Mandátový a imunitný výbor parlamentu rokoval o troch disciplinárnych konaniach, ktoré rozpútali ďalšiu debatu o tom, kde končia hranice ostrej poslaneckej komunikácie a kde sa začína vulgárnosť. Predseda mandátového a imunitného výboru Marián Saloň (Hlas) po rokovaní opísal priebeh ako „prekvapivo slušný“. Podľa neho členovia výboru korektne debatovali aj napriek prítomnosti poslancov, ktorí sú dlhodobo v konflikte.
Na stole boli dve disciplinárne konania voči opozičnému poslancovi Igorovi Matovičovi (hnutie Slovensko), ktoré podal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Ďalším bodom rokovania bolo podanie poslanca Františka Majerského (KDH) vo vzťahu ku Gašparovi. Zaradená bola aj žiadosť o stanovisko výboru vo vzťahu k poslancovi Júliusovi Jakabovi (hnutie Slovensko) a jeho neospravedlnenej neúčasti na výboroch, ktorú adresoval predseda výboru pre financie a rozpočet Ján Blcháč (Hlas).
Gašpar zostal nedotknutý
V prípade podnetu poslanca Františka Majerského (KDH) výbor nenašiel dôvod, aby disciplinárne konanie voči Gašparovi vôbec začal. Saloň priblížil, že Gašpar „vysvetlil svoj výrok“ počas diskusie na výbore.
Išlo o debatu, kedy Gašpar v júnovom pléne naznačil, že Majerský mohol byť pri hlasovaní o ústavnej novele „kúpený“ alebo „riadne zastrašený“ a že jeho zmenené hlasovanie môže súvisieť s regionálnymi dohodami pred jeho možnou kandidatúrou na primátora mesta Poprad.
Na otázku, prečo výroky nestačili ani na samotné otvorenie konania, Saloň odpovedal stručne: „Výbor takto hlasoval. Uznesenie neprešlo, tam nie je o čom diskutovať.“ O svojom osobnom názore hovoriť odmietol. Keďže hlasovania mandátového a imunitného výboru sú neverejné, nie je známe, kto ako hlasoval. Výbor má 14 členov, z toho osem je koaličných, jeden nezaradený (Roman Malatinec) a zvyšok tvoria opoziční poslanci.
Majerského sa Gašparove slová dotkli natoľko, že zvažuje žalobu. „Ja nepotrebujem žiadne politické dohody, možno v jeho paralelnom svete to tak funguje a on je takto nastavený. Ja som mu to povedal, ja takto nefungujem,” ohradil sa. Hovorí, že podnet podal, pretože inú možnosť nemá, keďže výrok zaznel v pléne.
„Trestné oznámenie na to nemôžem dať, ale zvažujem, že podáme žalobu – občianskoprávnu,” reagoval na rozhodnutie výboru poslanec KDH. Zároveň upozorňuje, že podpredseda parlamentu používa „dvojitý meter“, keď kritizuje opozíciu za nevhodné slová, no pre koaličných poslancov má podľa neho pochopenie.
Ospravedlnenie za ‘milé prirovnania’
Vo veci poslanca Jakaba výbor zatiaľ neriešil samotné pochybenie, len otázku, či vôbec otvoriť disciplinárne konanie. Podnet podal predseda finančného výboru Ján Blcháč, ktorý upozornil na Jakabovu neoprávnenú neúčasť na zasadnutiach.
Po skončení rokovania si ešte poslanec Jakab neodpustil otázku na predsedu výboru. „Je v poriadku, aby poslanec Blcháč menil dochádzkové listiny len preto, aby mohol pranierovať poslanca a navrhnúť mu pokutu šesťtisíc eur?“ pýtal sa. Saloň reagoval stroho. „My sme boli požiadaní o odporúčacie stanovisko, či konal v súlade alebo nesúlade so zákonom,“ odpovedal poslancovi hnutia Slovensko.
Pri konaniach voči Igorovi Matovičovi výbor už postupoval ďalej. V oboch prípadoch prijal odporúčanie, aby sa na najbližšej januárovej schôdzi ospravedlnil. Ak to neurobí, môže mu hroziť pokuta vo výške tisíc eur. „Ak by dochádzalo k opakovaným narušeniam, tak tam tuším, že podľa rokovacieho poriadku je to štvornásobok hornej sadzby,” varoval Saloň.
Líder hnutia Slovensko sa tak bude musieť ospravedlniť poslancom, ktorých označil za „teliatka“ a vyzval ich, aby „išli von, keď sa nevedia správať“. Tiež opakovane hovoril o „opitých poslancoch“, ktorí „chodia po pléne ako ožratí“ a „dávajú si pohárik a potom hlasujú“.
Situácia vo výbore pritom naznačila, že spor sa už dávno netýka len samotných výrokov, ale aj celkovej kultúry v parlamente. Zaznievali preto hlasy, že by bolo načase nastaviť jasnejšie pravidlá a stanoviť, čo je ešte prijateľné v rámci politickej kritiky a čo už zasahuje do osobnej či profesionálnej integrity poslancov.
Vo výbore sa pritom otvorila aj širšia, takmer groteskná diskusia o tom, či by parlament nemal mať vlastný zoznam zakázaných slov. Matovič sám navrhol, aby vznikol akýsi „slovník výrazov“, ktoré sa v pléne nemá používať. Debata sa rozrástla do nečakane detailnej roviny. Podľa Saloňa vo výbore zaznela aj predstava o konkrétnom počte zakázaných slov, pričom sa hovorilo o päťdesiatich. „Ale určite, keď sme tvoriví ľudia, vymyslíme aj päťdesiatyprvý výraz,” dodal skepticky predseda výboru.
Matovič podpredsedovi parlamentu, ktorý podnety podal, odkázal, že jeho výroky boli „milé prirovnania“ a nie urážky. „‘Teliatka’ je pomenovanie, ktoré používa aj učiteľka v škôlke, keď chce, aby sa deti správali slušne,“ vysvetlil s úsmevom. Jasnú správu signalizoval aj výboru a to, že ak mu dá pokutu, opozícia „ho zahltí stovkami podaní“. Zároveň tvrdí, že koaliční poslanci používajú výrazne tvrdšie výrazy než on.
„Bartek môže povedať Kolíkovej, že je hyena. Huliak mohol nazvať Plavákovú sukou. A to je v poriadku. Ale Matovič nesmie povedať ‘teliatka’?“ reagoval na situáciu vzniknutú v pléne parlamentu. Ospravedlnenie však sľubuje, aj keď „formu si nechá pre seba.“
Spor o hranice slušnosti
Po rokovaní výboru Matovič rozvinul aj širšiu kritiku, najmä voči tomu, ako podľa neho koalícia určuje hranice slušnosti selektívne. Tvrdí, že dlhodobo na jeho adresu padali výroky, ktoré sú neporovnateľne tvrdšie. Pripomenul obvinenia typu „vrah 20-tisíc ľudí“ či opakované útoky v televíznych debatách, kde vraj nemá možnosť reagovať.
Na otázku, či je vhodné, že používa slová ako „buzerant“, odpovedal, že pravidlá si vie predstaviť dodržiavať, ale iba vtedy, ak budú záväzné pre všetkých. Tvrdí, že politická debata má povahu ostrejšej komunikácie a presahuje bežné spoločenské diskusie.
Tibor Gašpar, ktorý obe podania na Matoviča inicioval, hovorí, že jeho cieľom nie je trestať, ale spustiť diskusiu o tom, ako sa má poslanec v pléne vyjadrovať. „Zatiaľ sú to totiž vždy výhrady, keď rozhodnem ja počas rokovaní o tom, že niekto porušuje rokovací poriadok a nedrží sa tej hranice slušnosti. Chcem, aby konečne kolektívny orgán rozhodoval o tom, čo teda je a čo nie je povolené,“ vysvetlil. Podľa Gašpara treba rozlišovať „dehumanizačné výroky“ od vecných tvrdení, ktoré by mali mať aspoň základ pravdivosti.