Poliaci Jakub Cupriak-Trojan a Mateusz Trojan sa zosobášili v Nemecku v roku 2018 a neskôr sa rozhodli ísť bývať naspäť do Poľska. Keď v rodnej krajine žiadali o prepis sobášneho listu do matriky, aby ich zväzok uznali v Poľsku, tamojšie úrady ich odmietli.
Ako dôvod uviedli, že poľské právo nepovoľuje manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia. Prepis ich sobášneho listu údajne porušuje zásady zakotvené v poľských zákonoch. Jakub a Mateusz toto odmietnutie napadli, následne sa poľský Najvyšší správny súd obrátil na Luxemburg.
Čítajte viac Na Slovensku majú stopku, v Rakúsku ich vítajú. Gejovia a bisexuáli u nás stále nemôžu darovať krv, ministerstvo však chystá zmeny
Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) oznámil tento týždeň prelomový verdikt. Rozsudok Trojan hovorí, že členský štát je povinný uznať manželstvo dvoch občanov únie rovnakého pohlavia, ak bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte. Odmietnutie uznať ich manželstvo je totiž v rozpore s právom únie. Porušuje sa tým sloboda voľného pohybu a pobytu.
„Členské štáty sú teda povinné na účely výkonu práv vyplývajúcich z práva únie uznať manželský status legálne získaný v inom členskom štáte. Súdny dvor však zdôrazňuje, že táto povinnosť neznamená zavedenie manželstva osôb rovnakého pohlavia do vnútroštátneho práva,“ uvádza sa v tlačovom komuniké SDEÚ.
Pravda oslovila v tejto súvislosti viacerých ústavných právnikov, aby vysvetlili, čo bude rozhodnutie súdu znamenať pre Slovensko, či bude musieť prispôsobiť verdiktu svoje zákony, a aké sankcie štátu hrozia, ak by s výkladom dvoru nesúhlasil.
Čo znamená verdikt pre Slovensko?
Najvyšší zákon štátu, teda ústava, len nedávno prešla zmenou. Národná rada schválila novelu, ktorá uznáva len dve pohlavia – muža a ženu, zakazuje osvojenie dieťaťa nezosobášeným párom a tiež náhradné materstvo. Zmeny z rovnakého súdka poslanci prijali aj v roku 2014, keď parlamentom prešla novela, ktorá povýšila manželstvo na „jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy“.
Emeritný generálny advokát Súdneho dvora EÚ a bývalý šéf Súdnej rady Ján Mazák vysvetlil, že na ústavnej úprave, podľa ktorej manželstvo je zväzok muža a ženy, sa rozsudkom Trojan nič nemení a ani to nie je možné. Charta základných práv totiž hovorí, že právo uzavrieť manželstvo a právo založiť si rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.
„Rozsudok Trojan ustanovuje len povinnosť členského štátu administratívne, napríklad zápisom sobášneho listu osôb rovnakého pohlavia alebo aj iným podobným spôsobom uznať povolenie o uzavretí takého sobáša v inom členskom štáte, a len na účely uplatňovania práv, ktoré sú takým manželom zaručené právom únie,“ priblížil Mazák.
Ústavný právnik a exposlanec Peter Kresák vysvetlil, že podľa súdneho dvora povinnosť uznania manželstva dvoch občanov EÚ rovnakého pohlavia neporušuje národnú identitu ani neohrozuje verejný poriadok členskej krajiny pôvodu dvojice. „Podľa Súdneho dvora EÚ táto povinnosť tiež neznamená, že tento štát musí vo svojom vnútroštátnom práve upraviť manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia,“ spresnil Kresák.
Foto: SITA, Branislav Bibel
Musia členské krajiny meniť zákony?
Mazák hovorí, že ak členský štát nemá spomínanú administratívnu formu uznania manželstva, tak na vykonanie rozsudku Trojan by ju mal prijať. „My však máme osobitnú matriku so sídlom v Bratislave, takže postačí ju využiť na zápis takých manželstiev, aké uzavrel pár Trojan. Iné právne predpisy netreba meniť ani prijímať,“ vysvetlil ďalej.
Kresák podotkol, že podľa súdneho dvora členovia EÚ majú voľnú úvahu vo voľbe spôsobu uznania manželstva, ktoré bolo zákonne uzavreté v inom členskom štáte, v ktorom títo občania využili svoju slobodu pohybu a pobytu, pričom prepis zahraničného sobášneho listu je len jeden z možných spôsobov.
„Súdny dvor však zdôraznil, že tieto spôsoby nesmú takéto uznanie znemožňovať alebo nadmerne sťažovať, ani diskriminovať páry osôb rovnakého pohlavia na základe ich sexuálnej orientácie, k čomu dochádza v prípade, keď vnútroštátne právo nestanovuje pre takéto páry spôsob uznávania, ktorý by bol rovnocenný spôsobu uznávania poskytovanému párom opačného pohlavia,“ pokračoval exposlanec.
„Vzhľadom na to, že pokiaľ viem, zápis do matriky je jedinou možnosťou ktorá umožňuje, aby bolo manželstvo uzavreté v inom členskom štáte skutočne uznané správnymi orgánmi aj v Slovenskej republike, možno predpokladať, že tento záver Súdneho dvora EÚ sa vzťahuje aj na Slovenskú republiku. Pre uplatnenie uvedeného však nevidím bezprostrednú potrebu úpravy právnych predpisov,“ uviedol ďalej Kresák.
Od kedy sa SR musí verdiktom riadiť?
Emeritný generálny advokát SDEÚ Mazák ozrejmil, že verdikty súdneho dvora „sú vykonateľné“ hneď ako ich vyhlásia a uverejnia na webovom sídle. Prechodné obdobie, teda akási časová bublina, počas ktorej by krajina mala priestor prispôsobiť svoje zákony rozsudku, podľa ústavných právnikov nie je. „Žiadne prechodné obdobie neexistuje, aspoň nie v tomto prípade,“ zdôraznil Mazák. Kresák poukázal, že rozsudky súdneho dvora v konaní o takzvaných prejudiciálnych otázkach majú charakter „prameňa práva EÚ“. Pre vysvetlenie, keď si napríklad slovenský súd nie je istý, ako správne interpretovať právnu normu EÚ, môže položiť takzvanú prejudiciálnu otázku súdnemu dvoru a ten dá záväzný výklad, ktorý potom súd musí použiť. Zabezpečuje sa tým jednotný výklad práva EÚ v celej únii.
„Zaväzujú teda všetky členské štáty a v dôsledku princípu prednosti práva EÚ sú jednotlivé orgány členských štátov ich povinné vykonávať a podľa viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy, vrátane noriem ústavného práva. V tejto súvislosti neviem o existencii nejakého prechodného obdobia,“ priblížil Kresák.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Aké sankcie hrozia SR, ak by sobáš neuznala?
Mazák upozornil, že ak by Slovensko definitívne odoprelo v administratívnom aj súdnom konaní vykonať rozsudok Trojan, nedá sa vylúčiť, že Európska komisia začne voči Bratislave konanie o porušení povinností, ktoré nám vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní EÚ.
„V prvom rozsudku by Súdny dvor EÚ konštatoval porušenie povinnosti, avšak ak by ani to neprimälo naše orgány verejnej moci k zmene ich postoja, tak by mohlo nasledovať druhé konanie pred Súdnym dvorom EÚ, v ktorom by Slovensku mohla byť uložená, zjednodušene, pokuta, spravidla ukladaná aj opakovane, dovtedy, kým u nás nevykonáme rozsudok Trojan,“ upozornil exšéf Súdnej rady.
Podľa Kresáka vo všeobecnosti platí, že ak členský štát nerešpektuje rozsudok SDEÚ, hrozia mu najmä finančné sankcie. „Ide najmä o paušálnu pokutu (lump sum) a denné penále (periodická pokuta) podľa článku 260 ZFEÚ alebo o kombináciu oboch sankcií. Tieto sankcie môže Súdny dvor uložiť na návrh Európskej komisie,“ spresnil.
Aké právne možnosti má štát, ak s výkladom nesúhlasí?
Mazák priblížil, že v prípade, ak by členský štát nesúhlasil s verdiktom SDEÚ, mohol by prostredníctvom svojich súdov požiadať o výklad rozsudku Trojan v ďalšom konaní o prejudiciálnej otázke. Napríklad či sa vzťahuje aj na to, ak osoby rovnakého pohlavia uzavrú manželstvo v inom členskom štáte a ihneď sa vrátia do štátu, ktorého príslušnosť majú.
„Existuje ešte možnosť, podľa ktorej ak existujú pochybnosti o zmysle a rozsahu rozsudku, je súdny dvor príslušný ho vyložiť na žiadosť jednej zo strán alebo orgánu únie, ak na tom preukážu oprávnený záujem. Táto možnosť je pri rozsudku Trojan viac-menej len teoretická,“ dodal Mazák.
Kresák podotkol, že členský štát nemá možnosť ani ignorovať, ani neaplikovať výklad súdneho dvora. Čo však môže, je využiť niektoré legálne alebo politické nástroje. „Prichádza do úvahy napríklad opätovné otvorenie prejudiciálneho konania, žiadosť o spresnenie rozsudku alebo politické rokovania iniciovanie o legislatívnej zmene práva EÚ,“ dodal.
Slovenské páry
Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv verdikt uvítala. Ako uviedla právnička inštitútu Katarína Klimentová, na základe rozhodnutia SDEÚ slovenské úrady už nesmú odmietnuť prepis sobášneho listu manželov rovnakého pohlavia. Podľa Klimentovej však hľadajú aj ďalšie možnosti, ako verdikt prakticky použiť v prospech slovenských párov, ktoré mali sobáš v inej krajine EÚ.
„Komunikujeme s viacerými takýmito pármi, ktoré by mali záujem o jeho uznanie v SR. Poskytneme im administratívnu a právnu pomoc. Viaceré páry sa už rozhodli, že chcú do toho ísť, ďalšie to zvažujú. Čo môžem povedať s istotou je, že v najbližších dňoch rozbehneme tento proces,“ reagovala Klimentová.
