil.
Odmietol, že by išlo o účelovú zmenu. Zlúčenie je podľa neho systémové a v súlade s trendmi v Európskej únii (EÚ). „Rovnako zánik funkcie vedenia je štandardný postup, pretože zánik funkcie predsedu aj podpredsedu je prirodzeným dôsledkom zriadenia nového úradu s rozšírenou pôsobnosťou, nie účelovým krokom,“ povedal. Výber nového predsedu nastavili podľa neho tak, aby bol čo najviac transparentný.
Tvrdí, že ochrana oznamovateľov sa neredukuje, ale spresňuje. Nový zákon podľa neho jasne stanovuje, že ochrana pred pracovnoprávnymi následkami sa viaže na prípady, kde je zrejmý vecný súvis oznámenia s činnosťou oznamovateľa. Ide podľa neho o štandardný európsky legislatívny krok. Zákon má tiež zamedziť zneužívaniu systému. V doterajšej praxi totiž podľa ministra dochádzalo aj k prípadom, keď ochrana nesúvisela s činnosťou zamestnávateľa.
Netreba zabudnúť dodať, že minister vnútra dostal od ÚOO už tri pokuty vo výške 114-tisíc eur. Práve sankcie sú podľa dosluhujúceho vedenia úradu dôvodom jeho rušenia.
Expresný zánik úradu
Opozícia kritizuje nielen likvidáciu súčasnej podoby úradu, ale aj skrátené legislatívne konanie. Šutaj Eštok ho odôvodňoval v pléne ešte v utorok. Za rečníckym pultom zotrval len niečo vyše minúty, pričom zopakoval všeobecné argumenty, že dôvodom zmien je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
„V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľov nie sú dostatočne chránené, preto je dôvodné aj čo najskôr odstrániť nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,“ pokračoval. Minister neskôr v ten deň vyhlásil, že úrad je „hlásnou trúbou opozície“. Po novom sa podľa neho zavedú vyvážené pravidlá.
Čítajte viac Úrad pokutoval ministra, teraz končí. V koalícii priznávajú, že ide o výmenu šéfky inštitúcie
Návrh tiež prináša zmenu v tom, že ochranu oznamovateľa bude možné poskytnúť len vtedy, ak má oznámenie priamy súvis so zamestnávateľom. Podľa ministra sa doteraz so súčinnosťou súčasného vedenia úradu stávalo, že nie tí dostávali ochranu, ktorí nahlasovali trestnú činnosť, ale tí, ktorí ju páchali a potom boli chránení.
Pri spätnom odobratí ochrany argumentoval, že ide o preskúmavací mechanizmus, ktorý je štandardom v právnom štáte. Zamestnávateľ napríklad bude môcť do 15 dní požiadať o prešetrenie poskytnutej ochrany a bude mať aj právo pravidelne žiadať preverenie, či dôvody na pokračovanie ochrany ešte trvajú.
Opozičné KDH sa chce pre skrátené konanie obrátiť na Ústavný súd a žiada zvolať stretnutie Žilinku a ombudsmana.
Porušíme smernicu
Žilinka sa k rušeniu úradu stihol vyjadriť ešte cez víkend. Ako uviedol, na skrátené konanie nevidí splnené zákonné podmienky. Najnovšie svoje výhrady adresoval priamo Rašimu. Podotkol, že poskytovanie ochrany oznamovateľov v trestnom konaní je dlhodobo v pôsobnosti prokurátorov, ktorí disponujú poznatkami z jej praktického uplatňovania. „Je na škodu veci, že také významné zásahy do inštitútu ochrany oznamovateľov sú realizované bez splnenia zákonných podmienok konania v skrátenom legislatívnom konaní,“ poukázal generálny prokurátor.
Minister vnútra podľa Žilinku zvolil „neštandardný spôsob kreovania“ nového úradu a zúžil ochranu whistleblowerov bez zreteľa na právo EÚ. Ak návrh prejde, Slovensko tak bude zrejme konať v rozpore so smernicou europarlamentu a Rady EÚ z roku 2019. „Podľa Smernice informáciami o porušeniach sú tiež informácie o podozreniach, ku ktorým dôjde aj v organizácii, s ktorou nahlasujúca osoba je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce,“ priblížil.
Chýry o rušení ÚOO sa doniesli už aj do Bruselu. Európska komisia bude od Slovenska žiadať vysvetlenie, prečo úrad ruší a zakladá nový. „Samozrejme, že po prijatí zákona ho budeme analyzovať,“ uviedol hovorca eurokomisie. Podľa opozičnej poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) ide o pozvánku pre komisiu, aby Slovensku dala pokuty.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Generálny prokurátor upozornil, že pri vzniku zákona Šutaj Eštok nerešpektoval princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity a princíp legitímneho očakávania. „V právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe,“ poukázal.
Prechodné ustanovenia, ktoré sú súčasťou návrhu, vyvolávajú podľa Žilinku vážne pochybnosti o svojej ústavnosti. „Ako judikuje Ústavný súd Slovenskej republiky, nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Práve súčasťou ochrany dôvery v právny poriadok je zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Inak by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť alebo všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť),“ dodal.
Stačila by novela
Za ÚOO sa postavili v stredu všetci 25 zamestnanci úradu, ktorí poslancom adresovali list. Chcú ich upozorniť, že v prípade schválenia zmien sa vytvorí priestor na zastrašovanie oznamovateľov. „Navrhovaný zákon totiž umožňuje opakované preskúmavanie ochrán, ale aj ich retroaktívne zrušenie. Okrem toho, takýto zákon oslabí dôveru v nezávislosť inštitúcie, ktorá má chrániť oznamovateľov,“ povedala za pracovníkov ÚOO Mária Hunková. Najbližšie hlasovanie čaká poslancov vo štvrtok o 11. hodine.
Zamestnanci sú presvedčení, že ľudia, ktorí dnes v dobrej viere chránia verejný záujem, sa zo dňa na deň môžu ocitnúť bez pomoci. „Už teraz dostávame e-maily od oznamovateľov, ktorí vyjadrujú svoje pochybnosti a obavy, či budú naďalej chránení a či budú chránené ich dáta,“ pokračovala.
Zjednotenie rozdrobenej právnej úpravy, ako to navrhuje minister, nemožno podľa nej dosiahnuť bez finančného, materiálneho a personálneho zabezpečenia, ktoré dnes absentuje. „Okrem toho, takéto zmeny možno urobiť aj novelou existujúceho zákona,“ podotkla Hunková.
Zamestnanci odmietli akúkoľvek politizáciu úradu. „Nikdy sme nepociťovali tlak rozhodovať v prospech konkrétnych politikov, politických strán či iných jednotlivcov alebo skupín,“ zdôraznila. Ich rozhodnutia sú vždy založené na odbornej expertíze, zákonoch a najlepšej znalosti prípadov. „Žiadame politikov, aby prestali dehonestovať našu prácu a umožnili nám bez politických zásahov pokračovať v ochrane tých, ktorí svojou odvahou nemlčať v nezákonných veciach sami seba ohrozujú, aby chránili verejný záujem,“ dodala.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Treba úrad rušiť?
Proti likvidácii úradu sa ozvala aj komora advokátov. Je presvedčená, že na zrušenie úradu neexistuje žiadna spoločenská potreba. „Slovenská advokátska komora (SAK) vyslovuje zásadné odborné výhrady k návrhu vlády SR na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novým úradom,“ uviedla. Kriticky vníma aj návrh na prerokovanie v skrátenom konaní.
Činnosť úradu nebola podľa SAK doteraz vyhodnotená spôsobom, ktorý by čo i len minimálne signalizoval nevyhnutnosť úrad zrušiť alebo nahradiť iným – s novým manažmentom.
Prípadné rušenie a vznik nových úradov by sa podľa komory malo vždy prijímať v riadnom legislatívnom konaní s odbornou diskusiou a analýzou fungovania. Na skrátenie konanie nie sú podľa nej splnené podmienky. SAK sa domnieva, že takýto postup môže otvoriť diskusiu, či je v súlade s ústavou. „Zmeny by tak vždy mali byť výsledkom koncepčného reformného úsilia a nikdy nie len vedľajším produktom sledovania čiastkových záujmov,“ apeluje.
Komora ďalej poukázala, že v časti návrhu dochádza k zúženiu rozsahu ochrany whistleblowerov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov, čím môže vzniknúť nesúlad slovenskej legislatívy s európskou.
Gašpar: V hre je aj ďalší úrad
Úrad na ochranu oznamovateľov nemusí byť posledný, ktorý skončí alebo ho zlúčia. Podľa poslanca Smeru Tibora Gašpara (Smer) sa zvažuje, že by mohli s novou inštitúciou zlúčiť aj Úrad na ochranu osobných údajov, čo odôvodnil potrebou konsolidácie. Návrh sa však nemá schvaľovať na prebiehajúcej schôdzi. Gašpar uviedol, že by sa z ekonomického hľadiska mohli do budúcnosti zlučovať aj iné inštitúcie, konkrétne sa spomínajú Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad.
Gašpar sa už v pondelok vyjadril, že zánikom ÚOO a následným vznikom nového úradu ide koalícii o výmenu predsedníčky Zuzany Dlugošovej. Oznámenia podávané na úrad poslanec Smeru považuje do istej miery za účelové. „Bol nevyvážený pomer medzi kompetenciami a právomocami a ingerenciou chráneného zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý chce novela vylepšiť tentoraz v prospech zamestnávateľa,“ vyjadril sa.
Aké budú dôsledky
Koniec ÚOO kritizovali aj mimovládne organizácie. Nová úprava podľa Kataríny Batkovej z Via Iuris zúži okruh ľudí, ktorí budú môcť získať ochranu oznamovateľa. Ak zákon prejde, bude v ňom totiž podmienka, že oznámenie, ktoré whistleblower urobí, musí súvisieť s protispoločenskou činnosťou zamestnávateľa.
Problém je podľa Batkovej v tom, že štátne úrady nie sú trestnoprávne zodpovedné. Ich pracovníci totiž často nebývajú zamestnancami úradu, ale príslušného ministerstva. Nová právna úprava by podľa nej mohla znamenať vrátenie peňazí z Plánu obnovy, keďže Slovensko vynaložilo na úrad aj európske financie.
Neziskové organizácie Via Iuris, Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovakia (TIS) po mimoriadnom sobotnom rokovaní vlády, kde návrh prešiel, upozornili, že ak zákon začne platiť, oznamovateľom korupcie hrozí šikanovanie v zamestnaní a prepustenie.
Ak sa dnes človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred šikanovaním zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť ani disciplinárne potrestať bez súhlasu ÚOO. Mimovládky tvrdia, že ak zákon prejde, po novom tak bude môcť urobiť len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa. Všetci ostatní by o ochranu podľa nich spätne prišli.
„V praxi to znamená, že ak by sa napríklad úradník ministerstva zdravotníctva dozvedel o korupcii pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu by nemal,“ konštatovala Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.
