„Jediný prípad, ktorý v súvislosti so zneužívaním ochrán doteraz verejní činitelia spomenuli, sa týka chránených policajtov. Okrem toho, že týmto príslušníkom Policajného zboru úrad neudeľoval ochranu, keďže to nie je v jeho kompetencii, v súvislosti s týmito prípadmi ÚOO konal iba pri ukladaní sankcie ministerstvu vnútra, keďže obišlo zákon a nevyžiadalo si súhlas úradu s postavením chránených oznamovateľov mimo služby,“ vysvetlil ÚOO. Ako podotkol, ako skutočný dôvod zmien sa teda javia pokuty udelené od ÚOO ministerstvu a snaha nahradiť súčasné vedenie úradu a dostať ho pod svoju kontrolu.
Úrad sa ohradil aj voči tvrdeniu o nepotrebnosti ďalšieho úradu, „pretože máme políciu a prokuratúru“. „Ide o zjavné nepochopenie agendy ochrany oznamovateľov – polícia ani prokuratúra nemajú kompetencie ani časový priestor na poradenstvo a sprevádzanie oznamovateľov celým procesom podávania oznámení. Nedisponujú ani právomocami, ktoré majú oznamovateľom zabezpečiť ochranu v prípade konfliktu so zamestnávateľom,“ vysvetlil ÚOO. Poukázal tiež na množstvo ďalších úloh, ktoré mu zákon ukladá a nie sú zverené žiadnej inej inštitúcii.
ÚOO tiež upozornil, že zákon mu prikazuje spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktorú mu niektorí politici vyčítajú. Zákon mu tiež ukladá zvyšovať povedomie verejnosti o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateľom. „Rovnako, ako mu ukladá spolupracovať pri tvorbe právnych predpisov. Úrad vyjadruje poľutovanie, že pri tvorbe návrhu nového zákona mu nebolo umožnené si túto zákonnú povinnosť splniť. Upozornil by tak nielen na problematickosť návrhu z hľadiska domácich pravidiel, ale aj z hľadiska práva EÚ, ktorým sme ako členský štát viazaný a za ktorého porušenie môžu Slovensku hroziť vysoké finančné sankcie,“ doplnil v stanovisku.
O vládnom návrhu na zriadenie nového úradu namiesto súčasného ÚOO aktuálne diskutujú poslanci parlamentu v prvom čítaní. Rokujú o ňom v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Legislatíva hovorí o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má od rezortu spravodlivosti prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť doterajší ÚOO. Zaviesť sa má aj mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v relácii Sobotné dialógy hovoril, že úrad bol politický zneužívaný a novým úradom sa má posilniť ochrana oznamovateľov. Viacerí koaliční predstavitelia ubezpečujú, že agenda úradu zostane aj po zmenách zachovaná.
Opoziční poslanci návrh kritizujú. Tvrdia, že v jeho dôsledku dôjde k zníženiu ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti aj obetí trestných činov. Poukazujú na možný rozpor s európskym právom a nesúlad s Ústavou SR.
Žilinka tvrdí, že návrh nového zákona nezvyšuje ochranu obetí trestných činov
Návrh zákona, ktorým má vzniknúť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo zmenu spôsobu ochrany a posilnenie či zvýšenie efektivity ochrany obetí trestných činov. Na sociálnej sieti to uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Reagoval na cieľ návrhu zákona, ktorým je podľa navrhovateľa aj reakcia na „existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov, ktorý vedie k jeho zníženej efektivite a praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov, ktoré nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi“.
Žilinka konštatoval, že návrh zákona predpokladá len prevzatie agendy odškodňovania obetí trestných činov od Ministerstva spravodlivosti SR a nie výkon komplexnej ochrany obetí trestných činov novým úradom, ktorú budú aj naďalej poskytovať na to príslušné orgány a subjekty. Poznamenal, že je to dané povahou agendy ochrany obetí trestných činov. „V tomto kontexte nezodpovedá názov návrhu zákona obsahu činnosti úradu, keďže pokiaľ ide o obete trestných činov, v podstate pôjde o úrad na odškodňovanie obetí trestných činov,“ poznamenal Žilinka.
Vyjadril úvahu, či odškodňovanie obetí trestných činov vôbec má prienik s agendou ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „A to tým skôr, ak uvážime, že zákon o obetiach trestných činov predpokladá len odškodňovanie obetí násilných trestných činov,“ uzavrel Žilinka.
Danko: Nechápem, prečo prezident ponižuje Šutaja Eštoka pri zákone o zmene ÚOO
Prezident Peter Pellegrini sa má zákonmi zaoberať až vtedy, keď prídu do jeho kancelárie. Uviedol to šéf koaličnej SNS Andrej Danko v reakcii na slová hlavy štátu, že ešte nevie, či podpíše zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Danko nechápe, prečo Pellegrini ako čestný predseda Hlasu-SD dáva „doslova facku“ šéfovi Hlasu-SD a predkladateľovi zákona, ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Pellegrini podľa Danka tvoril tento zákon ešte v roku 2019. Odkázal mu, aby nebol „chrumkavý“.
Danko tvrdí, že zákon, ktorým sa zriaďoval ÚOO, nechcel podporiť ešte v roku 2019. „Už vtedy sa ukazovalo, že na tomto úrade môžu nastať systémové zlyhania. A teraz mi pripadá úplne trápne, ak čestný predseda Hlasu Peter Pellegrini dá doslova verejne facku Matúšovi Šutajovi Eštokovi, že nevie, či to podpíše,“ povedal Danko v pondelok novinárom v parlamente. Pellegrini podľa neho „ešte stále“ nemá dôvod dať ruky preč od koalície. „Nechápem, prečo Peter Pellegrini potrebuje Matúša Šutaja Eštoka ponižovať. Prezident sa má zaoberať zákonmi, až keď prídu do jeho kancelárie,“ dodal.
Pellegrini by si mal podľa šéfa SNS uvedomiť, že vládna koalícia mu pomohla stať sa prezidentom. Odkazuje mu, aby prestal byť „chrumkavý“. Ako čestný predseda Hlasu-SD by sa mal podľa Danka vyjadriť napríklad aj k tomu, čo bude s tzv. záchrankovým tendrom.
Prezident minulý týždeň vyhlásil, že vládna koalícia nemá istotu, že podpíše zákon, ktorým zanikne ÚOO a vznikne Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Po schválení zákona k nemu podľa svojich slov zodpovedne pristúpi a rozhodne sa. Avizoval, že bude pozorne sledovať aj proces schvaľovania legislatívy. O návrhu rokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní.
