Žilinka upozornil, že zákon jasne stanovuje, za akých podmienok je možné vykonať skrátené legislatívne konanie. Vysvetlil, že ide o mimoriadne okolnosti, keď sú napríklad ohrozené základné ľudské práva a slobody, je ohrozená bezpečnosť, alebo štátu hrozia značné hospodárske škody. „Navrhovateľ prakticky v návrhu neuviedol jeden jediný konkrétny dôvod na to, aby bolo vykonané skrátené legislatívne konanie,“ vyhlásil Žilinka.
Čítajte viac Žilinka sa pustil do Šutaja Eštoka. Likvidácia úradu oznamovateľov nás môže vyjsť draho
Nebolo podľa neho uvedené ani to, aké základné ľudské práva a slobody by mohli byť ohrozené, respektíve aké boli ohrozované alebo porušované, keď si to vyžaduje bezprostredný mimoriadny a okamžitý zásah zákonodarcu. A to napriek tomu, že podľa vyjadrení politikov bola príprava návrhu dlhodobá. Čo sa zmenilo za niekoľko dní, týždňov a mesiacov, a dovolím si povedať, že aj niekoľko rokov?“ uviedol Žilinka. Generálny prokurátor chcel pokračovať vo vysvetľovaní toho, prečo skrátené legislatívne konanie nie je v tomto prípade zákonné, no jeho odpoveď prerušili pre vystúpenie predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana.
Vláda v sobotu 22. novembra na mimoriadnom rokovaní schválila návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zo schváleného návrhu vyplýva, že doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa ku dňu účinnosti zákona ruší a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom, preberá všetky jeho práva a povinnosti. Návrh zákona konkrétne zriaďuje nový nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň kabinet schválil aj návrh na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu.
Fiačan: NR SR nie je schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť
Predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan apeloval na Národnú radu (NR) SR, aby si splnila svoju ústavnú povinnosť a zvolila potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu ÚS SR. Vyplýva to z jeho vyjadrenia počas vystúpenia v pléne parlamentu.
„NR SR nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť – zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu ÚS a následne týchto kandidátov navrhnúť prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať. (…) Bol by som nerád, aby moje vystúpenie pôsobilo ako tlak či pripomínanie ústavných povinností, ktorých si je NR SR zrejme vedomá. Verím, že parlament a relevantné politické subjekty vnímajú svoju politickú a právnu zodpovednosť za splnenie si tejto ústavnej povinnosti,“ poznamenal.
Fiačan podľa vlastných slov plne rozumie, že súčasťou demokracie sú aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov. „Čo však nemožno pochopiť, je neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa NR SR s touto vecou vyrovnáva,“ podotkol. Pripomenul, že v obdobnej situácii vystúpil v roku 2019. Dúfal vtedy, že sa to už nezopakuje. „Žiaľ, ako je zo súčasnej situácie zrejmé, ani tzv. justičná novela ústavy z roku 2020 problém plynulého obsadzovania uvoľnených miest sudcov na ÚS nevyriešila, hoci sa ponúkali viaceré možnosti,“ povedal.
Čítajte viac Fiačan ostro kritizoval spôsob schválenia novely ústavy. Spomína referendum
Vo svojom vystúpení privítal zmeny v zákone o ÚS SR aj legislatívnu aktivitu rezortu spravodlivosti v agende tzv. zbytočných prieťahov vznikajúcich v konaniach pred všeobecnými súdmi. „Uvedené fakty však nemôžu byť ospravedlnením rezignácie parlamentu na výkon dôležitej ústavnej kompetencie spočívajúcej vo voľbe kandidátov na funkciu sudcu ÚS SR,“ doplnil. Upozornil na to, že v súčasnosti nie sú badať signály, že NR SR je v blízkej dobe pripravená uskutočniť všetky potrebné procesy tak, aby sa mohla voľba s pozitívnym výsledkom uskutočniť. „To má význam nielen pre návrhové subjekty, ktoré sú oprávnené navrhnúť jednotlivé osoby uchádzajúce sa o kandidatúru, ale predovšetkým aj pre našu právnickú elitu, ktorej členovia by mohli mať záujem uchádzať sa o túto funkciu,“ argumentoval.
Čítajte viac Oznamovateľom hrozí šikana a Slovensku ďalší spor s EÚ. Rada prokurátorov zásadne nesúhlasí so zrušením ÚOO
ÚS podľa Fiačana zvláda aj v neúplnom počte sudcov plnenie svojich kompetencií, no pod tlakom množstva vecí. Zdôraznil potrebu plnej obsadenosti ÚS. „Nie je to len vecou aritmetiky, teda počtu sudcov a vybavených vecí, ale je to predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred ÚS nemožno vylúčiť situáciu, že 12 sudcov pléna ÚS má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný a ten sa stane základom pre nový pohľad na celú vec,“ skonštatoval.
Poukázal zároveň na to, že ÚS už vo dvoch veciach v konaní o súlade právnych predpisov nebol schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. „Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú alebo nie sú v súlade s ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký stav isto nie je žiadúci,“ dodal.
